Banky účet zadarmo pravdepodobne nepropagujú aj kvôli obavám zo zvýšeného počtu záujemcov oň. Zároveň väčšina finančných domov nezverejňuje presné čísla o využívaní štátom regulovaných účtov. Takúto štatistiku nevedie ani Národná banka Slovenska.
Hromadné rozšírenie bezplatných účtov by totiž mohlo znížiť zisky finančných domov až o 80 miliónov eur za rok. Takto obrovskú stratu v minulosti odhadlo ministerstvo financií. Aktuálne sa domácim bankám darí zvyšovať zisky z poplatkov. Za prvých šesť mesiacov tohto roku stúpli príjmy zo všetkých spoplatnených služieb o 6,2 percenta a dosiahli hodnotu 285 miliónov eur.
Základný bankový produkt umožňuje aj pracujúcim ľuďom vyhnúť sa neobľúbeným poplatkom za výber v hotovosti či vloženie peňazí na účet. Obe služby sú ľuďom poskytované zo zákona bezplatne spolu s neobmedzeným množstvom bezplatných platieb, inkás, či trvalých príkazov. „Nárok naň majú klienti fyzické osoby od 18 rokov. Žiadateľ pritom nesmie mať v deň podania žiadosti v banke zriadený iný platobný účet,“ priblížila podmienky získania štátom regulovaného účtu Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB banky. Výnimkou sú podľa nej sporiace produkty vrátane vkladnej knižky.
Bezplatné štátne účty sú veľmi zaujímavé aj pre dôchodcov. Väčšina z 1,4 milióna penzistov totiž poberá dôchodok do 400 eur za mesiac. „Takmer všetky žiadosti o poskytovanie legislatívnych účtov pochádzajú od našich existujúcich klientov, prevažne v dôchodkovom veku,“ potvrdila Zuzana Žiaranová, hovorkyňa Tatra banky.
Komplikovaný názov
Posledná vlna zdražovania zasiahla bankové účty počas tohto leta. Ľudia si v závislosti od banky viac priplatia za výber v hotovosti, poistenie úverov a v niektorých cenníkoch sa objavili aj úplne nové poplatky. Priemerný človek za vedenie bankového účtu v priebehu jedného roka zaplatí približne 60 eur a ak si nedá pozor, tak aj oveľa viac.
Napríklad mesačný poplatok vo výške päť eur sa môže okamžite zdvojnásobiť, ak si klient vyberie peniaze z bankomatu kreditnou kartou. Podľa finančných domov je totiž na výber hotovosti určená len debetná karta. Kreditná karta sa má využívať iba na bezkontaktné platby a peniaze na nej sú bezúročnou pôžičkou. „No to platí len v prípade, ak peniaze vrátite v dohodnutom termíne. Mne sa raz stalo, že som z nedbalosti nemal na osobnom účte dosť peňazí a následne ma moja banka na vysokých úrokoch z kreditnej karty zinkasovala o dvadsať eur,“ povedal Peter Šimon, ktorý v hlavnom meste Slovenska pracuje ako kontrolór kvality výroby v automobilovom priemysle.
Jedinou istotou bezplatného účtu je štátom zriadený základný bankový produkt. Práve zložitosť názvu môže byť jedným z dôvodov slabej popularity. „O základnom bankovom produkte som nikdy nepočula. No účet zadarmo by som určite využila,“ povedala Martina Kučerová. Žena pracujúca ako recepčná v jednom z bratislavských hoteloch nemá nárok na bezplatný účet, keďže jej čistý mesačný príjem presahuje 400 eur. Lepšie zarábajúci ľudia majú vďaka štátnej regulácii nárok na účet za tri eurá. „Aj to je menej, ako platím teraz, keďže moja banka mi bežne na poplatkoch strhne šesť aj sedem eur za mesiac,“ dodala Kučerová.
Radšej vlastný produkt
Banky radšej ako základný bankový produkt predávajú vlastné verzie bezplatných účtov. Pri nich si totiž môžu hocikedy zmeniť poplatky a väčšinou ich poskytujú lepšie zarábajúcim ľuďom. Medzi podmienkami na ich poskytnutie je napríklad čerpanie spotrebného úveru alebo hypotéky. Ďalšou častou podmienkou je minimálny mesačný príjem. „Klienti s príjmom nad 400 eur majú bezplatný účet Ukonto s výbermi zo všetkých bankomatov doma i v zahraničí zadarmo,“ priblížila Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank.
Slabšie zarábajúci ľudia sa k nim však nedostanú. Práve im majú pomôcť štátom regulované bezplatné bankové účty. Pred ich zavedením si podľa štatistík Európskej komisie nemohlo účet v banke dovoliť až 200-tisíc Slovákov. Zostali tak odkázaní na prácu načierno, keďže dnes takmer každá firma posiela výplaty len na bankové účty zamestnancov. Bez bankového účtu sa ľudia nedostanú ani k mobilnému telefónu a v podstate sú odsúdení žiť na okraji spoločnosti. „Keďže máme najväčšiu sieť pobočiek na Slovensku, každý deň otvoríme niekoľko legislatívnych účtov. Záujem o tieto účty je však niekoľkonásobne nižší ako o náš štandardný účet, ktorý môžu mať klienti tiež zadarmo,“ povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Základný bankový produkt má 0,6 percenta klientov a platobný účet so základnými funkciami v cene troch eur má 0,04 percenta klientov, dodáva.
V minulosti o štátom zriadené bezplatné účty nebol taký veľký záujem, keďže až od roku 2016 sú ich súčasťou aj často využívané služby. Prvý pokus o regulovanie bankových poplatkov sa uskutočnil ešte v roku 2010, keď ministerstvo financií vedené Jánom Počiatkom (Smer) nariadilo finančným domom otvoriť účty s presne stanovenými službami.
Jednoduché porovnanie výhodnosti bankových účtov malo zariadiť to, že všetky banky museli na účtoch ponúkať na chlp rovnaké služby. Lenže finančné domy s výnimkou dnes už neexistujúcej Dexia banky predávali štátom nariadené účty za oveľa vyššie ceny ako vlastné produkty. O účty nakoniec prejavili záujem len štyria ľudia a po pár rokoch ich zrušili. Druhý pokus v podobe účtu za jedno euro stroskotal na zle nastavených službách a ľuďom umožňoval len jednu hotovostnú operáciu. Tisícky Slovákov o štátom regulované účty prejavili záujem až po roku 2016.