Prezident Donald Trump sa tento rok v máji rozhodol „katastrofickú“ zmluvu vypovedať a sankcie obnoviť. Druhá vlna sankcií má prísť začiatkom novembra.
V jadrovej dohode, ktorú okrem USA podpísali Francúzsko, Británia, Nemecko, Čína a Rusko, sa Irán zaviazal pozastaviť svoj jadrový program výmenou za zmiernenie protiiránských sankcií. Podľa Trumpa je ale zmluva „desivá a jednostranná“ a Irán by mal s medzinárodným spoločenstvom dojednať dohodu novú. Teherán vypovedanie zmluvy zažaloval na Medzinárodnom súdnom dvore. Prvá vlna sankcií sa zameriava predovšetkým na automobilový priemysel a obchody so zlatom a ďalšími kovmi. Podstatnejšou ranou pre iránsky priemysel však bude druhá séria sankcií, ktorá cieli na ropný a bankový sektor. Podľa ministra zahraničia USA Mikea Pompea bude Washington sankcie dôsledne presadzovať a zostanú v platnosti, kým iránska vláda zásadne nezmení svoju politiku.
Obnovením sankcií budú postihnuté ropné spoločnosti Total či Shell, automobilky Volkswagen, Renault alebo Peugeot, strojársky gigant Siemens či leteckí výrobcovia Airbus a Boeing. Všetky tieto firmy si v Iráne po zrušení sankcií dohodli kontrakty, ktoré krok Bieleho domu môže zhatiť.
Európska únia s Trumpovým rozhodnutím odstúpiť od jadrovej dohody nesúhlasí a chce rovnako ako krajiny, ktoré dohodu s Iránom podpísali, udržať dokument pri živote. Brusel Trumpa vyzval, aby európskym spoločnostiam z protiiránských sankcií udelil výnimku, ale Biely dom v polovici júla žiadosť odmietol. EÚ už v júni prijala normu, ktorá by mala európskym firmám pomôcť, aby sa s dôsledkami amerických sankcií vyrovnali.
V roku 2017 dosiahla hodnota vývozu tovarov a služieb z Európskej únie do Iránu 10,8 miliardy eur, dovoz z Iránu potom predstavoval 10,1 miliardy. Oproti roku 2016 bola hodnota importu takmer dvojnásobná.