Obilniny sú jednou z posledných komodít, pri ktorých Slovensko nie je odkázané na dovoz. Aj tohto roku ich vyrobí toľko, že pšenicu bude môcť vyviezť. To však neplatí o jačmeni. Urodilo sa ho menej a na výrobu sladu bude treba sladovnícky jačmeň nakúpiť v zahraničí. Aké bude slovenské saldo v obchode s obilninami a repkou, sa však ukáže až po skončení žatvy v Európe.
O cenách totiž rozhodujú veľkí producenti. V západnej Európe sú to najmä Nemci a Francúzi a vo východnej nielen Ukrajinci, ale čoraz viac Rusi. Rusko, ktoré v posledných rokoch vedelo ponúknuť aj milióny ton obilia, má však tohto roku veľké výpadky v produkcii, práve tak ako Nemecko, ktoré už dováža aj krmoviny.
Môžu na tejto situácii zarobiť slovenskí producenti pšenice? Podľa odhadov Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností by prebytok domácej produkcie pšenice mal tohto roku podobne ako vlani dosiahnuť množstvo vyše 800 000 ton. Krajina ju teda bude môcť exportovať, napríklad aj do Nemecka, ktorému chýba najviac.
Nemci žiadajú odškodnenie
Podľa Jozefa Rebra zo Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností situácia prihliadajúc na svetové zásoby nie je taká dramatická, ale trh v západnej Európe je rozkývaný od každodenných mediálnych panických správ, na ktoré analytici reagujú znižovaním odhadov. V porovnaní s najslabším rokom tohto desaťročia, 2012, keď boli svetové zásoby pšenice len na úrovni 173 miliónov ton, je však teraz v sýpkach o 90 miliónov ton obilia viac.
Treba rátať s tým, že kŕmne zmesi budú tohto roku drahšie.Marian Uhrík, predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností
Nemeckí farmári však hovoria o obrovskom poklese tržieb, spôsobenom suchom, a dožadujú sa, aby im vláda mimoriadne pomohla. Možno ich inšpiroval americký prezident Donald Trump, ktorý sľúbil odškodné americkým producentom sóje vo výške 1,4 miliardy dolárov. Nemeckí farmári žiadajú 1,2 miliardy eur od kancelárky Angely Merkelovej, a to chcú ešte doplatky za nízke ceny mlieka.
Práve tieto medzinárodné rámce určujú súradnice, v ktorých sa pohybujú slovenskí poľnohospodári. Momentálne sa pšenica predáva v rozmedzí medzi 155 až 165 eurami za tonu. Kam sa uberie cena, však napokon ukáže až výsledok žatvy. V tejto chvíli sa s predajom neponáhľajú poľnohospodári nikde v Európe. Po šiestich rokoch stagnácie cien obilnín sa črtá oživenie cien.
Na Slovensku to vidno aj na cenách kŕmnej pšenice. Nehľadiac na všetky peripetie s počasím to v mnohých regiónoch žičilo produkcii kvalitnej potravinárskej pšenice s dobrým obsahom lepku. Zato je menej kŕmneho obilia, čo cítia už spracovatelia kŕmnych zmesí.
„Treba rátať s tým, že kŕmne zmesi budú tohto roku drahšie,“ povedal predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Marian Uhrík. Za rastom cien však podľa neho je nielen rast cien kŕmnej pšenice, ale aj rôznych mikrokomponentov, ktoré sa pridávajú do krmív. Vitamíny napríklad zdraželi o 300 percent.
Pšenicu by v receptúrach mohla zastúpiť kukurica, pravda, to sa bude musieť umúdriť počasie. Šnúra tropických horúčav môže totiž narobiť škody na jesenných plodinách, z ktorých sa veľmi dobre ukazuje slnečnica. Preto treba brať aktuálne hodnotenie ako hodnotenie stavu uprostred zápasu o tohtoročnú úrodu.
Čo urobia drahšie krmivá
Ak budú drahšie krmivá, logicky sa natíska otázka, či sa nepremietne ich zdraženie aj do cien napríklad hydinového či bravčového mäsa. Podľa Mariana Uhríka však o tom nerozhodujú ani farmári, ani mäsokombináty, ale obchod. Na Slovensku síce došlo medziročne k 5-percentnému zdraženiu potravín, ale to ich dodávatelia zatiaľ nepocítili na cenách. Nedá sa však vylúčiť, že reálne ceny krmív po čase obchodníci do cien potravín zakalkulujú. Všetko bude závisieť od toho, ako sa bude v najbližších mesiacoch vyjasňovať na svetovom trhu s obilím, kukuricou, ale aj mäsom.
Slovensko, pokiaľ bolo sebestačné v produkcii mäsa, obilie, ale ani olejniny nevyvážalo. V posledných dvoch desaťročiach sa karta otočila. Stali sme sa vývozcami obilia, kukurice plus repky v rozsahu jedného až pol druha milióna ton. Všimnime si, že z vyše trištvrte milióna ton repky ide na export okolo pol milióna ton. To najlepšie hovorí o nežiaducich zmenách v slovenskom agrokomplexe, ktorý nie je vlastne komplexný.
Poľnohospodárstvo síce dorobí prvotnú surovinu, ale oslabené potravinárstvo ju nedokáže spracovať a tak vyprodukovať pridanú hodnotu v podobe mäsa či rastlinných tukov a olejov. Z toho pramení aj nižšia zamestnanosť v potravinovom hospodárstve. V konečnom dôsledku ani obrovské vývozy obilia a olejnín nestačia na zvrátenie pasívnej obchodnej bilancie s agrokomoditami, ktorá za minulý rok prekročila už hranicu 1,4 miliardy eur. Dovážame si to, čo sme prv vedeli sami vyrobiť.
Čistá slovenská sója
Kedysi silný krmovinársky priemysel, ktorý ešte v roku 1990 vyrobil 2,827 milióna ton krmív pre farmy plné dobytka, ošípaných, znížil výrobu krmív na 657-tisíc ton. To už nie je ani jedna štvrtina úrovne spred 28 rokov, keď sa však na Slovensku chovalo 1,650 milióna kusov dobytka a 2,5 milióna ošípaných. Zo stáda dobytka zostala ledva jedna tretina a z ošípaných jedna štvrtina.
Za tejto situácie vidia producenti krmív nádej v produkcii GMO free sóje. Majú zaregistrovanú značku Slovak soya aj s potrebnou certifikáciou. Slovensko ako jedna z mála krajín je schopné dosiahnuť plnú sebestačnosť v produkcii sóje. Teraz sa však pomery na trhu prudko otáčajú, pretože Trump dosiahol u predsedu EK Junckera ústupok v dovoze americkej geneticky modifikovanej sóje do Európy.
Keďže však Európania lipnú na tradičných potravinách, mohla by byť Slovak soya produktom, ktorý by vychádzal v ústrety tak domácim, ako aj európskym spotrebiteľom. Už na konci roka by mali byť na slovenskom trhu viaceré GMO free živočíšne výrobky.