Úroky vzrástli v Česku aj Británii

Centrálne banky v Česku a Británii zvýšili základnú úrokovú sadzbu. Česi ju možno ešte zvýšia v tomto roku, Briti sa nechcú ponáhľať.

03.08.2018 08:30
debata

Banková rada Českej národnej banky vo štvrtok jednohlasne zvýšila úrokové sadzby. Základná úroková sadzba, od ktorej sa odvíja úročenie komerčných úverov, stúpla o 0,25 percen­tuálneho bodu na 1,25 percenta. Guvernér ČNB Jiří Rusnok uviedol, že nemožno vylúčiť ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb v tomto roku.

Koruna ale vo štvrtok napriek zvýšeniu sadzieb oslabila. Banky v súvislosti s rozhodnutím ČNB o zvýšení úrokových sadzieb zdražovanie spotrebiteľských úverov neplánujú, pri hypotékach mierny rast pripúšťajú. Až na výnimky nepredpokladajú ani vyššie úročenie vkladov.

Koruna na rozhodnutie ČNB reagovala oslabením. Po oznámení o zvýšení sadzieb oslabila o dva haliere a neskôr počas tlačovej konferencie guvernéra ČNB stratila ďalších šesť halierov. Záver ju zastihol na 25,67 Kč/EUR, za deň tak stratila deväť halierov.

Dôvodom zvýšenia sadzieb bol podľa analytikov ekonomický vývoj. Výrazne rastú mzdy, koruna je slabšia než sa očakávalo a inflácia je nad dvojpercentným cieľom ČNB.

„Podľa skorších vyjadrení predstaviteľov ČNB bolo rozhodnutie spôsobené prevažne slabším kurzom koruny. Pretože je koruna v tejto chvíli pod vplyvom globálnej neistoty a neposilňuje dostatočne rýchlo, bolo podľa ČNB nutné siahnuť k ďalšiemu zvýšeniu sadzieb,“ uviedol hlavný ekonóm ING Jakub Seidler.

„Rozhodne sa nedá vylúčiť, že ďalší krok bude nasledovať pomerne skoro. Ak budú súčasné podmienky pretrvávať, tak je priestor už pri najbližšom zasadaní,“ uviedol Rusnok. Ďalšie menovej zasadnutia ČNB sa uskutoční na konci septembra.

Zástupcovia realitných a developerských spoločností uviedli, že zvýšením sadzieb dopyt po nehnuteľnostiach neklesne a do ponúkaných úrokov bánk sa toto zvýšenie hneď nepremietne. Zásadný vplyv bude mať až sprísnenie podmienok pre poskytovanie hypoték, ktoré začne platiť od októbra.

ČNB naposledy zvýšila úrokové sadzby na poslednom menovom zasadnutí na konci júna. Základná úroková sadzba vtedy stúpla o 0,25 percen­tuálneho bodu. Hlavný ekonóm Cyrrus Lukáš Kovanda upozornil, že naposledy ČNB zvýšila úrokové sadzby dvakrát za sebou pred 11 rokmi.

ČNB zároveň v novej prognóze zhoršila odhad rastu českej ekonomiky v tomto roku na 3,2 percenta z predchádzajúcich 3,9 percenta. Pre budúci rok odhad ponechala na 3,4 percenta.

Centrálna banka v novej prognóze ďalej očakáva, že priemerný kurz koruny tento rok bude 25,50 Kč/EUR a budúci rok posilní na priemerných 24,60 Sk/EUR. V predchádzajúcej májovej prognóze ČNB tento rok počítala s kurzom 25 korún za euro a budúci rok s 24,40 Kč / EUR. V roku 2020 by mala koruna podľa ČNB posilniť na 24,20 Kč / EUR.

„Globálny vplyv by mal pretrvať aj v nasledujúcich dvoch štvrťrokoch, od záveru roka sa ale posilnenie obnoví,“ uviedol guvernér.

Nová prognóza a slová guvernéra Rusnok priniesla podľa analytika Patria Finance Tomáša Vlka pre korunu protichodné signály, ktoré viedli k rozkolísanému obchodovania. „Výsledkom je slabšia kurz na 25,65 Kč/EUR,“ povedal.

Briti zvýšili základný úrok na 0,75 %

Britská centrálna banka vo štvrtok podľa očakávania zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 0,75 percenta. Prikročila tak k druhému zvýšeniu sadzby od svetovej finančnej krízy v roku 2008.

Banka tento krok urobila v snahe o obmedzenie inflácie, a to napriek rastúcim obavám z negatívnych ekonomických dopadov plánovaného odchodu Británie z Európskej únie. Naznačila však, že s ďalším zvyšovaním úrokov sa nemieni ponáhľať. Upozornila, že britská ekonomika „by mohla byť výrazne ovplyvnená reakciou domácností, podnikov a finančných trhov“ na správy o brexite.

„Vzhľadom na riziká na obzore je takmer nemysliteľné, že by britská centrálna banka pristúpila k ďalšiemu zvyšovaniu úrokov v najbližších mesiacoch,“ uviedol analytik Luke Bartholomew zo spoločnosti Aberdeen Standard Investments.

Základná sadzba sa teraz nachádza na najvyššej úrovni od marca 2009. Zvyšovanie úrokov pomáha držať pod kontrolou infláciu, zvyčajne však má negatívny vplyv na hospodársku aktivitu. Britská ekonomika teraz vysiela zmiešané signály. Nezamestnanosť sa pohybuje na najnižšej úrovni od 70. rokov minulého storočia a inflácia dosahuje 2,4 percenta, takže sa nachádza nad dvojpercentným cieľom centrálnej banky. Tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) je ale v tomto roku zatiaľ slabé, pretože spotrebitelia príliš nemíňajú a podniky znepokojuje pomalý postup rozhovorov o podmienkach brexitu, píše AP.

„Mierne sprísnenie menovej politiky je teraz vhodné na zabezpečenie návratu inflácie k dvojpercentnému cieľu,“ uviedol guvernér centrálnej banky Mark Carney. Dodal, že rast britskej ekonomiky v druhom štvrťroku podľa odhadov zosilnel, čo je v súlade s názorom centrálnej banky, že spomalenie rastu v prvom štvrťroku odrážalo najmä vývoj počasia, a nie ekonomických podmienok.

Britský HDP sa v prvom štvrťroku zvýšil oproti predchádzajúcim trom mesiacom iba o 0,2 percenta. Údaje o vývoji HDP v druhom kvartáli zverejní britský štatistický úrad budúci týždeň. Centrálna banka naďalej predpokladá, že za celý tento rok ekonomika vzrastie o 1,4 percenta. Odhad rastu v budúcom roku zlepšila na 1,8 percenta z predtým predpokladaných 1,7 percenta.

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Veľká Británia