„Európska únia môže dovážať viac sóje z USA, a to sa deje tak, ako sme to povedali,“ uviedol Juncker. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan pripomenul, že únia a USA sú dlhoročnými partnermi a je tu priestor aj na ďalšie posilňovanie obchodných vzťahov. „Vyjadrili sme ochotu dovážať viac sójových bôbov zo Spojených štátov a toto sa už deje,“ dodal Hogan, podľa ktorého európski a americkí poľnohospodári majú výhody zo vzájomnej spolupráce.
Komisia zdôraznila, že únia potrebuje viac sóje, ktorá slúži ako zdroj bielkovín na kŕmenie zvierat (kurčatá, ošípané, dobytok), a aj na výrobu mlieka. EÚ v súčasnosti dováža približne 30 miliónov ton sóje ročne s tvrdením, že na svojom území nemôže produkovať dostatočné množstvá. To, že ide o GMO, sóju komisia nepovedala. Až 93 percent produkcie sóje je práve z GMO. Ide o lacnú sóju z GMO, ktorá sa v Európe nepestuje, keďže sú obavy z jej dlhodobých dôsledkov na pôdu či podzemné vody.
Dohodu o dovoze sóje podporovalo najmä Nemecko. Nemecký Bayer len nedávno kúpil amerického výrobcu osív z GMO – gigant Monsanto. Naopak, Francúzsko sa k dohode stavia opatrne s tým, že nesmie ísť na úkor poľnohospodárskych štandardov v EÚ.
Po dohode s EÚ sa USA zamerali na obchodnú vojnu s Čínou. Spojené štáty americké pohrozili Číne zavedením až 25-percentných ciel na tovar v hodnote 200 miliárd amerických dolárov. Najväčšie obchodné bariéry v histórií ľudstva zasiahnu polovicu čínskeho dovozu a americký prezident Trump ich môže oficiálne potvrdiť v najbližších dňoch až týždňoch.
„Americký nátlak nebude fungovať a Čína v obchodných otázkach vždy presadzovala dialóg. Na snahy o obmedzenie vzájomného medzinárodného obchodu budeme reagovať rovnakými protiopatreniami,“ reagovalo na najnovšiu hrozbu čínske ministerstvo zahraničných vecí.
Pôvodne Spojené štáty americké hrozili Číne zavedením „len“ 10-percentných ciel. Tento zámer oficiálne oznámili 10. júla a nové clá mali začať platiť s príchodom septembra. Obchodné bariéry majú zasiahnuť 6-tisíc čínskych výrobkov. Medzi nimi sú potraviny, lieky, kozmetika, bicykle, baseballové rukavice, krmivo pre psi či súčiastky z ocele a hliníka. Vyššie clá majú podľa plánov Trumpa vrátiť výrobu späť do Spojených štátov amerických a ustúpiť od nich plánuje jedine vtedy, ak Čína začne viac nakupovať americké výrobky.
Čína prekáža aj Európe
Podľa zdrojov agentúry Reuters stojí za urovnaním vzťahov s Európskou úniou práve snaha o rozpútanie tvrdej obchodnej vojny s Čínou. Americkí farmári totiž svoje lacné geneticky modifikované potraviny môžu vyvážať do Európskej únie a hlavne v prípade sóje až tak veľmi nepocítia stratu obrovského čínskeho trhu. Analytici za zmenou postoja voči spojencom vidia ekonomický kalkul Trumpa.
„Hodnota amerického tovaru dodávaného do Európy je viac ako dvakrát vyššia ako hodnota amerického tovaru dovážaného do Číny,“ uviedol ekonomický analytik portálu Market Watch Jeffry Bartash. Strata bohatých európskych trhov je tak pre americkú ekonomiku oveľa väčší problém ako prípadný koniec obchodovania s Čínou. „Zároveň investície nadnárodných korporácií na oboch stranách atlantického oceánu sú obrovské,“ dodal Bartash. V Európe napríklad naplno podnikajú americké internetové giganty Facebook, Apple, Amazon či Google. Tie navyše vďaka využitiu daňových dier platia nízke dane a zarobené miliardy opäť investujú v USA. V Spojených štátoch zas majú svoje závody automobilky BMW, Mercedes, Audi či Volkswagen.
Na druhej strane Čína nedovolila na svoj trh vstúpiť americkým sociálnym sieťam a okopírovaním západných technológií vyvinula vlastné verzie sociálnych sietí. Európske automobilky zas môžu v najväčšej ekonomike Ázie otvoriť nové fabriky jedine vtedy, ak časť z nich vlastnia Číňania. Tí sa následne dostanú k moderným západným technológiám a pod čínskymi značkami predávajú takmer identické kópie nemeckých, francúzskych alebo britských automobilov.
Rozmach Číny leží v žalúdku aj západným krajinám Európskej únie. Nemecko v utorok nedovolilo čínskym investorom ovládnuť miestneho výrobcu špičkových kovoobrábacích nástrojov spoločnosť Leifeld. Špičkové produkty tejto firmy sa používajú napríklad v európskom jadrovom priemysle. Právo veta na prichádzajúce investície si nemecká vláda vyhradila po tom, čo Číňania ovládli nemeckého výrobcu robotov Kuka. Vysoko sofistikované stroje tejto firmy sú používané aj v slovenských závodoch zahraničných automobiliek a ich dodávateľov. Ovládnutím Kuka získali Číňania prehľad aj o plánovaní výroby v automobilovom priemysle EÚ.
Foto: TASR/AP, Pablo Martinez Monsivais
Kedy sa utlmia clá?
Prvý výstrel v prebiehajúcej obchodnej vojne padol v apríli tohto roka. Stalo sa tak po tom, čo Trump uvalil 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a 10-percentné clá na dovážaný hliník. Napokon sa Trump a Juncker dohodli, že vzájomné clá utlmia.
Od stretnutia Trumpa s Junckerom sa pritom veľa neočakávalo. Európska delegácia dokonca do Washingtonu cestovala so zoznamom presných protiopatrení, ktoré mali začať platiť v prípade zavedenia amerických ciel na európske automobily. Tie sú v súčasnosti na osobné automobily vo výške 2,5 percenta a Trump sa vyhrážal ich zvýšením na 20 až 25 percent. V prípade naplnenia tejto hrozby by prišla nemecká ekonomika každý rok o 6 miliárd eur a Slovensko o rovných 106 miliónov eur. Na SUV vozidlá, ktoré vo veľkom vyrába bratislavský závod Volkswagen Slovakia, už dnes platia 25-percentné dovozné clá.
Nečakaný americký obrat zatiaľ v obchode s Európskou úniou priniesol pokoj zbraní. Spojené štáty aj naďalej nechali v platnosti clá na oceľ a hliník. Rovnako stále platia aj odvetné clá Európskej únie, ktoré zaťažujú napríklad v Spojených štátoch amerických vyrobené motorky Harley-Davidson. Navyše v obchodných rokovaniach je Trump hrdý na svoju nevyspytateľnú povahu a nemá problém zo dňa na deň úplne zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutia. V ďalšej zmene názoru mu môže brániť jedine neochota členov vlastnej Republikánskej strany, ktorej ďalší vrcholoví predstavitelia neboli nadšení z konfliktu medzi Európskou úniu a Spojenými štátmi americkými.