„V tomto období majú vysoké teploty vplyv najmä na cukrovú repu, kukuricu a sóju. V prípade cukrovej repy sa jedná o riziko zavädnutia listov a zníženie cukornatosti. Úroda cukrovej repy tak môže byť nižšia až o 15 až 30 %,“ priblížila.
V prípade kukurice podľa Sadovskej hrozí zníženie hmotnosti zrna a úroda môže byť nižšia o 10 až 30 %. V prípade sóje môže prísť vplyvom vysokých teplôt k zavädnutiu listov, zníženiu počtu a hmotnosti semien v strukoch a úroda môže byť v konečnom dôsledku nižšia o 15 až 40 %.
„V prípade ovocia a zeleniny je tomu trochu inak. Ovocné stromy pestované vo veľkom sú väčšinou pod závlahou. Väčšina plodov je už dávno nasadených, nepredpokladá sa zásadné zníženie úrod. V prípade zeleniny platí to isté, väčšina druhov je pod závlahou, respektíve v skleníkoch. Extrémne teploty ale môžu spôsobiť urýchlené zavädnutie v počas jedného dňa. Ochranou je čiastočne zatienenie a dostatok závlahovej vody, a to vo večerných hodinách, prípadne v skorých ranných hodinách,“ poznamenala.
Tepelný stres u hospodárskych zvierat
Vysoké teploty majú podľa nej vplyv aj na hospodárske zvieratá. „Pre dojnice je kritickou teplotou vo všeobecnosti 24 až 27 stupňov Celzia. Nad touto hranicou sa znižuje príjem krmiva, mliečna produkcia, ale aj reprodukčné schopnosti dojníc. Zníženie dojivosti počas letných horúčav môže mať veľký ekonomický dosah. Produkcia mlieka môže byť totiž nižšia až o 10 až 20%,“ upozornila.
V chove vysoko úžitkových dojníc je podľa Sadovskej horná kritická teplota, napríklad pre holštajnské plemeno už 21 stupňov Celzia. Organizmus reaguje znížením spotreby krmiva, čo vedie k nižšej dojivosti.
Zdôraznila, že tepelný stres spôsobuje aj zhoršenie reprodukcie hovädzieho dobytka. Pri vysokých teplotách je potrebné otvoriť všetky okná a hrebeňovú štrbinu. Pri dlhšom pôsobení vysokých teplôt to ale nemusí stačiť. Pokiaľ príde k vyrovnaniu vonkajších a vnútorných teplôt, prestáva byť systém prirodzeného vetrania účinný. Potom sa musia použiť ďalšie spôsoby vetrania, najmä nútená ventilácia.
Evaporácia ako účinná metóda ochladzovania
„Ďalšie a najúčinnejšie metódy ochrany proti vysokým teplotám sú založené na evaporácii (odparovaní). Evaporačné ochladzovanie rozdeľujeme na ochladzovanie vzduchu (ľahká hmla je rozptýlená vo vzduchu) a na priame ochladzovanie tela zvierat (ťažká hmla). Samozrejmosťou musí byť optimálne napájanie zvierat, a to najlepšie vodou s teplotou do 10 stupňov Celzia,“ podčiarkla.
Pre ošípané sa podľa analytičky SFD za kritické teploty považujú teploty 26 stupňov Celzia a vyššie. „So zvyšovaním teploty ošípané postupne znižujú príjem krmiva a následne aj rýchlosť rastu. Takisto, ako aj v chove dojníc, aj v chove ošípaných je potrebné zabezpečiť vetranie a ochladzovanie zvierat,“ dodala Sadovská.