Na väčších dovozoch americkej sóje do EÚ sa v stredu vo Washingtone dohodli americký prezident Donald Trump a šéf eurokomisie Jean-Claud Juncker. Súčasťou dohody je aj to, že USA nezvýšia clá na autá dovážané z EÚ a postupne utlmia clá na oceľ a hliník, ktorými vyvolali obchodnú vojnu. Do EÚ sa už teraz dováža geneticky upravená sója či kukurica a nimi sa kŕmia napríklad ošípané, z ktorých mäso končí na tanieroch v reštauráciách aj domácich kuchyniach. Pre GMO však v Európe existujú mnohé obmedzenia a dohoda s Washingtonu je skôr signálom v prospech GMO.
Čo je teda na GMO zlé? Podľa prieskumu, ktorý robilo ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2016, si takmer dve pätiny Slovákov myslia, že GMO majú negatívne dôsledky na zdravie. Doterajšie výskumy síce hovoria o ich neškodnosti, dlhodobé účinky sa však môžu ukázať až časom. Navyše rôzne potravinové škandály, pri ktorých bola snaha, aby sa dopestovalo či dochovalo všetko čo najrýchlejšie a v čo najväčšom objeme, bez ohľadu na kvalitu a chuť, dávajú ľuďom oprávnenie pochybovať.
Amerika patrí k najväčším producentom GMO na svete, presadila sa s nimi aj v takej poľnohospodárskej krajine, ako je Čína. Semená GMO kukurice, ktoré sa môžu pestovať aj v EÚ, pochádzajú od amerického giganta Monsanto.
Uvoľnenie ciel má však háčik práve v podobe GMO. Európa je k nim zdržanlivá. „Akákoľvek dohoda, bilaterálna diskusia alebo čokoľvek s USA (alebo s niektorým z našich obchodných partnerov) nezmení legislatívu EÚ o GMO,“ potvrdila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Európa je totiž známa svojím prísnym schvaľovacím procesom pre geneticky modifikované produkty.
Na zvoľnenie tlačili USA už pri rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Neúspešne. Prísne bruselské pravidlá tak zostali zachované. V Európe pôvodne platilo na GMO plodiny a potraviny moratórium. Američania sa naň ponosovali vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), tvrdili vtedy, že únia porušila medzinárodné pravidlá o voľnom obchode. Únia sa bránila environmentálnymi záujmami a neobľúbenosťou GMO produktov u európskych spotrebiteľov. WTO dala v roku 2006 za pravdu USA. Po danom rozhodnutí Brusel povolil dovoz a pestovanie geneticky upravenej kukurice. Aktuálne je schválených vyše 60 geneticky upravených plodín – medzi nimi odrody bavlny, repky olejnej, kukurice a sóje.
Monsanto spája Nemecko a USA
- Monsanto je biotechnologická spoločnosť, ktorá okrem osív vyrába aj agrochémie a biotechnológie pre poľnohospodárstvo.
- Ide o lídra v oblasti geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a najväčšieho svetového producenta herbicídu Roundup.
- Spoločnosť bola kritizovaná za masové samovraždy indických farmárov, ktorí pestovali geneticky modifikovanú bavlnu, no dostali sa do problémov a nemali už peniaze na nákup nového osiva.
- V júni pôvodne americkú firmu prevzal nemecký chemický a farmaceutický koncern Bayer za zhruba 63 miliárd dolárov. Na svete je tak najväčší dodávateľ produktov pre poľnohospodársku výrobu. Osivárska firma takto ovláda štvrtinu svetového trhu osív a pesticídov.
- Prevzatím by mal zaniknúť aj názov Monsanto, používať sa bude nemecký názov Bayer. Prevzaté produkty si svoje mená ponechajú. Eurokomisia schválila transakciu v marci, Bayer sa zaviazal k odpredaju niektorých svojich aktivít.
Slovensko pri GMO otočilo
Európa je ohľadne GMO naďalej oveľa konzervatívnejšia ako Spojené štáty. Istú marketingovú výhodu nateraz skôr získavajú výrobcovia, ktorí sa na svojich obaloch hrdia nápisom GMO free – teda bez GMO.
"Na úrovni EÚ chýba intenzívnejší prístup k šľachteniu poľnohospodárskych plodín, spoločne koordinovaný vývoj a výskum, ako aj producentmi GMO nezaťažený prístup k hodnoteniu rizík využívania GMO v praxi,“ hovorí predseda Centra pre trvalo udržateľné alternatívy Daniel Lešinský. Nepozdávajú sa mu ani ochranné pásma okolo pestovaných geneticky modifikovaných plodín na Slovensku. V hre je totiž podľa neho možný aj nekontrolovaný únik modifikovaného genómu do voľnej prírody či na susedné polia. Problematické sú podľa neho aj zvyšky pesticídov pri herbicídrezistentných geneticky upravených plodinách. Tie môžu zostávať v pôde, vo vode alebo v potravinách či krmivách, dodáva Lešinský.
Čo je to GMO?
Geneticky modifikované organizmy alebo GMO možno definovať ako organizmy, ktorých genetický materiál (DNA) bol zmenený spôsobom, aký by nemohol nastať v rámci prirodzeného spôsobu rozmnožovania alebo prirodzeným krížením. Technológia nazývaná aj „génové inžinierstvo“ umožňuje prenos vybraných individuálnych génov z jedného organizmu do druhého, rovnako aj medzi nepríbuznými druhmi. Najbežnejšími typmi GMO sú geneticky modifikované druhy pestovaných plodín, ku ktorým zaraďujeme odrody geneticky modifikovanej kukurice, sóje, repky olejnej a bavlny. Tieto odrody boli väčšinou geneticky modifikované s cieľom získania rezistencie voči niektorým druhom živočíšnych škodcov a získania tolerancie voči určitým herbicídom.
Opatrne ku GMO pristupujú podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) aj slovenskí farmári. "Komora zastáva názor, že nie je potvrdený jednoznačný záver svetových expertov na génové inžinierstvo, či GM plodiny predsa len nemôžu negatívne ovplyvniť celý ekosystém a cezeň zároveň zvieratá a následne ľudí,“ povedal Matej Korpáš z tlačového oddelenia SPPK.
Slovensko sa za posledné roky v otázke GMO posunulo smerom k odporcom. Ešte pred pár rokmi sa u nás pestovala geneticky modifikovaná kukurica na necelých 100 hektároch v katastri obci Choňkovce. Aktuálne sa nepestuje vôbec. "Ministerstvo pôdohospodárstva vo všeobecnosti nepodporuje povoľovanie geneticky modifikovaných plodín pre použitie do potravín, a uprednostňuje non-GM produkciu,“ hovorí za rezort Michal Feik.
Na obale povinne od 0,9 percenta
Výrobcovia musia na svojich obaloch jasne vyznačiť použitie povolených geneticky modifikovaných produktov pri obsahu nad 0,9 percenta. Na dodržiavanie dozerajú členské štáty. "Spotrebiteľ je tak informovaný o možnej prítomnosti GMO a môže sa slobodne rozhodnúť, či si takýto produkt zakúpi,“ hovorí Feik. Všetky geneticky modifikované látky v potravine sa musia uviesť v zozname zložiek slovom „geneticky modifikované“.Mimo povinného označovania však zostávajú produkty zvierat, ktoré sú chované na GMO krmivách. "Ministerstvo pôdohospodárstva sa snaží, aby to bolo označované, aby sa spotrebiteľ vedel rozhodnúť,“ hovorí Feik. Výhodu by to mohlo priniesť aj pre našich potravinárov. Tí by tak zvýšili svoju konkurencieschopnosť hlavne pre západné trhy.
Na Slovensku je certifikovaných 19 výrobcov, ktorí nekŕmia geneticky upravenou sójou z dovozu. Ich výrobky poznáte podľa označenia „Vyrobené bez použitia GMO“. Problémom však je, že značná časť mäsa sa na Slovensko dováža, a tu záruka kŕmenia bez GMO nie je.
"Slovensko ako jedna z mála krajín EÚ dokáže byť sebestačné vo výrobe krmív a kŕmnych zmesí pre vlastné potreby s bez GMO produkciou,“ hovorí tajomník Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Marek Lukáčik. To však platí len v prípade, že by sa takto vyrobené krmivo nevyvážalo. Aktuálne sa podľa neho stále na Slovensko dováža ročne geneticky modifikovaný sójový šrot zhruba za 35 miliónov eur. Ide pritom o dovoz z krajín mimo únie, keďže tá pestovanie geneticky modifikovanej zakazuje. Toto krmivo musí byť označené rovnako ako GMO potraviny. "Značná časť chovateľov je samoskrmovateľ a napríklad sóju ani nepridáva do kŕmnej zmesi, respektíve si ju sám pestuje, spracuje a nejde na komerčný predaj,“ hovorí Lukáčik.
Schvaľovania trvajú roky a opakujú sa
Brusel je voči upraveným plodinám stále opatrný. Výraznejšieho uvoľnenia geneticky modifikovaných potravín na európsky trh, a teda aj k nám sa spotrebitelia podľa nášho ministerstva pôdohospodárstva obávať nemusia. "V EÚ platí veľmi konzervatívny postoj ku GM komoditám a povoľovací proces v EÚ sa radí medzi najprísnejšie vo svete,“ hovorí Feik z rezortu pôdohospodárstva.
Pred umiestnením na európsky trh musia produkty prejsť schvaľovacím procesom. Ten môže trvať roky, pričom povolenie sa udeľuje len na desať rokov. Následne sa musí opakovať.
Prečítajte si aj glosu Silvie Ruppeldtovej Skoncovať s Monsantom
"Vedecké hodnotenie rizika je založené na preskúmaní súčasných vedeckých poznatkov, aby bolo možné zhodnotiť bezpečnosť konkrétnej GM plodiny a posúdiť, či je rovnako bezpečná ako tradičná, geneticky nemodifikovaná odroda,“ vysvetľuje Feik. Ak sa časom ukáže, že negatívny dosah existuje, bude povolenie okamžite zrušené a produkt stiahnutý z trhu, dodáva. Sledujú sa pritom nielen vplyvy na zdravie človeka, ale aj dosah na životné prostredie. Hovorí o tom európske nariadenie o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách.
Kontrolu dovozu osiva a prítomnosť GMO rieši Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Dva roky po skončení pestovania GM plodín aj naďalej odoberá ÚKSÚP vzorky z pôdy. Zisťuje tak jej stav či prípadné stopy po GMO.
Kontroly priamo na poliach
Na pestovanie geneticky modifikovaných rastlín dozerá aj ministerstvo životného prostredia. "Na Slovensko sa nesmie doviezť žiadna GM rastlina, ktorej pestovanie nie je povolené v EÚ, a doteraz sme ešte ani nezistili takýto dovoz,“ povedal hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Pravidelné odbery sa robia aj na poliach. V prípade zistenia prítomnosti GMO môžu kompetentní uložiť pokutu až do výšky 165¤969 eur. V únii je povolené len pestovanie jedného druhu upravenej kukurice. Iné geneticky modifikované rastliny sa môžu u nás pestovať iba pokusne na malých plochách, no len s povolením rezortu životného prostredia. "Na Slovensku ešte nikdy nedošlo k úniku GMO,“ hovorí Ferenčák. Pestovanie je povolené vždy až po prijatí primeraných bezpečnostných opatrení, vysvetľuje. Na ich dodržiavanie dozerá Slovenská inšpekcia životného prostredia.