Krajina sa tak dostane do jednej z najhorších hyperinflačných kríz v modernej histórii. Werner prirovnal súčasný stav vo Venezuele ku kríze v Nemecku v roku 1923 či v Zimbabwe pred desiatimi rokmi.
Krajina Latinskej Ameriky kolabuje od prepadu cien ropy v roku 2014, pretože úrady odmietli pristúpiť k ekonomickým zmenám. Krajina je prakticky závislá na príjmoch z vývoze ropy. Ťažba ropy je však teraz najnižšia za niekoľko desaťročí. Problémy zhoršuje aj vládna kontrola cien a vývoj devízového kurzu.
Prezident Nicolás Maduro tvrdí, že krajina je obeťou ekonomickej vojny vedenej opozíciou s pomocou Washingtonu. Opoziční kritici uvádzajú, že problémy v krajine sú výsledkom zlých politických rozhodnutí, najmä nekontrolovanej tlače nových peňazí a kontroly nad devízami a cenami, ktoré spôsobili, že podniky nie sú schopné dovážať suroviny a stroje. V krajine je nedostatok prakticky všetkých základných tovarov, vrátane potravín a liekov.
Venezuela pre stále sa zhoršujúci stavu ekonomiky prestala pravidelne zverejňovať ekonomické indikátory. Ekonómovia sú teraz závislí na nezávislých predpovediach medzinárodných organizácií, bánk a venezuelského kongresu. Podľa zákonodarného zboru vedeného opozíciou spotrebiteľské ceny tento rok stúpli o 46 305 percent, uviedla agentúra Reuters.
Index kávy s mliekom agentúry Bloomberg, ktorý sleduje vývoj ceny šálky kávy v pekárni na východe Caracasu, odhaduje, že inflácia v minulom roku dosiahla 60 000 percent. Teraz naberá rýchlosť a za posledné tri mesiace dosiahla 300 000 percent.