Teoreticky môžu USA zaviesť clá na tovar v hodnote až 505 miliárd USD, čo bola vlani celková dolárová hodnota ročného dovozu tovaru z Číny do USA. Americký prezident Donald Trump už uviedol, že je ochotný zaviesť clá na všetok tovar, ak to bude potrebné. Hodnota dovozu amerického tovaru do Číny však vlani predstavovala iba 130 miliárd USD, takže Peking nemôže na poslednú hrozby odpovedať rovnako.
To však neznamená, že Čína nemôže podniknúť odvetný úder. V skutočnosti, keď dôjde na necolné opatrenia, môže ublížiť Amerike oveľa viac, než Amerika Číne, upozorňuje analytička firmy Invesco Kristina Hooperová. „Čína má oveľa väčší arzenál zbraní ako USA. Clá sú len špičkou ľadovca, pokiaľ ide o to, čo Čína má,“ uvádza.
Čína má jeden bilión v dlhopisoch
Ako teda môže Čína odpovedať, až nebude môcť ďalej zavádzať cla spôsobom oko za oko? CNBC upozorňuje na štyri spôsoby, ktorými môže vrátiť úder.
Prvým je, že prestane nakupovať americké štátne dlhopisy. Čína je jedným z najväčším držiteľov amerických štátnych dlhopisov. Vlani podľa údajov centrálnej banky USA vlastnila dlhopisy za jeden bilión USD. Rovnako ako väčšina investorov chce mať uložené peniaze v niečom bezpečnom a americké dlhopisy sú stále solídnou investíciou. Ak sa však čínska vláda rozhnevá, môže začať predávať dlhopisy, ktoré má v držbe, alebo prestať nakupovať nové dlhopisy. A to by malo výrazný vplyv na americkú ekonomiku.
Ak Čína zaplaví trh americkými dlhopismi, mohli by stúpnuť ich výnosy. To je problematické, pretože by to znamenalo, že majitelia dlhopisov po celom svete, vrátane americkej vlády a priemerného občana, uvidí pokles ceny svojich dlhopisov. Vyšší výnos tiež znamená, že bude pre americkú vládu drahšie požičiavať si prostredníctvom nového dlhu a zvýšia sa zrejme aj náklady na pôžičky firmám.
Existuje však veľa dôvodov, prečo by to Čína nemala robiť. Hodnota cenných papierov v jej držbe by klesla a nie je tu dobrá bezpečná alternatíva pre jej doláre. Pokiaľ by však skutočne chcela ublížiť Amerike, týmto by sa jej to podarilo, pretože by to znížilo príjmy americkej vlády v čase, keď sa potýka s obrovským rozpočtovým deficitom.
Slabšia mena gumuje clo
Ak by Čína naozaj chcela Trumpa zasiahnuť a prakticky znehodnotiť zavedené clá, mohla by urobiť druhú vec, a to znehodnotiť jüan. To by mohol byť prakticky najlepší nástroj, ktorý má v boji s USA.
„Mena je najúčinnejšou pákou na vyrovnanie vplyvu ciel,“ uvádza investičný manažér firmy Unigestion Salman Baig. Ak by jüan klesol o zhruba osem percent, čo urobil od polovice marca, americkým dovozcom by stúpli náklady na čínsky tovar len o dve percentá. Prečo? Pretože ak klesnú náklady na nákup čínskeho tovaru, potom clá pridané k cene spôsobia, že cena tejto položky bude na rovnakej úrovni ako teraz. Firmy tak nepocítia veľký rozdiel, dodal Baig.
Horšie prostredie pre firmy
Treťou možnosťou je, že by Čína mohla sťažiť život americkým spoločnostiam. Čínska vláda má na svojich občanov veľký vplyv. Ak by chcela, aby jej občania prestali cestovať do USA alebo kupovať americký tovar, môže to urobiť, upozornil riaditeľ investičnej skupiny Brandes Investment Partners Gerardo Zamorano. Nie je to tak dlho, keď to zažili Južná Kórea či Hongkong. Keď sa dostali do sporu s čínskou vládou, prestali Číňania kupovať juhokórejské autá a cestovať do Hongkongu, bez toho, aby im to niekto zakázal. To by sa mohlo stať „symbolom USA“, ako sú McDonald's alebo Burger King, upozornil Zamorano.
Vláda by tiež mohla firmám sťažiť prevod peňazí z Číny, pretože transakcie musia byť schválené. Pre Američanov by tiež mohlo byť ťažšie získať víza alebo by sa mohli zvýšiť nároky regulátorov na americké firmy. Vláda môže zdaniť určité podnikanie, začať protimonopolné vyšetrovanie alebo zaviesť predpisy na ochranu životného prostredia.
Odsun USA do izolácie
Poslednou možnosťou je izolácia USA, aj keď to bude chcieť dlhšiu dobu. Čína by mohla upevniť obchodné partnerstvo s ďalšími krajinami na celom svete a izolovať USA. V súčasnosti si už Čína nahovára Európu a obchodné rokovania už mala s Čínou aj Kanada.
Ak by sa Čína chcela naozaj zviditeľniť, mohla by sa pripojiť k dohode o voľnom obchode s ďalšími 11 krajinami s názvom Transpacifické partnerstva (TPP), od ktorej USA odstúpili po tom, čo sa Trump ujal funkcie. „Predstavte si, že by sa Čína rozhodla vstúpiť. To by bola veľká globálna dohoda,“ vyhlásil Baig.
Bola by to síce dlhodobá hra, pretože obchodné dohody sa neuzatvárajú cez noc, Baig sa ale domnieva, že by to z hľadiska Číny mohlo byť najefektívnejšie. Pretože USA vedú obchodné vojnu aj s Kanadou, Európou a ďalšími. Krajiny po celom svete by mohli byť viac naklonené vytvoreniu novej obchodnej aliancie a mohli by mať väčšiu chuť odvrátiť sa od Spojených štátov.