Finančné dôvody spomínali v prieskume všetky vekové kategórie. Výnimkou boli len ľudia starší ako 65 rokov, ktorí dôvodili zdravotnými problémami ako hlavnou prekážkou v cestovaní. Nedostatok peňazí odradil od dovolenkovania hlavne obyvateľov Grécka – odpovedali tak až tri štvrtiny respondentov. Nasledovalo Portugalsko a Chorvátsko, kde stáli za zrušením dovolenky financie v tretine prípadov. Vo všetkých troch prípadoch ide paradoxne o top dovolenkové destinácie.
"Zo štatistiky vyplýva, že cestovanie si môžu dovoliť iba bohatší ľudia,“ hovorí výskumník z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov Tomáš Profant, ktorý zároveň učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Aj keď odrátame pätinu tých, čo necestujú zo zdravotných príčin, stále ostáva veľké množstvo Európanov, ktorí si cestovanie nemôžu dovoliť, vysvetľuje Profant. Podiel aktívnych turistov je tak podľa neho len odvodený od príjmovej nerovnosti v únii. "Gréci a Portugalci, ktorí boli najviac zasiahnutí finančnou krízou, aj najčastejšie uviedli, že necestovali z finančných dôvodov,“ hovorí Profant.
Výskumník upozorňuje tiež na ekologickú neudržateľnosť cestovného ruchu. „Turizmus sa dnes z ôsmich percent podieľa na celosvetovej produkcii skleníkových plynov,“ hovorí. Práve rast výdavkov na cestovanie tak prispieva k nárastu emisií, a to dokonca viac ako priemysel či stavebníctvo, vysvetľuje Profant. "Predstava, že turizmus je udržateľný spôsob regionálneho rozvoja, je preto mylná,“ hovorí.
Rodiny s deťmi si priplatia
Podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka cestovanie môže byť finančne náročné predovšetkým pre rodiny s deťmi. "Najmä nízkopríjmové skupiny domácností si radšej zvolia variant, že ostanú doma,“ hovorí analytik. Mnohé rodiny si podľa neho nemôžu dovoliť nakupovať trochu luxusnejšie produkty a služby. Zaradiť sa dá medzi ne aj cestovanie, dodáva Tomčiak. Výsledky prieskumu však podľa neho skresľuje to, že údaje sú za rok 2016. Čísla za tento rok by podľa Tomčiaka vyzerali inak, ekonomická situácia sa odvtedy totiž výrazne zlepšila. A všetky štáty hlásia významný rast počtu turistov, dodáva analytik.
Aspoň jednu dovolenku ročne si doprialo 62 percent Európanov nad 15 rokov. Polovica respondentov išla na aspoň jednu dovolenku v ich vlastnej krajine. Ubytovali sa tam pritom minimálne na jednu a viac nocí. Takmer jedna tretina vycestovala na minimálne jednu dovolenku do zahraničia.
Pätina Európanov, čo dovolenku oželela, argumentovala zdravotnými problémami. Hlavným dôvodom boli napríklad v susednom Česku – dôvodilo nimi 40 percent respondentov. Ďalších 20 percent uviedlo, že vôbec neplánovali cestovať. Medzi ďalšími prekážkami sa objavila práca, štúdium alebo rodinné dôvody.
Častým dôvodom bol aj nezáujem o cestovanie. Stratou motivácie argumentovali hlavne Švédi a Slováci. A to až takmer v dvoch tretinách odpovedí. Rovnako odpovedala vyše polovica Portugalčanov a vyše dve pätiny Belgičanov. Práca a štúdium odradili od dovolenkovania štvrtinu Nemcov a Rakúšanov.
Turistov na Slovensku pribúda
Posledné roky cestovnému ruchu priali. A to aj pre povesť Slovenska ako bezpečnej krajiny. Tá získala na cene po teroristických útokoch v obľúbených dovolenkových rezortoch. No zdá sa, akoby sa ľudia už prestali báť a nebezpečenstvo sa stalo súčasťou života. "Ak sa pozrieme na štatistické informácie o vývoji počtu turistov na svete za ostatné tri roky, je nárast evidentný, a rovnaký trend je aj v EÚ,“ hovorí prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) Stanislav Macko. To podľa neho potvrdzuje záujem ľudí o cestovanie.
"Nemám obavu, že by sa tento trend v najbližších rokoch menil,“ povedal Macko. Opiera sa pritom o štatistiku organizovaného cestovného ruchu a štatistiku o počte ubytovaných hostí. Vývoj na Slovensku tak podľa Macka kopíruje celosvetový nárast turistov.
Za prvý štvrťrok dovolenkovalo podľa štatistiky ministerstva dopravy na Slovensku 1,2 milióna návštevníkov. Medziročne ide o 4,4-percentný nárast. Takmer dve pätiny dovolenkárov boli zo zahraničia. Medzi nimi vedú Česi, Poliaci a Nemci. Viac návštevníkov – hlavne z cudziny hlási aj naše hlavné mesto. Za prvé tri mesiace tohto roka navštívilo Bratislavu takmer 245-tisíc ľudí.
Oproti minulému roku ich počet stúpol o vyše sedem percent. Pribudli pritom hlavne cudzinci. Darí sa aj bratislavskému letisku. V prvom polroku už počet pasažierov na letisku prekročil hranicu 900-tisíc. „Je to druhý najsilnejší prvý polrok letiska v celej jeho histórii a zároveň najsilnejší za posledných 10 rokov, od roku 2008,“ povedal predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka stúpol počet cestujúcich o viac ako 165-tisíc.
Rekordný bol na letisku aj jún – bránami letiska prešlo vyše 236-tisíc pasažierov. Ide o najsilnejší jún v celej histórii letiska. Letisku pomohli hlavne nové linky a vyššia kapacita lietadiel.
Lídrom medzi turistickými destináciami Slovákov je v tohtoročnej sezóne Turecko. Obľúbenosť si pravdepodobne klasicky udrží aj takzvané „slovenské more“. Väčšina ľudí pritom dovolenkuje cez cestovné kancelárie. Tržby v cestovnom ruchu za uplynulý rok celkovo dosiahli 670 mil. eur a slovenské letiská prepravili viac cestujúcich. Možno teda hovoriť o historicky najúspešnejšej sezóne.