"Prvý prehľad webových sídiel zverejnila Finančná správa v júli minulého roku. Vtedy sa v ňom nachádzalo 10 webstránok. V súčasnosti je v zozname 202 webových sídiel s nelegálnym hazardom. Finančná správa z neho vyradila už 42 subjektov z dôvodu ukončenia poskytovania zakázanej ponuky,“ informuje Finančná správa.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prevádzkovateľom internetových stránok, ktoré ponúkajú ilegálne služby, hrozí pokuta až do výšky 500-tisíc eur. Finančná správa vykonala opatrenia proti 449 webovým sídlam, pričom 19 z nich ukončilo ponúkanie svojich služieb ešte pred oficiálnym zaslaním výzvy. V rámci 10-dňovej lehoty od zaslania výzvy svoju činnosť ukončilo 182 portálov.
Súd vydal 13 príkazov na zamedzenie vykonania platobnej operácie v prospech účtov nelegálnych prevádzkovateľov a 86 príkazov na zamedzenie prístupu na konkrétnu internetovú stránku. Používatelia týchto internetových stránok sú podľa Finančnej správy vystavení možnej strate svojich vkladov.
Heslá v ohrození
Používatelia internetu musia čeliť aj novému typu podvodníkov, ktorí využívajú Všeobecné nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR). E-mailové schránky po celej Európe pred niekoľkými týždňami zaplnili správy súvisiace práve so zavedením GDPR. Kvartálna správa spoločnosti ALEF tvrdí, že došlo k rozvoju falošných e-mailových správ, v ktorých sa útočníci snažia získať prihlasovacie údaje k jednotlivým kontám.
Vedúci špecializovaného tímu pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov ALEF CSIRT Jan Kopřiva k tomu dodal, že najlepšie bezpečnostné opatrenie v tomto prípade je dobre vyškolený používateľ. „Paradoxne majú najmä v menších organizáciách najviac škôd na svedomí práve bežní používatelia,“ vysvetlil.
Podľa spoločnosti ALEF sú jedným z najlukratívnejších údajov prístupové heslá do sociálnych sietí. Tie tvoria až polovicu všetkých prípadov. Hlavným cieľom útočníkov je Európa a Rusko. Získané heslá sa následne prostredníctvom internetu predávajú ďalej. Cena za prístupové údaje do sociálnej siete Facebook sa pohybuje približne na úrovni 9 dolárov za jeden kus.
Aplikácie sledujúce polohu
Zariadenia internetu vecí (IoT) ešte stále nie sú úplne bezpečné. Príkladom je zámok Tapplock One, ktorý sa dá otvoriť buď odtlačkom prsta, alebo cez aplikáciu. Od uvedenia na trh sa podarilo objaviť hneď viacero zraniteľností, ktoré umožnili zámok otvoriť v podstate komukoľvek. Lanovka v Innsbrucku mala zase ovládací panel dostupný z internetu. Potenciálny útočník tak mohol napríklad nastavovať rýchlosť lanovky, vzdialenosť jednotlivých kabínok či napnutie lán. „Našťastie to nikto nestihol zneužiť,“ dodal ALEF.
Používatelia mobilných zariadení sa obávajú aj možného sledovania jednotlivými aplikáciami. Spoločnosť Kaspersky Lab napríklad zistila, že až 61 % ľudí sa cíti nepríjemne pri zdieľaní informácií o svojej polohe s webovými stránkami a aplikáciami v porovnaní s 39 % v roku 2016. Okrem toho je vyše polovica respondentov (56 %) veľmi znepokojená tým, že niekto môže vidieť všetko, čo robia alebo sledujú na svojich zariadeniach a podobné percento používateľov (50 %) sa obáva, že by ich niekto mohol sledovať pomocou informácií o geolokácii z ich zariadenia.