"Na rozdiel od predošlých kvartálov by slovenskú ekonomiku mali ťahať hlavne investície. A to predovšetkým v súvislosti s obchvatom Bratislavy a automobilkou Jaguar Land Rover,“ hovorí analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boroš. K rýchlejšiemu rastu by mala prispievať aj spotreba domácností, dodáva. Ťahať ju bude nahor rastúca zamestnanosť a rýchlejší rast miezd. Na tie tlačí hlavne akútny nedostatok voľných kvalitných ľudí na trhu práce.
"Celkovo tento rok očakávame zrýchlenie rastu HDP na 3,9 percenta a v roku 2019 by rast mohol dosiahnuť 4,2 percenta,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. V rokoch 2018 – 2019 sa očakáva pozitívny príspevok investícií k rastu HDP, s postupným nábehom využívania fondov EÚ, ako aj s naďalej priaznivým výhľadom súkromných investícií. Príspevok zahraničného obchodu k rastu ekonomiky tento rok neprekoná domáci dopyt, dodáva analytička.
Bruselská prognóza upozorňuje, že po piatich po sebe idúcich štvrťrokoch ekonomika v prvom polroku 2018 spomalila v raste. Rast má však byť podľa nej v tomto a budúcom roku aj naďalej výrazný. Únia aj eurozóna majú rásť zhodne o 2,1 percenta v tomto roku, v budúcom roku spomalia na dve percentá.
Jarná prognóza z komisie počítala na tento rok ešte s rastom o 2,3 percenta. V druhom polroku by však ekonomika únie mala znova nabrať dych. Podporia ju zlepšujúce sa podmienky na trhu práce, klesajúca zadlženosť domácností a silnejúce euro.
Nálade v európskej, a teda ani slovenskej ekonomike nepomáha ani eskalácia obchodnej vojny, ktorú rozpútal americký prezident Donald Trump s Čínou aj s EÚ. "Nepriaznivé vonkajšie prostredie, napríklad narastajúce obchodné napätie s USA, môže znížiť dôveru a negatívne ovplyvniť hospodársky rozmach,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovkis. Riešenie vidí v posilnení hospodárstva krajín únie a eurozóny. Skresanie prognózy naznačuje aj devastačný dosah obchodnej vojny na ekonomiky.
Rizikové clá
Práve vyostrenie situácie okolo ciel na autá zostáva jediným varovným mráčikom aj pre Slovensko. Podľa odhadu Oxford Analytics predstavuje export automobilov a súčiastok do USA až 1,6 percenta slovenského hrubého domáceho produktu (HDP). Clá na dovoz áut do Spojených štátov by tak určite podľa Boroša mali negatívny dosah na rast našej ekonomiky. Prognóza Inštitútu pre finančnú politiku odhaduje spomalenie nášho HDP o 0,03 až 0,11 percenta v prípade zavedenia ciel na európske automobily.
Na rozdiel od predošlých kvartálov by slovenskú ekonomiku mali ťahať hlavne investície. A to predovšetkým v súvislosti s obchvatom Bratislavy a automobilkou Jaguar Land Rover.Kamil Boroš, analytik spoločnosti X-Trade Brokers
Všetko však bude závisieť od toho, kde sa doťahovanie o tovary s clom zastaví. "Vzájomná colná prestrelka by mohla viesť k obmedzeniu medzinárodného obchodu a k zvyšovaniu nákladov v amerických aj európskych firmách, čo by pravdepodobne malo za následok pribrzdenie ekonomického rastu,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Na zmiernenie jarnej prognózy zatlačilo aj razantnejšie zdraženie ropy od jesene minulého roka. Ceny čierneho zlata sa vtedy pohybovali okolo 50 dolárov za barel. Aktuálne sa pohybujú nad 70 dolárov za barel. Práve dražejúca ropa zatlačí aj na infláciu v únii. Tá tak v tomto roku dosiahne podľa letnej prognózy priemerne 1,9 percenta v EÚ a 1,7 percenta v krajinách eurozóny. V oboch prípadoch ide o nárast o 0,2 percentuálneho bodu oproti predpokladom Bruselu z tohtoročnej jari.
Len mierne sa v prognóze prejavil odchod Veľkej Británie z únie. Presné podmienky brexitu nie sú totiž stále dohodnuté. Podľa štvrtkovej prognózy tak únia bez Veľkej Británie porastie v tomto roku o 2,3 percenta, v budúcom o 2,1 percenta.
Vyššie platy, vyššie ceny
Rast slovenskej ekonomiky pokračuje dobrým tempom. "Vlani ekonomika vzrástla o 3,4 %, ťahaná domácim aj zahraničným dopytom,“ hovorí Muchová. Výrazné zlepšenie vidieť hlavne na trhu práce. Práve domáci dopyt má byť podľa analytičky v tomto roku aj najvýraznejším ťahúňom rastu. Tlačiť hore ho budú hlavne domácnosti.
Nepracuje len ten, kto naozaj nechce – tak vyzerá trh práce na Slovensku, a to hlavne v okresoch na západe krajiny. "Svižný rast ekonomiky bude zvyšovať pnutie na trhu práce pri ďalšom poklese počtu nezamestnaných s vyhovujúcimi kvalifikačnými predpokladmi,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Tlak na trhu práce bude zvyšovať aj stále nízka ochota sťahovať sa za prácou či negatívna demografia, keď z pracovného trhu odchádzajú silné populačné ročníky, dodáva analytik. Výsledkom bude dynamický rast miezd. "Platy by nominálne mali rásť takmer o šesť percent a po očistení o infláciu vyše trojpercentným tempom,“ hovorí Pánis. Bruselská prognóza počíta s rastom odmien zamestnancom o viac ako päť percent ročne. Aktuálne rast platov v niektorých odvetviach dosiahol v máji medziročne aj vyše 8,6 percenta. V IT sektore až vyše 11 percent.
Vyšší rast miezd a vyššia zamestnanosť budú mať pozitívny dosah na spotrebu domácností. Výsledkom však bude aj rast cien. Brusel očakáva, že zdražovanie budú ťahať hlavne služby a potraviny. Inflácia v tomto roku by podľa európskej predpovede mala dosiahnuť 2,6 percenta. Držať sa nad dvojpercentnou hranicou má rast cien aj v budúcom roku. "Jadrová inflácia – teda očistená o ceny energií a potravín, by sa mala mierne zrýchliť. A to predovšetkým kvôli rýchlejšiemu rastu miezd,“ hovorí analytik Boroš. Pri potravinách, naopak, očakáva spomalenie rastu cien.
Spotrebiteľské ceny podľa údajov Štatistického úradu v júni rástli medziročne o 2,8 percenta. Za zdražovaním však neboli tentoraz ceny potravín. "Potraviny a nealkoholické nápoje už druhý mesiac po sebe neboli top ťahúňom medziročného cenového rastu na Slovensku,“ hovorí analytička Eva Sadovská. Hore išli hlavne ceny v doprave, a to o výraznejších 6,5 percenta, dodáva. Za ich nárastom je drahšia ropa, ktorá tlačí nahor aj ceny benzínu a nafty na našich pumpách, ale aj ceny energií. Potraviny a nealkoholické nápoje zdraželi v júni medziročne o 4,8 percenta. Oproti máju to bolo o 0,5 percenta.
Hoci ľudí rast cien neteší, v ekonomike nejde o úplne negatívny jav. "Pre samotnú ekonomiku je ale mierny cenový rast prospešnejší ako pokles cien,“ hovorí Glasová. Slovensko sa vlani prehuplo z deflácie späť do inflácie, dodáva. Rast cien tovarov a služieb sa tak počas roka 2017 zrýchľoval z januárovej úrovne 0,7 percenta na koncoročných 1,9 percenta. Výrazne hore ťahali cenovú úroveň potraviny, a to aj pre potravinové škandály, ako bola napríklad fipronilová kauza, pre ktorú vyleteli hore ceny vajec. Na ceny masla a mliečnych produktov zase zatlačila mliečna kríza.
Česi spomalia, Maďari a Poľsko sa rozbiehajú
Výhľad Česka, naopak, letná prognóza Bruselu zhoršila. V tomto roku by mal HDP krajiny rásť o tri percentá, v budúcom roku o 2,9 percenta. Ešte na jar počítala komisia s 3,4 percenta na rok 2018 a 3,1 percenta na rok 2019. Je za tým spomalenie českej ekonomiky v tomto roku, rozbehnuté Česko zabrzdil pokles zahraničného dopytu. Ešte vlani však rástlo najprudšie za posledné desaťročie, a to o 4,3 percenta. Hospodársky rast našich českých susedov brzdí tento rok aj nedostatok pracovných síl, riziká vidí komisia aj v rastúcej zadlženosti a prudkom raste cien nehnuteľností.
"V Česku aktuálne nie sú v nábehu také veľké investície ako na Slovensku,“ hovorí Boroš. Okrem toho česká centrálna banka zvyšuje úroky, pričom Európska centrálna banka zatiaľ ostáva na minimách, dodáva. Menová politika bude tak podľa Boroša pre Slovensko viac stimulatívna.
O štyri percentá má v tomto roku hospodársky rásť aj Maďarsko, v budúcom roku tamojšia ekonomika spomalí na 3,2 percenta. Rast tu bude ťahať hlavne domáca spotreba, ktorá má výrazne narásť tento rok aj pre stúpajúcu zamestnanosť a dynamický rast platov. Rovnako ako Slovensko aj pre našich južných susedov platí, že riziko budúceho vývoja je hlavne v prípadnej eskalácii ciel na autá.
Poľsko by malo v tomto roku podľa letnej prognózy rásť o 4,6 percenta. Dariť sa mu má aj v budúcom roku, keď si v HDP prilepší o 3,7 percenta. Oproti jarnej prognóze Brusel zlepšil výhľad rastu ekonomiky našim poľským susedom na tento rok o 0,3 percenta. Poľskú ekonomiku bude rovnako ako maďarskú ťahať rast spotreby. Riziká vidí komisia hlavne v spomalení nemeckej ekonomiky, ktorá je hlavným zahraničným trhom Poľska.