Bruselský návrh, ktorý má znížiť závislosť EÚ od dovozu ropy a plynu, znížiť náklady na emisie a chrániť viac prírodu, čaká ešte schválenie v európskom parlamente a v členských štátoch. Pôvodne sa pritom hovorilo o 27 až 30 percentách.
Dosah nového cieľa na členské krajiny tak nebude malý. Slovensko sa opatrne stavalo už k pôvodným plánom, tie nové môžu byť pre nás priveľký kúsok. „Ministerstvo hospodárstva považuje dohodnutý cieľ vo výške 32 percent za veľmi ambiciózny,“ povedal hovorca rezortu Maroš Stano. Každý členský štát si bude totiž musieť zvoliť výšku svojho príspevku k tomuto spoločnému európskemu cieľu.
Podľa údajov Eurostatu za rok 2016 máme 12-percentný podiel zelenej energie na koncovej spotrebe energie. Ide o pokles oproti roku 2015, keď bol podiel 12,9 percenta. V únii bol podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej spotrebe v roku 2016 až 17 percent.
Znamená to, že Slovensko v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov za ostatnými členskými štátmi únie zaostáva. "Nový cieľ bude teda pre nás ťažšie dosiahnuť, ako pre iné krajiny, kde je už dnes podiel OZE na celkovej spotrebe energií výrazne vyšší,“ hovorí portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič.
To, či Slovensko bude vedieť splniť ambiciózny plán Bruselu, závisí podľa Semriča od toho, ako bude nastavený náš cieľ. Slovenský cieľ pre rok 2020 je 14 percent. Celoeurópsky cieľ je však 20 percent. No napríklad pre Švédsko je to až 49 percent.
"Ak by bol nový cieľ pre Slovensko výraznejšie nad úrovňou 20 percent, o jeho dosiahnutí v aktuálnych podmienkach pochybujem,“ hovorí Semrič. Veľkou brzdou je podľa neho napríklad aj takzvaný stop stav od distribučiek, ktoré neumožňujú pripájať nové väčšie fotovoltaické zdroje. Argumentujú preťažením siete.
Nejde pritom o konečné čísla. Podiel zelených zdrojov na celkovej výrobe elektriny pôjde v budúcnosti hore, upozorňuje riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela. Do roku 2050 by to mohlo byť podľa neho už totiž okolo 50 percent zelenej energie. "Závisí to od prístupu jednotlivých členských štátov, ako nastavia pravidlá a pripravia infraštruktúru umožňujúcu tento nárast,“ hovorí.
Zelená elektrina, drahšia elektrina?
Zelené zdroje na výrobu elektriny sú často spájané s jej zdražením. "Súčasný systém nárast ceny elektriny bezpochyby zapríčinil,“ hovorí Koudela. Vyššie náklady totiž znášajú spotrebitelia v rôznych poplatkoch v cene elektriny. Elektrina z OZE je totiž kritizovaná pre dosah na tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). V nej sa všetci odberatelia skladajú sumou okolo 17,60 eura za každú vyrobenú megawatthodinu zelenej elektriny. Táto suma za posledné roky rástla – ešte pred šiestimi rokmi sa pohybovala na úrovni niečo vyše 12 eur za megawatthodinu. Výrazne narástla v roku 2014, keď sa zvýšila o desatinu na vyše 14 eur za megawatthodinu. Za nárastom tarify je práve výstavba zelených zdrojov na výrobu elektriny.
Pocítime tak nový cieľ OZE v náraste ceny elektriny cez TPS? "Isté je, že úrad v maximálne možnej miere využíva a bude využívať všetky regulačné nástroje v mantineloch svojich zákonných kompetencií, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov, samozrejme, pri zohľadnení skutočne oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu,“ povedal hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz.
V praxi však môže všetko vyzerať inak. Odsúhlasený cieľ pre úniu 20 percent do konca roku 2020 – pre Slovensko 14 percent – sa odzrkadlil aj v náraste TPS na podporu zelenej elektriny. Konečnú cenu ďalej zvyšuje aj tarifa za systémové služby (TSS) v podobe vyšších nákladov na podporné služby pre udržanie rovnovážnej bilancie v prenosovej sústave. Obnoviteľné zdroje totiž nepracujú stále rovnako – najviac elektriny vyrobia počas dňa za priaznivého počasia, elektrina sa však spotrebúva skôr večer.
Dosah zelenej elektriny na ceny pre odberateľov bude podľa Semriča závisieť aj od nových pravidiel pre malé lokálne zdroje elektriny. "Čím bude využitie obnoviteľných zdrojov širšie a čím viac lokálnych zdrojov, ktoré nezaťažujú sieť a distribúciu, sa podarí zapojiť, tým bude tlak na zdražovanie elektriny nižší,“ hovorí.
Ministerstvo hospodárstva práve rieši reformu podpory výroby zelenej elektriny na trhovom princípe. Po novom by výrobcovia malí byť vyberaní cez aukcie. Nový systém podpory by tak mal mať menší dosah na koncové ceny elektriny, tvrdí ministerstvo.
Budúcnosť je v batériách
V súčasnosti sa javí ako najperspektívnejšia výroba elektriny z fotovoltaických článkov inštalovaných na strechách rodinných domov. "Zmysel majú predovšetkým hybridné systémy, keď sa vyrobená elektrina spotrebúva predovšetkým v mieste jej výroby,“ hovorí Koudela. Prebytočná elektrina sa potom ukladá do akumulátorov a spotrebúva v čase, keď výroba z týchto článkov klesne alebo je nulová, vysvetľuje – napríklad večer alebo v noci.
Podľa Semriča sú dôležité aj energetické zdroje použiteľné najmä pri vykurovaní. "Pomohlo by, ak by sa výraznejšie zvýšilo využitie napríklad tepelných čerpadiel či slnečných kolektorov na vykurovanie a ohrev vody,“ hovorí. Svoje môže urobiť aj biomasa, dodáva.
V rámci OZE sa podľa ministerstva hospodárstva u nás najviac využíva biomasa a vodná energia. "Potenciál pre výrobu elektriny z OZE je po zohľadnení podmienok na Slovensku už dosť obmedzený, preto nepredpokladáme veľký nárast podielu OZE v sektore výroby elektriny,“ povedal Stano. V nasledujúcom období sa tak Slovensko plánuje zamerať viac na výrobu tepla z OZE. "Predpokladá sa väčšie využitie odpadného tepla a využívanie inovatívnych riešení pri systémoch centralizovaného zásobovania teplom,“ povedal Stano.
Brusel chce zaviesť aj podcieľ pre zelenú dopravu vo výške 14 percent. Podľa ministerstva hospodárstva sa tak dá očakávať postupný prechod od klasických tzv. 1G biopalív smerom k pokročilým biopalivám a elektrifikácií cestnej dopravy.
Zvýšenie podielu OZE patrí medzi návrhy z balíka Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý Brusel prijal pred dvoma rokmi. V máji z neho už prešla smernica o energetickej účinnosti budov.