Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre projekt výstavby širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne je v záverečnej časti prípravy. Začať by sa mal v rovnakom čase v Rakúsku a na Slovensku, pričom podľa predpokladov by sa tak malo stať ešte v tomto roku. Agentúru SITA o tom informoval Anton Dulak, projektový manažér spoločnosti Breitspur Planungsgesellschaft, v ktorej majú rovnaké zastúpenie štyri železničné spoločností z Rakúska, zo Slovenska (Železnice Slovenskej republiky), z Ukrajiny a Ruska. Spoločnosť so sídlom vo Viedni pripravuje štúdiu uskutočniteľnosti pre projekt širokorozchodnej trate.
„Medzinárodný železničný projekt sa dostáva do tretej etapy a jej súčasťou je posudzovanie vplyvov na životné prostredie, teda takzvaná EIA. Až po dokončení celej štúdie bude možné konkrétne rozhodnúť o ďalších krokoch či výstavbe projektu,“ uviedol Dulak s tým, že štúdia bude mať štyri alebo päť etáp vrátane posúdenia hodnoty za peniaze. Pokiaľ ide o výkup pozemkov pre uvažovanú stavbu, táto otázka je nateraz bezpredmetná a predčasná. „Aktuálna bude najskôr o päť až osem rokov, nakoľko nová železnica je projektovým zámerom,“ uviedol Dulak.
Širokorozchodná trať by sa podľa zámerov mala stať novým železničným koridorom na prepravu tovarov medzi Európou a Áziou. Vyskúmané dáta podľa projektového manažéra spoločnosti Breitspur potvrdzujú potenciálny prínos pre Slovensko z hľadiska aktívneho zapojenia krajiny pri tovarových tokoch medzi západom a východom sveta, ako aj pri ich presune z lodnej na železničnú dopravu. „K očakávaným pozitívam patria možné investície, nové pracovné príležitosti, ako aj rozvoj globálneho obchodu a cezhraničných vzťahov na všetkých úrovniach. Ako nevyhnutné vnímame dôsledne a citlivo posúdiť všetky aspekty projektu, a to najmä s ohľadom na špecifiká a potreby Slovenska,“ poznamenal Dulak.
Globálny obchod podľa zástupcu Breitspuru vytvára silný dopyt po takomto druhu infraštruktúrnych projektov. Spomenul ohlásené plány na výstavbu jedného z najväčších európskych letísk vo Varšave, ktoré má posilniť obchodnú výmenu s Čínou. „Byť súčasťou takzvanej novej Hodvábnej cesty vnímame ako veľkú medzinárodnú výzvu pre Slovensko. Kľúčovú úlohu by totiž zohrával región Twin City zahŕňajúci mestá Bratislava a Viedeň,“ uviedol Dulak. SR by sa podľa neho mala usilovať o strategický paneurópsky projekt, ktorý považuje ze relevantný z hľadiska ekonomicko-sociálnych ukazovateľov. „Zároveň platí, že v 21. storočí je trendom globalizácia a úzka spolupráca s ostatnými krajinami na všetkých úrovniach,“ dodal Dulak. Príkladom je podľa neho bezvízový režim s Ukrajinou platiaci v Európskej únii od minulého roka.
O možnosti predĺženia širokorozchodnej trate z východu Slovenska do Bratislavy a o možnom záujme Číny investovať do tohto projektu hovoril premiér Peter Pellegrini s čínskym kolegom Li Kche-čchiangom minulý týždeň pred summitom 16 krajín strednej a východnej Európy s Čínou v Sofii. Projekt by mal mať hodnotu sedem až osem miliárd eur a jeho súčasťou by mali byť dva veľké terminály. „Jeden má byť na území Slovenska, jeden na území Rakúska, ale oba by vlastnila spoločnosť, kde by malo podiel aj Slovensko. Ale všetko je v štádiu štúdie,“ povedal o projekte Pellegrini.
Pre SR je podľa premiéra dôležité, aby takúto infraštruktúru mala plne pod kontrolou, aby nebola v rukách iných štátov. „Môžeme uvažovať o spolupráci s Čínou len vo forme spolufinancovania, preúverovania, ale vlastníctvo by malo ostať v rukách Slovenska, prípadne Rakúska, Ukrajiny a Ruska, ak pôjdeme do toho spolu,“ dodal Pellegrini. Reagoval tak na hlasy v Európskej únii, že tento projekt by sme mohli financovať tak, aby ho nemusela platiť Čína.