Väčší sociálny balík?

Posledná daňová prognóza ukázala, že štát si toto všetko nateraz naozaj môže dovoliť. Rizikom však do budúcna je, že svet zachváti kríza a potom by prišlo, naopak, uťahovanie opaskov. Trhy varujú najmä pred colnou vojnou, ktorú rozpútal americký prezident Donald Trump. Ak si však „pri lámaní chleba“ Trump zachová rozvahu, dobré ekonomické časy vo svete aj na Slovensku sa môžu ešte o niekoľko rokov predĺžiť.

Od júla si na Slovensku prilepšili tí, čo opatrujú ľudí so zdravotným postihnutím a hore majú ísť aj platy zamestnancov štátu. Pre budúci rok sa uvažuje aj s razantnejším zvýšením minimálnej mzdy na 530 eur a žiaden tabuľkový plat by sa nemal začínať pod touto sumou. Priemerné platy v krajine už preťali hranicu 1¤000 eur v hrubom. Okrem toho koalícia už ohlásila ďalší sociálny balíček v objeme stámiliónov. V ňom by mali byť nielen štedrejšie vianočné príspevky pre dôchodcov, ale aj obedy zadarmo pre všetky školopovinné deti či rekreačné poukážky. Hovorí sa aj o dvojnásobnom daňovom bonuse pre rodičov, a to na deti do šesť rokov.

Zdá sa teda, že po ťažších rokoch je z čoho rozdávať, no je to naozaj tak? Slovensko zažíva zlaté ekonomické časy. Ukázala to aj júnová makroprognóza. A potvrdila to aj daňová prognóza. Silná ekonomika totiž ťahá hore aj daňové príjmy krajiny. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií poskočia daňové príjmy v tomto roku o 252 miliónov eur oproti odhadom z februára. Vtedy analytici IFP počítali s rastom daňových príjmov o 150 miliónov eur v porovnaní s jesennou prognózou. Rovnako bohatý na dane má byť aj budúci rok, pričom v roku 2020 by to malo byť viac o 300 miliónov a rok nato až o 400 miliónov eur oproti prognóze zo začiatku tohto roka.

To, že ekonomika šliape lepšie ako dobre, ukazuje aj takzvaný scenár nezmenených politík. Ten zohľadňuje vývoj verejných financií len na základe makroekonomického vývoja. Ukazuje tak objem financií, ktoré hospodárstvo vytvorí v tom-ktorom roku a dajú sa použiť na naplnenie rozpočtových cieľov. "Za predpokladu, že by nedošlo k žiadnym zmenám v hospodárskych politikách, výsledok hospodárenia verejnej správy by sa od roku 2019 nachádzal v postupne narastajúcom prebytku,“ píše rezort financií v Programe stability. V budúcom roku by to bol prebytok 0,64 percenta HDP, pričom rozpočtový cieľ je, naopak, deficit 0,32 percenta HDP.

V porovnaní s plánovaným rozpočtom tak má štátna kasa na budúci rok k dispozícii približne jedno percento hrubého domáceho produktu na výdavky. Teda ak vychádzame z najnovšej makroekonomickej prognózy, k dispozícii by mala byť necelá miliarda eur. Je to značná suma pri porovnaní, že napríklad obedy zadarmo pre žiakov budú stáť sto miliónov eur ročne a dvojnásobný bonus na deti do šesť rokov 70 miliónov eur.

Slovenská ekonomika má v budúcom roku rásť o 4,5 percenta – HDP by tak mal dosiahnuť 96,7 miliardy eur. Približne rovnaké percento je k dispozícii aj v rokoch 2020 a 2021, keď by sme už mali mať vyrovnaný rozpočet. Pre tieto roky počíta scenár nezmenených politík s nárastom prebytkového hospodárenia na 0,88 až 1,07 percenta HDP. Makroekonomická prognóza počíta pre tieto roky s mierne spomaleným, ale stále silným rastom na úrovni 3,9 až 3,3 percenta. No objem HDP sa má zvýšiť na vyše sto miliárd eur.

Netreba však zabúdať, že scenár nezmenených politík pre roky 2019 až 2021 zahŕňa len opatrenia, o ktorých sa rozhodlo do začiatku východiskového roku. Tým bol aktuálny rok 2018 – a teda odhad deficitu vo výške 0,80 percenta HDP. V scenári sa tak ráta už so zmenami v daniach napríklad pre živnostníkov, ktoré boli schválené vlani a platia od tohto roka. Naopak, nepočíta sa napríklad s príjmami z vyššej poistnej dane za neživotné poistenie, výpadkom odvodov na 13. a 14. platy či s naštartovaním čerpania eurofondov v ďalšom programovom období.

Karty však môže zamiešať v budúcnosti aj dôchodkový strop, na ktorého dosahy už upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Otázny zostáva aj dosah amerických cieľ na európske automobilky, ktorý by sa dotkol aj Slovenska. Podľahnúť eufórii z rozbehnutej ekonomiky tak nie je úplne na mieste. Dôležité je odhadnúť optimálny pomer medzi sociálnymi výdavkami a snahou o vyrovnaný rozpočet. Teda nájsť zlatú strednú cestu.

Rozdávať, ale s mierou

Vyššie príjmy ako výdavky by mohli vytvoriť rezervu na horšie časy. Zdravý stav verejných financií je potrebný na celkový chod ekonomiky a signalizuje trhom stabilitu, vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. "Z dlhodobejšieho hľadiska a pohľadu fiškálnych stabilizátorov by bolo vhodné v lepších časoch, keď sa ekonomike darí, pokúšať sa o vyrovnaný rozpočet, prípadne o fiškálny prebytok,“ upozorňuje analytička.

Vyrovnaný rozpočet by sme mali dosiahnuť v roku 2020 aj podľa Programu stability z dielne ministerstva financií z apríla tohto roka. Deficit rozpočtu v tomto roku klesne na 0,80 percenta HDP, odhaduje rezort. Pre budúci rok odhad mierne, o 0,2 percenta, zhoršuje, a to na 0,32 percenta HDP.

Práve to si vyslúžilo aj kritiku od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tej sa totiž nepozdáva, že sa lepší ekonomický vývoj v porovnaní s predpokladmi schváleného Rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 nepremietol do zlepšenia rozpočtového cieľa na rok 2019. "Vytvoril sa tým priestor na financovanie zatiaľ nešpecifikovaných výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 1,0 percenta HDP,“ píše rada v hodnotení strednodobých rozpočtových cieľov.

Výdavky štátu okresali dobiehajúce eurofondy. Rezort financií znížil odhad čerpania európskych peňazí na budúci rok o 1,4 miliardy eur – spolufinancovanie tak pokleslo o 223 miliónov eur.

Do štátnej kasy poputuje v roku 2019 viac kvôli zavedeniu ročného zúčtovania sociálneho poistenia – počíta sa s 50 miliónmi eur. Ďalších okolo 43 miliónov eur má prísť z licencií na online hazardné hry. Všetky tieto pozitívne vplyvy vytvoria priestor na financovanie priorít vlády, a teda aj nový sociálny balíček.

Vyššia zamestnanosť, vyššie dane

Nová prognóza je lepšia pre priaznivý vývoj ekonomiky. Dane tlačia hore hlavne zamestnanci. "Hlavným ťahúňom je pretrvávajúci pozitívny vývoj na trhu práce, ktorý priamo ovplyvňuje odvody a daň z príjmov fyzických osôb,“ hovorí analytik IFP Peter Harvan. Vyššie disponibilné príjmy domácností sa podľa neho pretavujú do ich silnejšej spotreby a výberu dane z pridanej hodnoty (DPH).

Trh práce totiž láme na Slovensku rekordy. Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v máji podľa Eurostatu 6,8 percenta. Priemer únie je pritom 7 percent, pre eurozónu 8,4 percenta. Štatistika Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny je ešte pozitívnejšia. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla podľa nej v máji 5,37 percenta – bez práce je teda niečo vyše 148-tisíc ľudí.

Okrem počtu pracujúcich hrajú v prospech vyššieho výberu daní aj rastúce platy. Hore ich v tomto roku potlačilo nielen zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj májové zvýšenie príplatkov za prácu v noci, dni víkendu či vo sviatok. Práve tieto príplatky čaká ďalšie zvýšenie aj v budúcom roku. "Nominálny rast miezd by sa tento rok mohol pohybovať okolo hladiny 5 percent a v roku 2019 aj prekročiť túto úroveň,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Na reálne príjmy však zatlačí aj rastúca inflácia. Tá by sa mala podľa analytičky v tomto aj budúcom roku prehupnúť cez dvojpercentnú hladinu. Príjmy z daní v rokoch 2019 – 2021 stlmí podľa daňovej prognózy aj vyšší rast životného minima, na ktoré je napojená aj úroveň nezdaniteľnej časti základu dane.

Naopak, menej na daniach sa vyberie od živnostníkov. Prvýkrát si mohli v daňovom priznaní za rok 2017 uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 percent až do príjmu 20-tisíc eur ročne. Negatívny vplyv opatrenia na fiškálne príjmy zrevidoval IFP na 34,2 milióna eur. Pôvodná kvantifikácia zo septembra 2016 rátala s výpadkom len 13,4 milióna eur. No len podané priznania k máju tohto roka ukázali výpadok necelých 29 miliónov eur. Ďalších okolo päť miliónov ráta inštitút na odložené daňové priznania. "Väčší výpadok vyplýva z vyšších daňovo uznateľných výdavkov pri nezmenených príjmoch SZČO,“ vysvetľuje Harvan. V roku 2017 sa zvýšil počet živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky zo 180-tisíc na predbežnú úroveň 204-tisíc, dodáva.

V porovnaní s bežným zamestnancom a firmou je daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov podľa IFP v praxi nižšie. "Pri čistom príjme 1 000 eur mesačne predstavujú dodatočné daňovo-odvodové náklady 811 eur pri zamestnancovi a iba 208 eur pri SZČO,“ hovorí Harvan.

Zlepšil sa odhad vyrovnania korporátnej dane za minulý rok. V nasledujúcich rokoch sa však dá podľa Muchovej počítať s o niečo slabším rastom ziskovosti firiem. "Prejaví sa to na nižšej efektívnej daňovej sadzbe tejto dane,“ hovorí.