Rýchle dozrievanie obilia spravidla neveští dobrú úrodu. Odhady Štatistického úradu SR sú však v porovnaní s vlaňajškom mierne optimistické. Náladu dvíha najdôležitejšia letná obilnina pšenica, ktorá by mala dať zhruba o 200-tisíc ton vyššiu úrodu ako vlani, keď na poliach úradovalo sucho.
Ani tohto roku nemôžu poľnohospodári hovoriť o priaznivom priebehu počasia. Predovšetkým suchý a mimoriadne horúci apríl s teplotami nad 30 stupňov a potom v rovnakej tónine pokračujúci máj sa postarali o to, že Slovensko zoberie s veľkou pravdepodobnosťou úrodu blízku priemeru posledných rokov.
Foto: Štefan Rákoczi, Sokolce
No nemení sa len klíma, ale aj svetový trh s obilím, olejninami a repkou. Kľúčové slovo na ňom majú veľkí svetoví hráči z iných svetadielov, v prvom rade oba americké kontinenty, ale aj Austrália a v poslednom čase aj Rusko opierajúce sa nielen o európske, ale aj sibírske obilnice. V Európe miešajú karty zasa Francúzsko a Nemecko, ale aj podunajské štáty a z nich najmä Maďarsko či Poľsko. Časy, keď Slovensko ako súčasť Československa bolo uzavretou ekonomikou a cena obilia bola stabilizovaná, sú dávno preč.
Nečudo, že poľnohospodári počas žatvy bedlivo sledujú nielen vývoj počasia, ktoré im letnými búrkami brnká na nervy, ale aj vzostupy a pády cien na svetových trhoch či konflikty Európskej únie s najväčšími poľnohospodárskymi krajinami. Argentína nedávno vyhrala spor s Bruselom ohľadom dovozu sójového oleja, ktorý aj vďaka pestovaniu geneticky modifikovanej sóje vyrába lacnejšie.
„Argentína sa postarala o to, že padajú ceny repky, z ktorej sa lisuje olej nielen na ľudskú výživu, ale aj mero. Je to produkt, ktorý sa ako biozložka povinne pridáva do nafty, podobne ako bioetanol získaný z kukurice do benzínu. Vlani sa tona repky predávala po 380 až 400 eurách, teraz jej ceny padajú. Európske rafinérie totiž uprednostňujú lacnejšiu surovinu,“ vysvetlil, čo sa deje za oponou tohtoročnej žatvy, Peter Lelkes, predseda PD Sokolce v okrese Komárno.
Družstvo s vlastným mlynom
Družstvo v Sokolciach patrí na Slovensku k jedným z najväčších pestovateľov obilnín. Dovedna gazduje na 6¤900 hektároch poľnohospodárskej pôdy a na obilniny pripadá z tejto výmery 4-tisíc hektárov. Každá mínusová odchýlka, či už na úrode, alebo na cene, sa prejavuje samozrejme na ekonomickom výsledku žatvy.
Mnohí pestovatelia obilnín sa v posledných rokoch preorientovali na pestovanie tvrdej cestovinárskej pšenice. Tzv. durumka sa v nedávnej minulosti predávala po 250 aj 300 eur za tonu, teraz jej cena padla pod 200 eur. Je to dôsledok minuloročnej dobrej úrody v Kanade, Austrálii či neďalekom Taliansku.
Samozrejme aj pri zbere obilia platí, že na konci bič plieska. Inými slovami povedané, na cenovej oblohe s obilninami a repkou sa rozjasní až vo chvíli, keď bude úroda vo všetkých svetových obilniciach v sýpkach. Dovtedy je okolo predaja obilia veľa špekulácii, pretože na obilí chcú zarobiť veľkí svetoví obchodníci. Nie farmári, ale práve oni utvárajú atmosféru, v ktorej sa odohráva obchod s obilím, od ceny ktorého závisia ceny ostatných potravín.
V snahe vylepšiť družstevný účet usilujú sa družstevníci v Sokolciach časť úrody obilnín finalizovať. Majú vlastný mlyn aj výrobňu kŕmnych zmesí. Družstvo totiž stále chová 9-tisíc ošípaných a 2 200 kusov hovädzieho dobytka. Do kŕmnych zmesí ide aj odpad z mlyna, čo je nielen ukážkou bezodpadového hospodárenia s obilninami, ale aj toho, ako si lacno vyrobiť kvalitné krmivá pre zvieratá.
Mlyn sa zasa špecializuje na výrobu špaldovej pšeničnej múky, ktorá nachádza medzi spotrebiteľmi uprednostňujúcimi zdravú cereálnu výživu čoraz viac fanúšikov. Dobrá finálna diverzifikácia výroby obilnín ukazuje, ako v čoraz komplikovanejších klimatických a trhových podmienkach dosiahnuť požadovanú rentabilitu.
Koľko obilia treba na jeden kombajn
Náklady na výrobu obilia totiž z desaťročia na desaťročie rastú. Peter Lelkes nastúpil pracovať do družstva v roku 1982. Na tie časy moderný kombajn E-516 vyrobený v NDR stál 420-tisíc korún. Na jeho kúpu museli družstevníci dopestovať pri vtedajšej cene obilia okolo 2¤000 korún za tonu 210 ton obilia z plochy 35 hektárov.
O štyridsať rokov neskôr vyzerá ekonomika pestovania obilia úplne ináč. Súčasný výkonný kombajn vybavený všetkými adaptérmi, ale aj klimatizáciou, systémom GPS a špičkovou elektronikou vyjde na 300-tisíc eur. Pri priemernej cene pšenice okolo 150 eur za tonu musia v Sokolciach dopestovať 2 000 ton obilia z plochy 340 hektárov. Aj keď prihliadneme na odlišnosť jednej aj druhej doby, technickú vybavenosť, infláciu aj kurz vtedajšej koruny oproti súčasnému euru, potreba desaťnásobku produkcie obilia na jeden kombajn jasne hovorí, ako sa zmenili počas života jednej generácie poľnohospodárov ekonomické pomery
No nielen ekonomické, ale aj technické a sociálne. Družstevníci v Rybanoch neďaleko Bánoviec nad Bebravou, ktorí dlhodobo patria k špičkovým producentom obilia na Slovensku, potrebovali pred revolúciou na žatvu 18 kombajnov, teraz vystačia s piatimi. Zredukoval sa aj park vozidiel odvážajúcich obilie z poľa – traktorové vlečky s nosnosťou 8 – 9 ton vystriedali vlečniaky, čo odvezú od kombajnu naraz 15 – 20 ton. Predseda družstva Jaroslav Jaško hovorí, že kedysi žila žatvou celá dedina, dnes, keď sa presunú stroje na druhý koniec chotára, ľudia ani nevedia, že žatva pokračuje.
V Rybanoch v údolí Bebravy podobne ako v Sokolciach na Žitnom ostrove alebo u farmára Ivana Gombára v Bardoňove, ktorého polia ležia v pahorkatinovej časti Novozámockého okresu, čakajú hektárové úrody pšenice okolo 5,5 až 6 ton a repky medzi 3,8 až 4 tonami. Ivan Gombár vraví, že pôdu pravidelne podrývajú, čo jej umožňuje lepšie hospodáriť s vlahou. Aj tu je odpoveď na to, prečo sa dobrým hospodárom tohto roku napokon podarilo eliminovať vplyv abnormálne suchého a horúceho jarného počasia.
„Zdalo by sa, že naša práca je jednoduchšia, ako bola v minulosti. Nie je, pretože pribudlo komplikované administrovanie. Politici síce rozprávajú o zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale tá priveľmi šuští papierom,“ poukázal na jeden z momentov moderného hospodárenia na poli Ivan Gombár.