Mesto plánuje zaviesť rezidenčné parkovacie miesta. V budúcnosti tak majú pred panelákmi parkovať len ľudia s trvalým pobytom v Bratislave. „To prinúti desaťtisíce pracujúcich ľudí mať trvalý pobyt v meste a Bratislava nebude prichádzať o desiatky miliónov eur na daniach,“ dodal Nesrovnal.
Trvalý pobyt si však môžu bez problémov dať len majitelia bytov, čo bude treba vyriešiť. „Roky pracujem ako psychologička v Bratislave, ale trvalý pobyt tu nemám, lebo sa mi to nechce vybavovať. K zmene trvalého bydliska ma nemotivovala ani kúpa bytu, ktorý už splácam tri roky, ale hrozba straty parkovacieho miesta by ma asi motivovala k zmene trvalého bydliska. Teraz mi to ale môže byť úplne jedno,“ povedala Renáta Siveková. Na druhej strane problém so získaním trvalého bydliska budú mať ľudia žijúci v podnájme. „Nevidím žiaden dôvod, pre ktorý by moji podnájomníci mali mať trvalý pobyt v mojom byte. Ak tak spravím, budem im musieť v prípade vysťahovania nájsť náhradné ubytovanie a len z tohto dôvodu určite nedám nikomu súhlas na trvalý pobyt,“ upozornil Marián Kováč. Ten po dokončení rodinného domu v Bratislave už pár rokov prenajíma dvojizbový byt.
Rafinéria Slovnaft ovplyvňuje kvalitu života v mestskej časti Vrakuňa. „Za posledných desať rokov sme do ochrany životného prostredia investovali 148 miliónov eur a minimalizujeme dopad chemickej výroby na obyvateľstvo,“ povedal Szabó. Prísne normy ochrany životného prostredia stanovuje Európska únia, keďže chemický priemysel je súčasťou života aj v ďalších európskych mestách ako sú napríklad Antverpy a Rotterdam. „Aj z tohto dôvodu sa štandardy neustále sprísňujú a môžem s hrdosťou povedať, že všetky spĺňame,“ uzavrel Szabó. Množstvá znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia Slovnaft znížil napríklad investíciou do odsírovania spalín na teplárni, čo zabezpečilo zníženie emisií SO2 o 80 percent. Výmena horákov na technologických peciach za nízko-emisné horáky zas prispela k znižovaniu emisií NOx.