Medzi mestami nominovanými na Európsku cenu za podporu mobility šetrnú k životnému prostrediu bola aj Praha. V oboch nám blízkych mestách už roky funguje aj požičiavanie bicyklov, no v Bratislave je tento systém ešte v plienkach. Oproti tomu od augusta minulého roka si vo Viedni môžete požičať aj nákladný cargo bicykel zadarmo a mesto tiež upravilo dopravné značenie v centre, ktoré sa viac prispôsobilo cyklistom.
Myšlienka tzv. bike sharingu v Bratislave sa ťahá už od roku 2002, keď ho magistrát mesta začal pripravovať, no doteraz nebol naplno spustený. Zmenu by mohol priniesť systém Slovnaft BAjk, ktorý má byť v pilotnej prevádzke spustený v týchto dňoch. Primátor mesta Ivo Nesrovnal tvrdí, že v meste nájdeme 90 dokovacích staníc a 750 smart bicyklov. Bicyklovať medzi mestskými štvrťami však stále znamená ísť po cestách spolu s autami, čo je nebezpečné. Ak budú bicykle bez cyklotrás, k zmene nedôjde.
Slovensku by mal v otázke cyklodopravy pomôcť Integrovaný operačný program (IROP), ktorý ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rozbehlo už v decembri 2016. IROP má slúžiť na zvyšovanie prepravnej kapacity prostredníctvom nemotorových vozidiel a ich následnú propagáciu. „Vo veľkých mestách máme problémy s dopravou. Ľudia hľadajú alternatívu k čoraz upchatejším cestám,“ povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Peter Kľučka, národný cyklokoordinátor, hovorí, že ešte pred piatimi rokmi považovali mnohí tému cyklodopravy za podružnú. „Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že nemôžeme jednostranne podporovať iba rozvoj individuálnej automobilovej dopravy. Bicykel spaľuje tuky a šetrí peniaze. Naopak, auto spaľuje peniaze a šetrí tuky,“ dodal.
V minulom roku malo pribudnúť v slovenských mestách a obciach 90 kilometrov nových cyklotrás. Tento rok sa majú počty rozšíriť o viac ako 150 kilometrov nových cyklotrás a cyklistických projektov za zhruba 30,7 milióna eur. Celkové možné čerpanie z eurofondov na rozvoj cyklodopravy je vo výške 81,8 milióna eur.
Zatiaľ regióny predložili 87 projektov zameraných na cyklistiku, z ktorých ministerstvo schválilo 63 projektov. „Najaktívnejšími žiadateľmi boli Prešovský a Trnavský samosprávny kraj. Pre Trnavu bol schválený automatický parkovací dom pre bicykle pri železničnej stanici a v Košiciach vznikne systém zdieľania bicyklov, teda bike sharing. Projekty, ktoré neboli schválené, mali najčastejšie pochybenia v stavebných konaniach, vo verejných obstarávaniach a v usporiadaní pozemkov, pod ktorými mali viesť cyklotrasy,“ dodala Matečná.
Vidiecke cyklotrasy dopravu neriešia
Lepšie je to s cyklotrasami na vidieku či v lesoch, čo však pomáha skôr oddychovým aktivitám a turizmu ako problematike dopravy. Výhodou je využívanie ciest, ktorými boli v minulosti spojené poľnohospodárske družstva či lesné revíry. Koncom mája tohto roku napríklad štátny podnik Lesy SR spolu s poľskými štátnymi lesníkmi dokončili projekt „Propagácia prírodného a kultúrneho dedičstva poľsko-slovenského pohraničia prostredníctvom cyklotrasy“ spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja. „Hlavným cieľom projektu je nasmerovanie cykloturistiky na významné miesta z pohľadu prírodného a kultúrneho dedičstva v cezhraničnom regióne prostredníctvom zrealizovaného mikroprojektu cezhraničnej cyklotrasy v dĺžke 203 km, z čoho bude 150 km na poľskej a 53 km na slovenskej strane,“ povedal generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Marian Staník.
Vďaka tejto cezhraničnej spolupráci vzniklo na celej časti cyklotrasy sedem nových prístreškov a došlo k prestavbe lesného chodníka v dĺžke dva kilometre a tiež lesnej zvážnice v rovnakej dĺžke.