Jadro EÚ do troch rokov?

Slovensko by mohlo do troch rokov získať ďalší významný európsky zdroj príjmov. Okrem toho, že čerpáme miliardy z rozpočtu 28-člennej EÚ, by mala do roku 2021 mať svoj rozpočet aj 19-členná eurozóna.

, 28.06.2018 06:00
Emmanuel Macron, Angela Merkelová Foto:
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová zdôvodňujú plány na spoločný rozpočet eurozóny snahou o silnejšie napredovanie bloku krajín, kde sa platí eurom.
debata (100)

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron tento nový plán zdôvodňujú snahou o silnejšie napredovanie bloku krajín, kde sa platí eurom. Zhutňovanie Európy by mohlo byť odpoveďou na stále neutíchajúce hlasy euroskeptikov, extrémistov a populistov.

Pri možnom vyhrotení vzťahov medzi štátmi únie napríklad v aktuálnych otázkach migrácie môže byť rozpočet eurozóny zásadným krokom aj k plánu B, a to vytvoreniu jadra krajín, ktoré majú záujem o hlbšiu spoluprácu. Slovensko dlhodobo deklaruje záujem o integráciu v takzvanom jadre. Chceme si však ponechať napríklad vlastné daňové sadzby či právo rozdeľovať zdroje.

Kým z 1,1-biliónového rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 máme získať na životne dôležitý rozvoj regiónov, poľnohospodárstvo, vedu či diaľnice asi 12 miliárd eur, spoločná kasa eurozóny má byť skromnejšia. Hovorí sa v rámci celej eurozóny o niekoľkých desiatkach miliárd eur do inovácií či vzdelania, čo by pre Slovensko mohlo teoreticky znamenať prísun stámiliónov. Spoločná kasa eurozóny sa má plniť z daní z finančných transakcií, príspevkov členských štátov aj zo zdrojov EÚ.

„Ak bude rozpočet slúžiť na podporu konkurencieschop­nosti a ekonomického približovania, Slovensku by sa mohla ujsť nadproporcionálna časť. Zaostávame totiž práve v produktivite, vo výdavkoch na vedu a výskum a v úrovni infraštruktúry,“ myslí si Kamil Boroš, analytik X-Trade Brokers.

Plán na spoločný rozpočet eurozóny dohodol Macron s Merkelovou minulý týždeň a vo štvrtok o ňom budú rokovať lídri členských štátov EÚ na spoločnom summite. Popri tom bude rezonovať aj otázka prijímania migrantov a ich rozdelenie medzi členskými štátmi.

Francúzsko-nemecký návrh má nateraz len málo technických detailov. Podľa Radovana Geista z portálu Euractiv.sk tak ide zatiaľ skôr o podklad na otvorenie diskusie s ostatnými členskými krajinami. "Rozpočet eurozóny má fungovať popri rozpočte EÚ samostatným spôsobom. Ak by to tak bolo, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že eurozóna sa mení na jasnejšie vyhranenú formu integračného jadra,“ hovorí Geist. Rozpočet bude s najväčšou pravdepodobnosťou riadený na medzivládnom princípe, dodáva. Rozhodujúce slovo by tak mali krajiny, čo by doň prispievali najviac. A to podľa Geista ešte výraznejšie, než pri rozpočte únie. Predpokladá však, že by išlo o relatívne malý objem financií a s obmedzeným prerozdeľovaním.

Dohoda o spoločnej kase pre krajiny eurozóny prichádza vo veľmi turbulentných časoch. Členské krajiny sa viac ako dosiaľ hašteria o migrácii. Ukázal to aj minisummit, ktorý sa uskutočnil minulú nedeľu v Bruseli. Práve tu sa pokúsili nájsť niektoré členské krajiny spoločný názor. Slovensko a ostatné krajiny V4 sa na summite nezúčastnili. Hovoriť o migrácii tak budú členské štáty opäť tento štvrtok na summite EÚ.

Doladený nie je stále ani návrh spoločného rozpočtu pre úniu či brexit. Aj tu sa ozývajú kritické hlasy. Nový rozpočet totiž pravdepodobne okreše zdroje pre regióny a poľnohospodárstvo. Brusel však chce takmer strojnásobiť rozpočet na migráciu a obranu. Paríž pritom podporuje aj pokuty pre štáty, čo migrantov odmietajú.

Nemec sa s Grékom bratať nebude

Paríž a Berlín sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny k rozpočtu eurozóny v decembri tohto roka. Tá by mala následne prísť s konkrétnymi návrhmi, ako by spoločná kasa menového bloku mala fungovať. Spoločný rozpočet by podľa dekláracie lídrov Nemecka a Francúzska mal zabezpečiť rast investícií do inovácií a ľudského kapitálu. Výsledkom by mala byť vyššia konkurencieschop­nosť krajín platiacich spoločnou menou. Zo spoločného rozpočtu by sa tiež mohli platiť niektoré nové investície. Strategické rozhodnutia o rozpočte eurozóny by pritom robili krajiny, ktoré platia eurom. Výdavky by však musela odobriť Európska komisia.

Analytik J&T Banky Stanislav Pánis vidí slabiny návrhu vo výrazných ekonomických a sociálnych rozdieloch medzi krajinami platiacimi eurami. "Vie si niekto v eurozóne predstaviť, že väčšina nemeckých daní by išla do spoločnej kasy a financovali by sa z nich zaostávajúce južanské krajiny, keď Nemec nepovažuje Gréka za svojho brata, dokonca ani Viedenčan Bratislavčana, pričom ich delí len 50 kilometrov?“ pýta sa. Samotný spoločný rozpočet je síce podľa Pánisa nutný, no na optimalizovanie fungovania eurozóny nepostačí.

Spoločný rozpočet eurozóny by podľa analytika spoločnosti NextFinance Jiřího Cihlářa fungoval efektívne len v prípade, že sa zladia hospodárske politiky všetkých krajín menového bloku. To je však podľa neho utópia. Iné problémy totiž trápia Grécko, iné Nemecko, upozorňuje. "Už projekt eura ukazuje, že nie je efektívne ušiť model jednej meny a jedného kurzu pre veľa krajín. Nemecku by slušala mena výrazne silnejšia, Grécku slabšia,“ hovorí Cihlář. Ide tak podľa neho skôr o politickú záležitosť ako o ekonomicky opodstatnené konanie.

Zložitá pozícia vo V4?

Slovensko je jediná krajina v rámci V4, ktorá by sa za týchto podmienok do jadra dostala. V rámci regiónu V4 sa iba u nás platí eurom. A v najbližších rokoch to tak podľa analytičky Poštovej banky Kataríny Muchovej pravdepodobne aj ostane. "Naši susedia v rámci regiónu sa smerom do eurozóny neponáhľajú,“ hovorí.

Otázne však podľa Muchovej stále je, nakoľko bude návrh Berlína a Paríža úspešný. Stále totiž nemá plošnú podporu krajín eurozóny. Aj samotný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa v minulosti vyjadril, že nepotrebujeme paralelné štruktúry, ale skôr silnú rozpočtovú líniu únie.

Situáciu v našom regióne by však spoločný rozpočet predsa len ovplyvnil. "Ak by sa mala neformálna hranica medzi členmi únie, ktorí majú euro, a ostatnými členmi, zosilňovať, v európskej politike budeme mať stále menej spoločných záujmov,“ hovorí Geist. Neznamená to však, že by V4 úplne stratila význam, vysvetľuje, no postupne by strácala význam ako platforma pre koordinovanie pozície v únii. Podiel Slovenska na hrubom domácom produkte (HDP) eurozóny je v objeme menšom ako jedno percento, vysvetľuje Boroš. "Keď odpočítame prostriedky, ktoré by sme do rozpočtu eurozóny poslali, tak čistý benefit by bol pravdepodobne len mierny,“ hovorí.

Zázraky nečakajme

Dosah spoločného rozpočtu eurozóny na Slovensko bude závisieť hlavne od dohodnutých detailov, ako je objem financií, ich zdroj či štruktúra výdavkov. "Vo všeobecnosti – eurozóna potrebuje rozpočet, ktorý dokáže tlmiť nerovnaké dôsledky hospodárskych šokov na jej členov,“ hovorí Geist. Český analytik Cihlář si nemyslí, že by spoločný rozpočet pre krajiny s eurom Slovensku ekonomicky pomohol či priniesol ďalšie peniaze pre investície. Tie sa aj naďalej budú musieť hľadať vo verejných zdrojoch. "Nie je možné čakať, že by nové prostriedky zrazu spadli z neba,“ hovorí.

Euro považujú Slováci za výhodu, ale v niektorých krajinách silnejú negatívne hlasy. "Sú krajiny, ktorým fixný menový kurz uškodil, a to tým, že im ubral z konkurencies­chopnosti,“ hovorí Boroš. Najvypuklejšími príkladmi sú Grécko a Taliansko. Práve v Taliansku sa množili hlasy o vystúpení z eurozóny, ktoré nateraz utíchli. Do budúcna sa však politické rozhodnutia týmto smerom tak úplne vylúčiť nedajú. V dohľadnom čase to však podľa analytika vyzerá byť málo pravdepodobné. Riziko rozpadu eurozóny výrazne znížila Európska centrálna banka v roku 2012, keď začala garantovať dlhy krajín platiacich eurom.

© Autorské práva vyhradené

100 debata chyba
Viac na túto tému: #eurozóna #čerpanie eurofondov #rozpočet EÚ
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy