Transformácia hornej Nitry po útlme ťažby uhlia je citlivá a ak má byť úspešná, mali by sa do nej zapojiť všetci, občania, samosprávy, firmy, mimovládne organizácie, vláda a experti z Európskej komisie. Zhodli sa na tom v utorok na tlačovej konferencii na pôde Národnej rady (NR) SR vybraní predstavitelia opozičných strán a mimoparlamentného Progresívneho Slovenska, ktorí v tejto súvislosti podpísali i spoločnú deklaráciu pre spravodlivú transformáciu hornej Nitry. Ňou chcú podľa svojich slov vyslať signál o jednotnom postupe v tejto téme.
„Každá z našich politických strán mala isté rozdiely a my sme týmto chceli vydať jasný signál o zjednotení a o našej spoločnej snahe tým, že každý z nás možno ustúpil v predstavách o riešení, ale deklarovali sme spoločné stanovisko, čo si myslíme, že je potrebné pre spravodlivú transformáciu,“ uviedla nezaradená poslankyňa NR SR a prievidzská primátorka Katarína Macháčková.
V deklarácii si strany SaS, Spolu-občianska demokracia, Progresívne Slovensko a OĽaNO zadefinovali štyri kľúčové prvky, ktoré by mali zabezpečiť postupný útlm ťažby uhlia a aby sa región pripravil aj na iné riešenia pre ľudí, ktorí tam žijú. „Reálne hrozí totiž skokový útlm a zatvorenie baní, a to z dôvodu, že riešenia, ktoré máme už dávno na stole, sa stále odsúvajú do neurčita. Z tohto dôvodu preto treba okamžite začať konať,“ tvrdí Karol Galek (SaS).
Kľúčovým prvkom deklarácie má byť podľa signatárov nastavenie harmonogramu útlmu, pričom sa opierajú o životnosť Elektrárne Nováky, ktorá má končiť v roku 2023 pod podmienkou, že do nej nepôjdu významné investície. Tie by však podľa slov Galeka mali opätovne zvýšiť cenu elektriny z domáceho uhlia. Strany sa opierajú i o existujúce zásoby na ťažobných poliach baní, ktoré majú byť vyčerpané do roku 2023, ak bane neotvoria plánovaný 12. ťažobný úsek.
„Chceme zadeklarovať a využiť jedinečné podmienky, ktoré tu sú na to, aby baníci nemuseli prísť o prácu, ktorú potrebujú na to, aby živili rodiny, aby si mohli nájsť inú prácu. A zároveň na to využiť financie z Európskej únie a zároveň znížiť cenu elektriny,“ podčiarkol Eduard Heger z OĽaNO.
„Chceme dosiahnuť štyri veci, jasné povedanie toho, že transformácia a ukončenie podpory ťažby vo verejnom záujme musí byť do roku 2023, že stratégia, ktorá sa pripravuje, musí byť pripravená transparentne za účasti všetkých dôležitých aktérov, že musí byť sociálne citlivá tak, aby sa našla práca pre zamestnancov baní, aby im umožnila dostatočnú zdravotnú starostlivosť, prípadne skorší odchod do dôchodku. A aby sa transformácia diala v spolupráci s ostatnými regiónmi Európskej únie, ktoré takýmto problémom čelia, pretože si myslíme, že nielen my sa dokážeme poučiť od nich, ale dokážeme iným ukázať, ako sa majú veci robiť,“ zhrnul Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska.
Pomôcť k transformácii hornej Nitry po útlme ťažby uhlia má 80 projektových zámerov v hodnote viac ako 1 miliarda eur. Tie predložili v uplynulom období samosprávy, podnikatelia i zástupcovia neziskového sektora na Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) pod vedením Jaroslava Bašku (Smer-SD). Prvý draft akčného plánu založeného na ekonomickom, sociálnom a environmentálnom pilieri vznikne v septembri. Dokument má schvaľovať vláda SR ešte koncom tohto roka. Prípravu akčného plánu zastrešuje pracovná skupina pod gesciou Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Termín, kedy sa začne s útlmom ťažby uhlia, známy nie je. Podpora výroby elektriny z domáceho uhlia v zmysle všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) zatiaľ platí do roku 2030, minister hospodárstva SR Peter Žiga (Smer-SD) naposledy hovoril o skrátení termínu o päť až sedem rokov. Predstavitelia Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) však deklarovali, že ťažba uhlia nie je naviazaná na VHZ a sú pripravení prispôsobiť ťažbu novým podmienkam.