Ba nie, verejnoprávna televízia pošle na otvorenie redaktorku s jedinou úlohou a otázkou, ktorú má položiť rezortnej ministerke: "Stretnete sa s protestujúcimi farmármi?“ O družstve s 377 podielnikmi, ktorých farma je kľúčovým dodávateľom mlieka pre výrobu známeho tvrdého syra, televízia vo štvrtok večer ani nehlesla.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Preč sú časy socializmu, keď sa zo všetkých strán valili na ľudí len informácie o tom, ako dobre sa v Československu žije. Dnes je to naruby, dominuje spravodajstvo so silným negatívnym nábojom. Bojuje sa za spravodlivosť, ale divák sa na margo nespokojných farmárov vôbec nedozvie, o akú veľkú skupinu poľnohospodárskych výrobcov ide, čo produkujú, aký je ich podiel na výrobe potravín, na pretrase je jediná chytľavá požiadavka: Vráťte nám našu pôdu.
Ak však nie jeden z protestujúcich farmárov obrába 500, 1 000, alebo 2 000 hektárov pôdy a zameriava sa, česť poctivým, iba na obilniny, olejniny plus kukuricu a živočíšnu výrobu, má len na dotačné pocukrovanie, pri všetkej úcte k statočným farmárom, nejde ani trochu o typických reprezentantov rodinných fariem. Smerujú do toľko kritizovaných industriálnych vôd "americkej“ veľkovýroby.
Na Slovensku sa naozaj vyhrotil zápas o pôdu na ostrie noža, ale všetci súčasní hospodári, je jedno či družstevní, alebo súkromní, domáci či zahraniční, gazdujú z viac ako 90 percent na prenajatej pôde. O akom návrate pôdy tu hovoríme, hádam o tom, aby pravidlá pri prenájme pôdy boli spravodlivé voči všetkým, ktorí sa usilujú hospodáriť na pôde. Štát, teda jeho ponovembrové vlády majú voči poľnohospodárom, ale aj vlastníkom pôdy veľký dlh.
Súčasne by sme si však mali ujasniť, kto je kto v slovenskom poľnohospodárstve, aký je jeho charakter, kam smeruje, či sa skôr aj pod tlakom ulice a rôznych nezištných neziskových odborníkov rúti. To sa však musíme trochu bližšie pozrieť na podniky, nové, nedávno vzniknuté, ale aj tie, čo nedali zaniknúť slovenskému poľnohospodárstvu za posledné tri desaťročia.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Čo je za farmou bez dotácií
Zdá sa, akoby sme niekedy pre pár stromov nevideli celý les. A v ňom napríklad také družstvá ako PD Senica, ktoré tento týždeň otvorilo novú farmu dojníc vybavenú špičkovou svetovou technológiou. Ale čo je hlavné, postavenú za vlastné, bez centu európskej či národnej podpory. Farma pre 350 dojníc stála 1,4 milióna eur!
PD v Senici nie je žiadne malé družstvičko, hospodári na 4¤120 hektároch poľnohospodárskej pôdy a dáva prácu 166 ľuďom. Rozdiel medzi podielnikmi a tými, čo aktívne pracujú, tvoria napospol družstevníci v dôchodkovom veku. Keď v roku 1975 vzniklo z piatich dedín v okolí Senice JRD 9. máj, malo vyše 1¤000 členov a do práce denne prichádzalo 650 ľudí.
Odvtedy sa situácia samozrejme zmenila, pokročili technológie, ktoré nahradili ťažkú drinu a prácu stoviek ľudí. V jednom podniku! Senické družstvo sa nevydalo v boji o existenciu a prosperitu cestou ľahšieho odporu, nestalo sa iba producentom obilia, repky, slnečnice, ale pestuje aj technické plodiny, medzi nimi dorába repu na cukor či čoraz viac vyhľadávaný mak. A samozrejme krmoviny, lucernu, ďatelinotrávy. Stále tu žijú farmy hovädzieho dobytka aj ošípaných.
Nečudo, že v okolí Senice je to jeden z najväčších zamestnávateľov, porovnateľný s priemyselnými firmami. Je to aj zodpovedný zamestnávateľ – nová družstevná farma nebola len dobre zváženou ekonomickou, ale aj sociálnou investíciou.
Jednou ranou Seničania zabíjajú dve muchy. Predseda senického družstva Peter Morávek hovorí, že po prvé, ten, kto chová dobytok, produkuje organický, teda maštaľný hnoj, čím prispieva k udržaniu úrodnosti pôdy. Len živá úrodná pôda je základom trvalo udržateľného poľnohospodárstva. A po druhé, udržiava zamestnanosť. Nová dojáreň vybavená izraelskou dojárňou pre 2 krát 12 kráv, svojho druhu Jaguár medzi automobilmi, zasa pomôže preklenúť generačný problém v poľnohospodárstve. Mladí ľudia musia pracovať so strojmi, ktoré robia poľnohospodárstvo atraktívnym odvetvím. Zhrnie výklad Peter Morávek.
Útok investičných skupín
Morávka zvolili za predsedu družstva v roku 2010. Vtedy došlo vo vedení k prirodzenej generačnej obmene. Družstevníci si vybrali človeka, ktorého dobre poznali, bol a je jeden z nich. Morávkovi starí rodičia zakladali družstvo, otec v ňom pracoval ako agronóm a on sám prešiel všetkými stupienkami výroby, kde získaval prirodzenú autoritu. Začínal ako traktorista, potom skupinár, čosi ako majster vo fabrike, neskôr viedol celú bohato štruktúrovanú rastlinnú výrobu. Jeho voľba bola takpovediac prirodzeným výberom.
Sotva sa nové vedenie, ktoré tvoria ekonóm a podpredseda družstva Peter Španka, vedúci rastlinnej výroby Ján Schemmer a šéfka živočíšnej produkcie Jarmila Jakubovičová a vedúci technických služieb Ondrej Remko lepšie rozhliadlo z nových postov po družstve, čelilo útoku troch investičných skupín. Tie sa pokúšali skúpiť družstevné podielnické listy a ovládnuť tak družstvo.
"Som si istý, že keby sme neboli rýchlo konali, dnes v družstve robí 15 – 20 ľudí a nový majiteľ by pravdepodobne zlikvidoval celú živočíšnu výrobu,“ hovorí ekonóm družstva Peter Španka. Veď čo ich lákalo predovšetkým? "Dotácie. Vynásobili si výmeru 4 120 hektárov priamou platbou 205 eur na každý hektár a uvideli ohromný balík peňazí.“
Družstvo odpovedalo na pokus o prienik agresívnych investorov tým, že navrhlo všetkým vlastníkom podielnických listov, v podstate nepracujúcim členom, aby predali svoje podiely aktívnym družstevníkom. Presvedčilo ich, lebo sa po celé desaťročia správalo k nim korektne.
"Dnes sme pánmi situácie, máme v rukách viac ako polovicu majetkových podielov a o budúcnosti rozhodujeme my, ktorí sme odchovanci a pokračovatelia družstva,“ vysvetľuje pomery ekonóm Peter Španka.
Na tomto poste vystriedal svojho otca, ktorý dohliadal na účty PD Senica dlhých 35 rokov. Už sa zdalo, že mladý Španka je pre poľnohospodárstvo stratený, robil 15 rokov v banke, mal pred sebou sľubnú kariéru, a predsa sa napokon vrátil do rodičovských koľají.
Družstvo je o svojpomoci
Pred vyše 150 rokmi založil Samuel Jurkovič Prvé svojpomocné potravné a úverové družstvo vo vtedajšom Uhorsku. V tom istom čase v Manchestri dali dohromady prvý kooperatív Angličania. Nezávisle od seba vznikli v Európe prvé dve družstvá, ktoré začali spájať drobných výrobcov. Na kolektivizáciu, ktorá v päťdesiatych rokoch minulého storočia porodila na Slovensku jeden typ roľníckych družstiev, sa dnes spoločnosť pozerá kriticky. Roľníci do družstiev vstupovali pod silným nátlakom komunistickej moci, ktorá odporcov JRD neváhala zbaviť majetku, vysťahovať, zavrieť do väzenia. A predsa napriek všetkému sa narodili životaschopné ekonomické celky. Západných expertov mrazil v roku 1990 pri prvých návštevách českého a slovenského vidieka pohľad na to, ako sú vybudované družstvá.
Senické družstvo patrilo roky k ziskovým firmám. Prosperitu nemeralo len miliónmi aktív na svojom bankovom účte, ale aj silnou sociálnou podporou pre svojich členov. Pretože si udržalo vysokú výkonnosť aj po roku 1989, poskytovalo ju a poskytuje až doteraz. Tu je odpoveď na to, prečo sa ľudia držia svojho družstva. Je naozaj ich.
Ako vnímať družstvo? "Predsa ako podnik 377 spolupracujúcich podielnikov,“ odpovedala na túto otázku ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná pri prestrihnutí pásky novej farmy.
Družstevníci v Senici nepotrebujú podnik deliť. Ani to nemajú v úmysle urobiť. Družstvo im uľahčuje hospodárenie a život, tak ako to kedysi naprojektoval ich slávny rodák z neďalekého Sobotišťa Samuel Jurkovič. Aj po transformácii (pre)dáva PD Senica svojim členom naturálie – obilie, mak za prijateľné ceny. Má skvelú mäsovýrobu a obchod s vlastnými čerstvými výrobkami, ktoré neprecestovali pol Európy. Družstevní dôchodcovia dostávajú obedy z družstevnej kuchyne za symbolické euro a ženy družstevníčky nákupné poukazy pri oslavách MDŽ alebo Dňa matiek.
"Robíme dožinky a oslavujeme ich spolu so staršou generáciou. Oni položili pevný základ družstvu, veľa si odriekli. Splácame im len to, čo im patrí,“ hovorí predseda Peter Morávek. A potom dodá: "Sme si istí, že v podobe, ako existujeme, sme konkurencieschopní a efektívnejší, ako keby sme boli rozdrobení do desiatok malých podnikov. Bol by to krok späť, nechápem, prečo by sme ho mali robiť.“
Fakty namiesto doslovu
PD Senica má uzavreté desaťročné zmluvy na prenájom pôdy prakticky so všetkými jej vlastníkmi, nikomu z nich nedlhuje ani cent, práve tak ako žiadnemu obchodnému partnerovi. Keď z pôdohospodárskej platobnej agentúry prišla odpoveď, že projekt farmy sa zamieta pre nedostatok zdrojov, manažment nerezignoval a farmu družstvo postavilo z vlastných peňazí. Odôvodnilo to záujmom udržania zamestnanosti.
To sa v časoch nekompromisného kapitalizmu nenosí. Takýto projekt môžu urobiť len poctiví nasledovníci Jurkovičovej družstevnej myšlienky, ktorí sa opierajú o sebavedomý profesionálny pestovateľský a chovateľský výkon. Inak v širokom okolí je PD Senica posledný skutočne významný a nie drobný či domnelý producent mlieka a bravčového mäsa. Žatvu odštartovalo PD Senica skvelou úrodou ozimného jačmeňa, keď zobralo z hektára 7,4 tony zrna. Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. V Senici gazdujú naozaj dobrí hospodári.