Chrenek: Brusel dá šancu každému farmárovi

Tretí raz od vstupu Slovenska do Európskej únie Brusel rozdeľuje podpory pre poľnohospodárov. Dôležitou témou diskusií je spravodlivé rozdelenie dotácií medzi staré a nové členské krajiny, medzi veľké a rodinné farmy, ako aj otázka kontinuity na celom kontinente starnúceho poľnohospodárstva. "Na Slovensku je veľký priestor pre všetky typy podnikov – veľké, stredné aj malé rodinné farmy. Ide o to, aby dostali šancu na rozvoj všetci farmári,“ hovorí Dušan Chrenek, vedúci oddelenia Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

20.06.2018 11:00
Dušan Chrenek Foto:
Dušan Chrenek hovorí, že Brusel ráta aj s veľkými farmami na Slovensku, ale s veľkými farmami, ktoré vytvárajú zamestnanosť.
debata (4)

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by mala Európsku úniu spájať. Návrh, ktorý predstavila Európska komisia, vyvolal búrlivú diskusiu. Spája či rozdeľuje agrotéma východnú a západnú Európu?

Určite spája, podporuje všetkých poľnohospodárov. Každá krajina má však iné podmienky, iné záujmy a aj preto sa pri diskusii o podobe budúcej SPP objavujú rôzne názory. Každý sa usiluje získať čo najlepšie podmienky, najväčšiu podporu, aby dosiahol dobré výsledky. Tiež by som bol rád, keby Slovensko malo najvyššiu podporu, ako ju má v regionálnej politike. Tam spolu s Estónskom dostávame najviac.

To však podľa poľnohospodárov neplatí pri rozdeľovaní agrodotácií.

Veci treba vidieť v širšom kontexte. Pokiaľ ide o podpory do poľnohospodárstva, teda o priame platby a rozvoj vidieka, Slovensko dostáva teraz priemer EÚ. Už aj vzhľadom na to, že úniu opúšťa Veľká Británia a financie budú nižšie, návrh pre Slovensko je dobrý a predstavuje veľký balík finančných prostriedkov. Dovedna ide o viac ako 4,4 miliardy eur na roky 2021 až 2027, čo prináša podporné podmienky porovnateľné s inými krajinami. Neviem si predstaviť, ako by súperilo Slovensko s ďalšími krajinami, keby sa všetko ponechalo na národnú úroveň. Práve krajiny ako Slovensko majú lepšiu pozíciu vďaka SPP, pretože sa pravidlá nastavia na európskej úrovni, pričom podpora ide samozrejme z európskych zdrojov.

Funguje to?

Áno v minulosti Európa viac potravín dovážala, ako vyvážala, dnes je to naopak, únia viac exportuje ako dováža.

Lenže to neplatí v prípade Slovenska, ktoré, naopak, má veľkú mínusovú obchodnú bilanciu až 1,4 miliardy eur.

Je za tým viac príčin, okrem iného aj spôsob rozdeľovania a využívania dotácií na národnej úrovni a vôbec celkovej štruktúry slovenského poľnohospodárstva.

Máme teda dostať balík peňazí porovnateľný s priemerom EÚ. Prečo však stále zaznieva, že v otázke konvergencie, teda približovania podporných platieb sme iba na úrovni 78 percent EÚ? Je tu sklamanie, že v roku 2027 budú podpory pre slovenských farmárov iba na úrovni 84 percent.

To je otázka pre politickú reprezentáciu krajiny, aby bojovala o slovenské záujmy. Návrh, ktorý dala EK, zobral do úvahy reálnu situáciu v celej Európskej únii, podmienky v rôznych krajinách. Každý vie, že v únii sú rozdielne platy, ale už menej sa vie o rozdielnych cenách pôdy. V Holandsku platí farmár za prenájom jedného hektára priemerne 800 eur, na Slovensku však iba 50 eur. Vyplýva to z rozdielneho politického a ekonomického vývoja krajín.

Okrem toho nemožno nebrať do úvahy rozdielne prírodné podmienky. Naozaj sú iné na Malte, skalnatom ostrove v Stredozemnom mori, a iné na Žitnom ostrove alebo na juhu Španielska či v polárnej oblasti Fínska. Z toho vyplynulo aj pôvodné rozdelenie, šlo o kompenzácie strát z príjmov. Napríklad Grécko s Maltou majú najvyššie dotácie, ale to vyplýva aj zo štruktúry poľnohospodárstva. V Grécku sú silnejšie zastúpené trvalé kultúry – olivovníky, vinohrady. Tvoria tam takmer 20 percent, na Slovensku pripadá na sady a vinohrady jedno percento z obrábanej pôdy.

Tento prístup Bruselu je pochopiteľný a akceptovateľný, veď aj na Slovensku je zjavný rozdiel medzi severom a juhom krajiny. Mnohým však prekáža, že vyrovnávanie medzi vyspelejším západom a stále zaostávajúcim východom ide pomalým tempom, vidí sa za tým politika.

Rozdielov je naozaj stále veľa, ale stierajú sa a Európska komisia chce, aby proces vyrovnávania pokračoval, aby sa Slovensko dostalo bližšie k priemeru EÚ. To, čo krajine v aktuálnom plánovacom období chýbalo v priamych platbách, sa premietlo do väčšej podpory rozvoja vidieka. Čo však urobilo Slovensko? Presunulo prostriedky z rozvoja vidieka na priame platby.

Pritom jedenásť krajín EÚ, medzi nimi aj Česká republika, krajina s podobným povojnovým vývojom ako Slovensko, urobila opačný presun, teda peniazmi z priamych platieb podporila projektové podpory a celkový rozvoj vidieka. Je ľahko ukazovať na Brusel, ale aká je kvalita a dôsledok rozhodnutí na národnej úrovni? Inak, keď porovnáme reálne priame platby, tak v roku 2016 Slovensko dávalo viac ako Fínsko, Veľká Británia, Portugalsko a bolo na úrovni Španielska. Takže rozdiel oproti priemeru je minimálny.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že peňazí z Bruselu nie je málo, ale neprinášajú očakávaný prínos.

Myslím si, že celkový balík podpôr pre Slovensko je dobrý. Podpora na rozvoj vidieka sa síce zníži, ale pri priamych platbách zostane zhruba na rovnakej úrovni, v absolútnej väčšine krajín však klesne. Rozvoj vidieka bude menej financovaný z európskej úrovne a bude dofinancovaný z národnej úrovne. Balík finančných prostriedkov z európskej a národnej úrovne však zostane zachovaný pre celý sektor. Teraz ide o to, aby bol efektívne využitý.

A bude?

V tom má Slovensko najväčšie problémy, efektivita využitia prostriedkov z EÚ, ako sa konštatovalo z úst viacerých odborníkov na nedávnej konferencii o SPP v Nitre, je nižšia.

V čom zaostáva Slovensko najviac?

Predovšetkým zamestnáva málo ľudí v poľnohospodár­stve. Zoberme si priame platby, keď ich prerátame na počet poľnohospodárov, Slovensko je pri 50-tisícoch ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve takmer dvojnásobne nad európskym priemerom, čo znamená, že na roky 2014 – 2020 vychádza na jedného poľnohospodára pri priamych platbách podpora okolo 60-tisíc eur. To sú veľké finančné prostriedky, ale neodráža sa to v produkcii ani v tvorbe nových pracovných miest.

Nevieme efektívne predať svoje produkciu, pretože vyvážame poľnohospodárske suroviny a zaostávame v produktoch s vyššou pridanou hodnotou. Spracovateľský priemysel má nízku produktivitu. Sú to veci, ktoré sa dajú riešiť, najmä ak v budúcom období bude mať Slovensko oveľa viac voľnosti, aby mohlo lepšie zacieliť svoju podporu.

O lepšie postavenie farmárov na európskom trhu sa súťaží aj národnými podporami. Môže Brusel, ako sa dožadujú slovenskí farmári, urobiť nejaký regulatív štátnej pomoci?

Predovšetkým na štátnu pomoc sú pravidlá. Poskytuje sa len vo výnimočných prípadoch a je na členských krajinách, aby zvážili, či nastala výnimočná situácia na podporu formou štátnej pomoci. Nesúhlasím s tým, že štátna pomoc deformuje celý systém, pretože celková štátna pomoc v posledných rokoch v EÚ klesá a je na úrovni 7 percent všetkých dotácií, teda nie je to 100 percent ani 50 percent.

Ale opäť je to priemer rôznych čísel a možností rozdielne výkonných ekonomík. Holandsko, ktoré má obrovský prebytok v obchodnej bilancii, môže farmárov viac podporovať, hoci má vyššie nájomné za pôdu. Takže stále je to súťaž nerovných.

Myslím si, že je to viac o efektivite, ale v štátnej pomoci je to na jednotlivých krajinách, ako ju poskytujú, musia ju nahlasovať, notifikovať, odsúhlasovať. Nie je to také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.

Nedajú sa pod rôznou zámienkou pravidlá obísť?

Verím, že sa neobchádzajú, lebo pravidlá sú pevne nastavené. Slovensko teraz pripravuje štátnu pomoc prostredníctvom zelenej nafty. V posledných rokoch štátnu pomoc zvyšuje najmä Česká republika, ale je to práve na každej krajine, akú štátnu pomoc poskytuje, do akých oblastí. Zdôrazním, že musí byť v súlade s pravidlami.

Vášnivo sa diskutuje o stropovaní dotácií pre veľké farmy. Slovensko žiada, aby vzhľadom na prevažujúcu štruktúru väčších podnikov bolo v kompetencii národnej vlády. Sú obavy, že drobenie poľnohospodárstvu ako celku nepomôže.

Skutoční poľnohospodári sa nemajú čoho obávať. Brusel ráta aj s veľkými farmami na Slovensku, v Českej republike aj inde v Európe, ale s veľkými farmami, ktoré vytvárajú zamestnanosť. Čiže farmy, ktoré majú desiatky zamestnancov a majú aj rôznorodú produkciu, sa nemajú čoho obávať. A to preto, lebo pri strope v rozmedzí 60-tisíc až 100-tisíc eur sa zaratúvajú aj osobné náklady na zamestnanca, to znamená mzdy, sociálne odvodové zaťaženie. Práve to umožní poľnohospodárskym podnikom, ktoré vytvárajú pracovné miesta a produkujú to, čo krajina potrebuje, aby sa ich príjmy neznížili. Takýchto veľkých fariem sa stropovanie nebude týkať.

A koho sa dotkne najviac?

Predstavme si podnik, ktorým má tisíc hektárov a jedného či zopár zamestnancov. Takáto farma strop dotácií pocíti. Nemyslím si, že práve podniky tohto typu by mali dostať na jeden hektár rovnakú podporu ako farmári, ktorí hospodária na desiatich či dvadsiatich hektároch a zamestnávajú troch-štyroch ľudí. To nie je férové. Musíme sa zamerať na to, aby celé rozdelenie prostriedkov bolo spravodlivé a neznevýhodňovalo určité skupiny ľudí.

Európska komisia chce dať väčší dôraz na podporu mladých, menších a stredných farmárov, rodinných fariem. Podporu smeruje do vytvorenia a upevnenia štruktúry, ktorá Slovensku chýba. Dajme aj týmto farmárom šancu ukázať, že niečo vedia, že sa vedia uchytiť. Na Slovensku je veľký priestor pre všetky typy podnikov – veľké, pre rodinné farmy aj pre malých. Ide o to, aby mali šancu.

Je tu ešte jeden neuralgický bod, a síce znížená podpora pre tzv. citlivé komodity. Formula 13 plus 2 sa mení na 10 plus 2 percentá. Slovensko by rado videlo iné číslo – dvojnásobok navrhovaného, 25 percent. Práve to by umožnilo rýchlejšie rozvíjať citlivé výroby, ako sú živočíšna výroba, zeleninárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo. Bude to striktne určené EK alebo dostane krajina vlastný manévrovací priestor?

Je to na diskusiu členských krajín. V tomto prípade Európska komisia brala do úvahy dva fakty. Po prvé, máme striktné záväzky na svetovej úrovni voči WTO – Svetovej obchodnej organizácii, kde sa únia zaviazala, že nebude poskytovať dotácie, ktoré deformujú trh. Sú to práve viazané platby na produkciu, ktoré deformujú trh.

To je síce pravda, ale možno v západnej Európe. Na Slovensku súperíme s rozbehnutými zeleninárstvami, holandským alebo talianskym ovocinárstvom a potrebovali by sme túto podporu.

Tá podpora môže byť a dá sa urobiť aj cez rozvoj vidieka a samozrejme aj cez viazané platby. Návrh 10+2 nie je definitívny. Je na diskusii členských krajín, napokon rozhodnú členské krajiny. Ale musím dodať, že všetky štúdie ukazujú, že efektívnejšie je poskytovať odviazané priame platby, ktoré nie sú naviazané na produkciu a má to väčší vplyv na efektivitu celého sektora.

Neboli to práve odviazané priame platby, ktoré na Slovensku viedli k vzniku rentiérov žijúcich len z dotácií na pomulčované hektáre a k tomu, že máme celkove zdeformovanú štruktúru poľnohospodárskej výroby? Krajinou letí téza, Brusel platil ničnerobenie, aby sem exportoval prebytky.

Vôbec nesúhlasím s týmto názorom. Slovensko malo veľa možností, ako tieto otázky riešiť a nastaviť si účinnejšie svoj systém podpory. Novým návrhom sa dá riešiť situácia, podporovať viac podniky, ktoré sú aktívne, ktoré sa nesústreďujú len na pestovanie monokultúr a nešpecializujú sa hlavne na to, ako efektívne získavať európske podpory. Problém, do ktorého sa dostala krajina, je zložitejší.

V čom je jeho podstata?

Každá krajina musí prihliadať na svoje špecifické podmienky. Toto sa na Slovensku podcenilo a celý systém doteraz nie je nastavený najefektívnejšie. Preto prichádza aj k deformáciám na trhu. Jasne to vidno na tom, že hoci krajina dostáva 1,1 percenta európskych dotácií, jej produkcia sa podieľa na celoeurópskej len 0,5 percenta. K tomu niet čo dodať. Toto sa môže do určitej miery lepším rozdelením európskych podpôr zmeniť. Nový systém na roky 2021 až 2027 je príležitosťou nedostatky odstrániť a nastaviť systém tak, aby bol viac motivačný a zlepšil aj produktivitu v poľnohospodár­stve.

Na konferencii jeden z rozhnevaných farmárov vystúpil a žiadal brať na zodpovednosť politikov. Majú slovenskí politici zodpovednosť za to, ako vyzerá poľnohospodárstvo a potravinárstvo?

Určite áno, ale aj profesionálne organizácie poľnohospodárov a silní farmári, ktorí mali tiež vplyv na to, akým spôsobom sa celá SPP na Slovensku nastaví. Je tu spoločná zodpovednosť a teraz je príležitosť nastaviť agrárnu politiku lepšie, aby spájala a nie rozdeľovala poľnohospodárov.

Ako pracovník Európskej komisie a zároveň občan Slovenskej republiky ste v delikátnej pozícii. Na jednej strane je tu váš záväzok byť lojálny voči EÚ a na druhej voči Slovensku. Dá sa tu hľadať styčná plocha?

Jednoznačne áno, pretože aj Európskej komisii ide o to, aby poľnohospodárstvo a vidiek sa na Slovensku dobre rozvíjali a aby zdroje, ktoré máme, sa využívali čo najefektívnejšie. Pre mňa tu nevidím nijaký rozpor. Jediný je možno v tom, že osobne by som bol veľmi rád, keby Slovensko dostávalo čo najviac podpôr, ale musíme sa pozrieť na reálny stav, na to, čo sa dialo v Európskej únii v minulosti, čo sa deje teraz, aké sú podmienky v jednotlivých krajinách.

Prihliadajúc na to si myslím, že návrh komisie je naozaj dobrým kompromisom. Poskytuje veľké možnosti aj pre Slovensko, aby využívalo európske peniaze lepšie, aby lepšie zohľadňovalo záujmy všetkých občanov Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Dušan Chrenek #WTO #farmy #dotácie v agrosektore