Prebiehajúce tlačenie peňazí sa definitívne ukončí koncom roku 2018. „Od októbra sa objem nakupovaných aktív zníži zo súčasných 30 miliárd eur na 15 miliárd eur za mesiac. Cenné papiere posledný raz nakúpime v decembri tohto roku,“ povedal guvernér Európskej centrálnej banky Mario Draghi.
Na Slovensku je aktuálne priemerná úroková sadzba vo výške 1,64 percenta a v lete 2019 môžu Slováci očakávať zdražovanie hypoték. Vyššie úroky urobia viac atraktívne aj vklady v bankách. Aktuálne totiž pri vklade vo výške pár tisíc eur dostanú ľudia ročný termínovaný vklad s maximálnym úrokom 0,81 percenta. O dva-tri roky už môžu byť aj na úrovni troch percent. Všetko bude závisieť od rýchlosti dvíhania základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.
Pre finančné trhy bolo kľúčové rozhodnutie o pomalom dvíhaní úrokových sadzieb. Euro tesne po Draghiho slovách sa začalo oslabovať oproti americkému doláru. Ešte pred začiatkom tlačovej konferencie sa jedno euro predávalo za takmer 1,182 amerického dolára a potom sa rýchlo prepadlo na úroveň 1,168 dolára. „Finančné trhy počítali s rýchlejším dvíhaním úrokových sadzieb. Slovákom pomalé dvíhanie úrokových sadzieb prinesie ešte minimálne rok lacné hypotéky,“ povedal analytik spoločnosti Trim Broker Ronald Ižip.
Európska centrálna banka tlačenie peňazí spustila začiatkom roku 2015 a odvtedy už do ekonomík 19 štátov používajúcich spoločnú menu euro napumpovala viac ako 2 bilióny eur. Oficiálnym cieľom bola podpora ekonomík a zvýšenie inflácie na úroveň dvoch percent. Tlak na vyšší rast cien v praxi pomohol najviac južným členom Európskej únie a práve vďaka tlačeniu peňazí dokáže problémové Taliansko predávať svoje desaťročné dlhopisy s ročným úrokom „len“ 2,81 percenta. Slovensku tlačenie peňazí napríklad umožnilo minulý týždeň po prvý raz v histórií vydať až 50-ročné dlhopisy. Za tieto cenné papiere si investori pýtali ročný úrok 2,254 percenta.
Pozor na zdražovanie hypoték
Tlačenie peňazí aj na Slovensku prudko zlacnelo hypotéky. Ešte začiatkom roku 2009 si ľudia brali hypotéku v priemere za ročný úrok vo výške 6,37 percenta. Pri takto vysokom úroku mala 30-ročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur mesačnú splátku v sume 624 eur. Aktuálne si ľudia v priemere berú hypotéky za ročný úrok vo výške 1,64 percenta. V tomto prípade má rovnaká hypotéka mesačnú splátku 352 eur. Tlačením peňazí spôsobený pokles úrokových sadzieb tak mesačnú splátku hypotéky znížil o 272 eur a ročná úspora dosahuje až 3¤264 eur.
„Ak si dnes niekto zoberie hypotéku, určite sa mu oplatí fixovať ho na čo najdlhšiu dobu. Aj na Slovensku začnú úroky rásť po tom, čo Európska centrálna banka začne dvíhať základnú úrokovú sadzbu a pravdepodobne sa tak stane v lete budúceho roku,“ povedal Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas. Aktuálne je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky na rovnej nule a depozitná sadzba je dokonca mínus 0,4 percenta. Finančné domy tak dnes musia platiť za uloženie hotovosti v bezpečnej Európskej centrálnej banke a mínusovými úrokmi sú motivované k podpore pôžičiek.
Vysoké ceny nehnuteľností
V ekonomickom raste postavenom na dlhu spôsobili lacné peniaze naštartovanie ekonomiky. Firmy dnes majú totiž dostatok finančných zdrojov na rozbiehanie nových projektov. Výsledkom je viac pracovných miest. Aktuálne je miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 5,42 percenta, čo je najnižšia hodnota v histórii samostatného Slovenska. Pracujúci ľudia si zas vďaka lacným pôžičkám môžu dopriať viac tovarov a služieb. Aj Slováci si cez spotrebné úvery bežne kupujú automobily, mobily, práčky či veci do domácnosti. Zároveň lacné hypotéky mnohým mladým ľuďom pomohli k vlastnej streche nad hlavou.
Odvrátenou stranou mince sú príliš vysoké ceny nehnuteľností v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska. Pred šiestimi rokmi sa starší 3-izbový byt v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves predával za 89-tisíc eur. Aktuálne ponuky realitných kancelárií štartujú na sume 125-tisíc eur a prípadné zlacnenie môžu priniesť až obmedzenia zo strany Národnej banky Slovenska. Slováci si totiž len za minulý rok požičali od bánk 3,76 miliardy eur.
Slovenský finančný regulátor preto prijal viaceré opatrenia na obmedzenie rizikového zadlžovania a človek s čistým mesačným príjmom 600 eur si môže od bánk požičať maximálne 57¤600 eur. Slabšie zarábajúci ľudia tiež v banke dostanú úver, ktorý maximálne pokryje 80 percent ceny nehnuteľnosti. Pri byte v hodnote 60-tisíc eur tak výška hypotéky môže byť maximálne v sume 48-tisíc eur. Tvrdé opatrenia majú ľudí motivovať k vytváraniu vlastných úspor, ktoré sa im zídu práve v časoch zdražovania hypoték.
Úroky dvíhajú v Česku aj USA
V Spojených štátoch amerických už pred rokmi ukončili tlačenie peňazí a v stredu večer zdvihli základnú úrokovú sadzbu do pásma 1,75 až 2 percentá. V Spojených štátoch amerických tlačenie peňazí rozbehli ako odpoveď na celosvetovú finančnú krízu vyvolanú v roku 2008 krachom súkromnej banky Lehman Brothers.
Kritici upozorňovali na hrozbu prudkého zdražovania, ktoré v reálnej ekonomike doteraz nenastalo, a výsledkom je rekordne nízka nezamestnanosť v USA na úrovni 3,9 percenta. Na druhej strane lacné peniaze prudko nahor vytlačili ceny akcií a profitovať z toho mohli aj Slováci v prípade, ak svoje peniaze investovali do indexových fondov II. piliera. Tie totiž pár rokov po sebe práve vďaka tlačeniu peňazí dokázali zhodnotiť peniaze ľudí aj o viac ako 20 percent za rok.
Na rozdiel od Slovenska sa v susednej Českej republike neplatí eurom, ale korunou. Česká národná banka za posledný rok už 3-krát zdvihla základnú úrokovú sadzbu, ktorá je aktuálne na úrovni 0,75 percenta. U našich západných susedov je už dnes priemerná úroková sadzba na hypotéke vo výške 2,51 percenta.