Na vyraďovanie jadra má ísť viac peňazí

Rozpočet na likvidáciu jadrových zariadení a vyhoreného paliva chce rezort hospodárstva razantne zvýšiť. A to cez novelu zákona o Národnom jadrovom fonde. Po novom by sa malo upustiť od závislosti príspevkov na vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky od ceny elektrickej energie. "Táto cena nie je stabilná a dlhodobo je na nižšej úrovni, ako sa pôvodne predpokladalo,“ vysvetlil hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

08.06.2018 14:00
jadrova elektraren, mochovce Foto: ,
Tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý je dostavaný na 97 percent, uvedený do prevádzky by mal byť koncom tohto roka. Štvrtý blok by mali dokončiť rok na to.
debata (1)

Súčasný systém výpočtu povinných príspevkov bol vypracovaný ešte v roku 2006. Ceny elektrickej energie na burzách sa vtedy pohybovali okolo 60 eur za megawatthodinu. Pričom v nasledujúcich rokoch vyskočili aj na okolo 90 eur za megawatthodinu. V roku 2012 však mali ceny komodity klesajúcu tendenciu. Svoje dno dosiahli naposledy v roku 2016, keď sa pohybovali pod 30-eurovou hranicou. Do fondu tak putovalo oveľa menej peňazí ako po minulé roky. V prípade zachovania súčasného zákona tak podľa ministerstva hospodárstva hrozí, že Národný jadrový fond (NJF) "nebude disponovať požadovaným množstvom finančných prostriedkov na pokrytie všetkých činností záverečnej časti jadrovej energetiky“.

Po novom by výšku príspevkov mala navrhovať rada správcov NJF spolu s prevádzkovateľmi jadrových zariadení. Konečnú výšku príspevkov by mala určiť vláda nariadením. "Výška povinných príspevkov nebude naviazaná na aktuálnu trhovú cenu elektriny a bude obsahovať iba fixnú časť, vypočítanú na základe očakávaných budúcich nákladov a obdobia prevádzky daného jadrového zariadenia,“ vysvetľuje ministerstvo hospodárstva.

Do fondu by podľa novely mali platiť aj spoločnosti, čo vlastnia jadrové zariadenia, ktoré elektrinu nevyrábajú. Novela má platiť už od budúceho roka, aktuálne je v pripomienkovom konaní. Novela sa tak dotkne hlavne spoločnosti Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice a Mochovce. Príspevky na jadro sa jej po prijatí novely zvýšia približne o desatinu. Slovenské elektrárne návrh momentálne analyzujú.

Platiť do jadrového fondu by od budúceho roka mala aj spoločnosť Javys – a to viac ako 4 milióny eur ročne.

Národný jadrový fond by tak podľa prepočtov ministerstva hospodárstva mal do roku 2021 vybrať o vyše 31 miliónov eur viac. V prepočtoch sa zatiaľ nepočíta s príjmom za tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce.

Situáciu s jadrom komplikuje aj to, že Slovensko má jadrové elektrárne, ktoré si počas svojej prevádzky neodkladali peniaze na vyraďovanie. Ide o elektrárne A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach. Okrem toho nám pribudli nové jadrové elektrárne. Vznikol tak historický dlh vyše dve miliardy eur v cenovej hladine roku 2014.

Na pokrytie historického dlhu sa skladajú aj všetci odberatelia elektrickej energie v jej cenách. Aktuálne vo výške 3,21 eura za každú megawatthodinu, od júla sa má príspevok zvýšiť o mieru inflácie, teda o šesť centov. Pripravovaná novela zákona nemá podľa Stana dosah na odvod vyberaný od odberateľov vrátane domácností.

V súčasnosti sa do jadrového fondu platí len za reaktorové zariadenia – teda tie, čo vyrábajú elektrinu. Výška fixného príspevku od 1. júla 2017 predstavuje 14¤525 eur za každý megawatt inštalovaného výkonu jadrového zariadenia. Príspevok sa každoročne k 1. júlu valorizuje o výšku inflácie za predchádzajúci rok. Variabilný príspevok je vo výške 5,95 percenta z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Mochovce #ministerstvo hospodárstva #Národný jadrový fond #palivo #jadrové elektrárne