Na siedmych Celoslovenských dňoch poľa sa zišla celá, čoraz bohatšie rozvrstvená poľnohospodárska komunita, teda veľkí, ale aj strední a malí farmári, predstavitelia vedy a výskumu a spoločností propagujúcich najnovšie pestovateľské a chovateľské postupy. Týždne diskusií o tom, kto je vlastne kľúčovou postavou slovenského poľnohospodárstva, ukončil premiér Pellegrini jednoznačným vyhlásením: "Musíme podporovať všetky podnikateľské vrstvy, teda veľkých aj malých farmárov.“
Dotácie pre tých, čo vyrábajú
Na otázku Pravdy, čo to v praxi znamená, povedal, že "treba prestať podporovať pasívnych poľnohospodárov, teda takých, čo majú pôdu len na to, aby dostávali na ňu dotácie. Musíme podporovať aktívnych poľnohospodárov, takých, čo reálne vyrábajú a zamestnávajú ľudí.“ Pellegrini odmietol premeniť poľnohospodárstvo na bojové pole medzi veľkými a malými farmami. "Krajina potrebuje ich synergiu, súhru, a preto aj forma podpory zo strany štátu musí ísť do všetkých oblastí. Zároveň podotkol, že aj v dôsledku historického vývoja Slovensko sa nemôže stať Rakúskom.
"Boli by sme naivní, že od budúceho roka komplet našu potravinovú sebestačnosť zabezpečia desaťtisíce malých farmárov, to je nereálne,“ vyhlásil Pellegrini.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Odpoveď, ako sa bude ďalej rozvíjať chlebové odvetvie, vidiek a spracovateľský priemysel, by mal dať Dokument poľnohospodárstvo a potravinárstvo do roku 2030. Premiér potvrdil názor roľníckej samosprávy, ktorý na stránkach Pravdy tlmočil jej nový predseda Emil Macho. Malo by ísť o nadčasový dokument, ktorý by mal zadefinovať nielen parametre sebestačnosti, ale dať aj odpoveď na to, ako krajina prostredníctvom aktívnej pôdohospodárskej politiky zareaguje na prebiehajúcu klimatickú zmenu.
"Žiadna vláda, ktorá príde po nás, by nemala upúšťať od zásadných cieľov tohto dokumentu, mala by nanajvýš meniť nástroje, ako ich dosiahnuť,“ konštatoval premiér. Nekonkretizoval jednotlivé parametre sebestačnosti, tie by mali vzísť z odbornej a nie politicky motivovanej diskusie. Zdôraznil, že väčšia pozornosť ako doteraz sa musí venovať spracovaniu poľnohospodárskych surovín.
Viac peňazí do národnej obálky
Náladu a predstavy, ktoré panujú medzi poľnohospodármi, vystihol predseda ZAD Dvory nad Žitavou, bývalý minister pôdohospodárstva Stanislav Becík.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
"Poľnohospodárstvo nie je pre roľníkov, pre to, aby poberali dotácie, ale pre celú spoločnosť. Sila štátu sa bude v najbližších rokoch merať cez jeho potravinovú sebestačnosť. Na to, aby poľnohospodári zvýšili podiel domácej produkcie, musia dostať aj primerané podpory z národnej obálky, tie v súčasnosti nesiahajú ani zďaleka na to, čo dostávajú konkurenti v susedných krajinách.“
Premiér na margo tejto medzi farmármi často pretriasanej otázky počas tlačovej konferencie povedal, že bude navrhovať, aby pri štátnych rozpočtoch na roky 2019 a 2020 dostali viac peňazí a bude o tom presviedčať aj svojich koaličných partnerov.
Slovenské poľnohospodárstvo starne, priemerný vek prekročil 50 rokov, ale záujem o prácu v odvetví a o štúdium poľnohospodárskych odborov nie je veľký, skôr naopak. Premiér v tejto súvislosti povedal, že poľnohospodárstvo treba zbaviť negatívnych prívlastkov, že je neatraktívne, poskytuje len ťažkú prácu a malé zárobky. "Tento názor musíme zmeniť, a to naprieč vládou, ale aj celou slovenskou spoločnosťou.“
Stropovanie a podpory pre mladých
Samotné 35-hektárové výstavisko so 750 pokusnými políčkami, stovkami moderných poľnohospodárskych strojov, ale aj kolekcie rôznych plemien hospodárskych zvierat ukázali, že moderné poľnohospodárstvo vie poskytnúť prácu, ktorá môže mladých ľudí baviť. Premiér ako milovník techniky zviezol na traktore aj európskeho komisára Maroša Šefčoviča. Povedal, že môže potvrdiť, že moderné stroje poskytujú traktoristom také pracovné podmienky, ako dobre vybavené osobné autá.
Mladých do poľnohospodárstva by mali pritiahnuť aj štedrejšie podpory. Eurokmisár Maroš Šefčovič priniesol pre začínajúcich farmárov dobrú správu, podpory pre začínajúcich poľnohospodárov mieni Brusel zvýšiť. V najbližšom sedemročnom plánovacom období po roku 2020 by malo ísť o sumu 100-tisíc eur, čo je dvojnásobok súčasnej podpory.
Šefčovič upokojil do istej miery aj obavy veľkých poľnohospodárskych podnikov. Brusel síce ráta so stropovaním dotácií s limitom stotisíc eur, ale súčasne si spoločnosti budú môcť odrátať všetky pracovné náklady a odvodové povinnosti. Návrh, ktorý predstavil minulý týždeň eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan, ešte nie je definitívny. Kľúčové pritom je, že rozdelenie dotácií bude v kompetencii národných vlád.
"To, čo potrebujeme, sú dobre nastavené pravidlá a vyrovnanie podmienok medzi starými a novými členskými krajinami,“ povedal predseda RD Bzovík Juraj Petrus. A pokiaľ ide o vzťahy medzi veľkými a malými farmármi, medzi mladými a starými, je dôležité posudzovať ich cez prizmu konkrétnych výsledkov. V praxi totiž existuje dobrý alebo zlý farmár.“