Predbežný odhad Únie ovocinárov hovorí o tom, že Slovensko môže tohto roku zobrať okolo tisíc ton jahôd. Najbližších pár týždňov si ľudia budú môcť pochutnať na zrelých a čerstvých jahodách, ktoré neboli dovezené z južnej Európy či zo severnej Afriky. Na profesionálne plantáže v týchto dňoch prichádzajú nielen ľudia z miest, ale aj z vidieka. Zo Slovenska sa stala krajina samozberateľov.
Práve jahody ilustrujú, ako sa za posledné desaťročia radikálne zmenil spôsob života slovenskej spoločnosti. Voľakedy populárne záhradkárčenie, ktoré mu sa venovali aj obyvatelia miest v záhradkových osadách, stráca na pôvodnej príťažlivosti. Je doménou generácie, ktorá vyrástla v socializme, prichádza do dôchodkového veku a práca v záhrade je súčasťou jej aktívneho a zdravého životného štýlu.
Mladá generácia, ktorá si dnes zakladá rodiny a býva povedzme v satelitoch, ktoré vyrástli v okolí veľkých miest, má síce záhrady, ale už nie úžitkové, ale okrasné. Nájde sa v nich občas záhon zeleniny aj jahôd, ale neslúži na trvalé samozásobovanie. Ponuka v obchodoch je síce bohatá, ale väčšina z nej nestojí na slovenskej produkcii. Na ovocí aj zelenine vidno, že boli predčasne odtrhnuté a majú za sebou aj vyše tisíckilometrovú púť k spotrebiteľovi.
Chutnejšie aj lacnejšie jahody
Alternatívou k takejto ponuke je úroda zo slovenských ovocných a zeleninových fariem. Konečne dorástlo nové pokolenie tridsať- až štyridsaťročných ovocinárov, ktorí vedia ponúknuť spoločnosti prvotriedne ovocie za dostupnú cenu. Kým jahody v obchodoch stoja okolo štyroch eur za kilogram, na poli si ich ľudia vedia naoberať za takmer o polovicu nižšiu cenu.
Zdá sa, že nie je nič jednoduchšie, ako založiť jahodovú plantáž, lenže skutočne profesionálna ovocná farma stojí dosť veľa peňazí. Zišlo by niekomu na um, že jeden hektár porastu s kvapôčkovou závlahou, kde rastú bezvirózne sadenice jahôd, môže vyjsť až na 12-tisíc eur?
Na Slovensku sú, ako vysvetľuje šéf Únie ovocinárov Marián Varga, zatiaľ len v dve plantáže, ktoré sú technologicky na absolútnej svetovej špičke – patria ovocinárom v Dunajskej Lužnej a vo Veselom. Lenže aj ostatné sa na ne doťahujú – dôvodom je rastúca konkurencia. Len na internete sa nájdu už takmer dve desiatky pestovateľov, ktorí pozývajú na samozber.
Lacné, no citlivé na škodcov
Práve jahody sú plodinou, na ktorej môžu zmaturovať začínajúci ovocinári. Ak aj urobia chyby napríklad pri príprave pôdy, voľbe odrôd a ich kvalite, nie sú také drahé ako pri sadoch jabloní či čerešní. Jahodovisko by nemalo byť na jednom mieste dlhšie ako dva či tri roky.
Jahody sú totiž veľmi citlivé na choroby a škodcov. Pri zakladaní druhej plantáže sa pestovatelia, ako vraví Varga, vyvarujú všetkých začiatočníckych chýb, lebo vedia, že sú za nimi stratené peniaze.
Jedným z obliehaných jahodovísk je farma Barak neďaleko Podhájskej s termálnym kúpaliskom. Farma nemá núdzu o zberačov. Jednak si sem odbehnú kúpeľní hostia a prichádzajú sem aj rodiny s deťmi z Novozámockého a Levického okresu. „Neponechali sme nič na náhodu, o samozbere sme informovali v okresných televíziách a novinách,“ hovorí farmár Maroš Gombár.
Jahody ako indikátor bydliska
Podľa množstva naoberaných debničiek hneď vidno, kto je z mesta a kto z vidieka. Kým ľudia z mesta sa uspokoja zväčša s desiatimi kilogramami, iní oberú aj pár desiatok kilogramov, pretože vyrábajú džemy, kompóty alebo mrazia jahody na zmrzlinu. Súčasťou farmy Barak je aj chladiareň, čo umožňuje plynule zásobovať aj veľkú sieť predajní COOP Jednoty.
Jahodoví farmári ukazujú, kadiaľ by mohla viesť cesta Slovenska k sebestačnosti v ovocí a zelenine. Farmári si začínajú vychovávať svoju stálu zákaznícku klientelu, ktorá nielen ústnym podaním, ale aj na sociálnych sieťach šíri svoje skúsenosti. Niektoré plantáže, ako napríklad Emilove sady v Dvoroch nad Žitavou, dokonca priberajú samozberačov za svojich „akcionárov“. Keď im ľudia poskytnú predfinancovanie úrody, oberajú úrodu ovocia so zľavou.
Podnikanie na pôde sa mení. Farmári našli spôsob, ako bez sprostredkovateľa predať úrodu rovno spotrebiteľom a ľudia si s pribúdajúcimi farmami môžu nájsť „svoju“ jahodovú plantáž. Buduje sa tak dôležité puto dôvery medzi poľnohospodármi a spotrebiteľmi.