Putin a Merkelová: Ukrajina a Slovensko o plyn neprídu

, 18.05.2018 15:59, aktualizované: 18:52
Vladimir Putin Angela Merkelová
Ruský prezident Vladimir Putin víta nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú na rokovaniach v Soči. Autor: ,

"Po otvorení prevádzky plynovodu Nord Stream 2 bude aj naďalej Rusko prepravovať časť plynu cez Ukrajinu," cituje ruská agentúra TASS z vyhlásenia prezidenta Vladimira Putina. Urobil ho po piatkovom rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Soči. Merkelová zase navrhla Moskve, aby sa vraj "zamyslela nad prípadnými zárukami". Vyjadrenie Putina by podľa niektorých odborníkov tak mohlo znamenať, že ani časť slovenskej trasy plynovodu prepravujúceho plyn do západnej Európy by nemusela zívať prázdnotou.

„Nepredpokladáme zastavenie ruského tranzitu cez Ukrajinu,“ vyhlásil doslova ruský líder. Na ukrajinský plynovod nadväzuje slovenský a pre slovenskú štátnu kasu sú podobne ako pre ukrajinskú poplatky za tranzit plynu životne dôležité. Slovensko nedávno naznačilo, že Nemecko presadzuje, aby sa cez Ukrajinu a Slovensko prepravovalo 40 miliárd kubických metrov ročne. S takýmto objemom by Slovensko bolo spokojné. Oficiálne sa však takáto preprava nepotvrdila.

Vláda v Berlíne od začiatku podporuje výstavbu plynovodu Nord Stream 2, ktorý spojí po dne Baltského mora Rusko s Nemeckom, obchádzajúc ukrajinské územie. Projekt však kritizujú USA, ako aj časť nemeckých spojencov. Pokúšajú sa argumentovať o. i. tvrdením, že pre ukrajinskú ekonomiku sú poplatky za tranzit plynu dôležitým zdrojom príjmov. Už menej sa v tejto súvislosti však spomínajú nedobré skúsenosti z minulosti, keď časť ruských dodávok do západnej Európy končila nelegálne na Ukrajine. Navyše, ukrajinská tranzitná sieť potrebuje ako soľ rekonštrukciu. Na jej stave sa odrazili udalosti v Donbase, ako aj „suchoty“ v štátnej pokladnici. Napriek tomu Nemecko, v snahe nájsť kompromis, už dávnejšie sľúbilo, že aspoň časť ruských dodávok bude do Európy smerovať práve cez Ukrajinu. Kancelárka Merkelová spomínaný nemecký postoj potvrdila aj v Soči.

Podľa novín Wall Street Journal ešte pred návštevou nemeckej kancelárky v Soči americký prezident Donald Trump osobne vyvíjal nátlak na Merkelovú s cieľom vzdať sa projektu Nord Stream 2. Na spoločnej tlačovej konferencii po nedávnom rokovaní Merkelovej v Bielom dome síce nepadla zmienka o plynovode, ale Trump verejne navrhol „tesnejšiu spoluprácu s USA v plynovej sfére“. USA však tento týždeň pripustili, že ak sa plynovod postaví, môžu zaviesť nové sankcie na Rusko.

Výsledky nedávneho rokovania na úrovni premiérov členských krajín únie v Sofii ukázali, že EÚ plánuje brániť svoje firmy pred americkými sankciami vyplývajúcimi z rozhodnutia Washingtonu odstúpiť od jadrovej dohody s Teheránom. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v bulharskej metropole vyhlásil, že komisia podnikne kroky s cieľom chrániť európsky trh hospodárskych záujmov s využitím postupu aplikovaného úniou už v roku 1996. V čase, keď USA sprísnili sankcie proti Kube. EÚ vtedy odsúhlasila normu, ktorá umožňovala nerealizovať sankcie, ktoré súviseli s rozsudkami amerických súdov.

„Všetky členské štáty sa dohodli, že budeme držať líniu, podľa ktorej Irán neporušil dohodu, takže nie je dôvod uvaľovať sankcie,“ vyhlásil napríklad po návrate zo summitu v Sofii český premiér v demisii Andrej Babiš. Podľa neho únia sa dohodla na tom, ako bude o probléme rokovať. „Pokúsime sa, aby sankcie nezačali platiť,“ dodal Babiš s tým, že malo by sa tak stať 6. augusta.

V prípade ďalšieho využitia ukrajinskej plynovej tranzitnej siete nemecká kancelárka Putinovi zdôraznila, že „štatút tranzitného štátu by si mala Ukrajina zachovať“. V tejto súvislosti prezident Putin síce s názorom hosťa súhlasil, ale zároveň upozornil, že „výstavba plynovodu je výsostne komerčná záležitosť a nemá nič spoločné s politikou“.

Kontroverznej politiky Kyjeva sa však dotkli v prípade najnovšej kauzy šéfa ukrajinskej pobočky ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti, ktorého nedávno zatkli v Kyjeve a prehľadali nielen jeho byt, ale aj objekt, v ktorom pobočka sídli. „Je to bezprecedentná udalosť,“ reagoval Putin bez bližšieho vysvetlenia, ako bude reagovať Moskva.

Obaja lídri rokovali aj o situácii na východe Ukrajiny, kde sa ukrajinská armáda už štyri roky usiluje potlačiť odstredivú silu miestnych obyvateľov. Nesúhlasia s politikou súčasného vedenia v Kyjeve, ovplyvnenou radikálnymi nacionalistami, diktátom západných oblastí Ukrajiny voči prevažne ruskojazyčnému východu. V tejto súvislosti bola v Soči na stole opäť aj otázka nasadenia mnohonárodnostných mierových síl v Donbase.

„Je to možnosť, o ktorej sa už dlhé mesiace bezvýsledne rozpráva. Diplomati sa na problém opätovne pozrú,“ cituje agentúra RIA Novosti Putina. V tejto súvislosti Merkelová dodala, že „najbližším krokom musí byť odhlasovanie pre mierové sily mandátu OSN“. Jedným z bodov rokovania v Soči boli aj antiruské sankcie a protiopatrenia Moskvy. Podľa šéfa Kremľa je to veľmi citlivá otázka. A ako poznamenal, dlhodobo zaťažuje obchodnú výmenu medzi Ruskom a západnými krajinami.

„Nová vlna ruských sankcií proti USA (rokoval o nej ruský parlament a rozhodnutie napokon prenechal na vládu – pozn. red.) nesmie poškodiť nielen ruskú ekonomiku, ale ani hospodárstvo poctivých ruských obchodných partnerov v zahraničí,“ dodal ruský prezident.

Podľa ruskej agentúry TASS Putin s Merkelovou sa dotkli aj dnes najpálčivejších problémov vo svete, ako je dlhoročný konflikt v Sýrii, už spomínané napätie okolo iránskeho jadrového programu a jednostranné odstúpene USA od existujúcej dohody s Teheránom.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.
Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Rusko #Angela Merkelová #Vladimir Putin #Ukrajina #Nord Stream 2
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku