Vojnová sekera medzi hoteliermi a umelcami

Hosť si sadne do reštaurácie, v ktorej hrá hudba, alebo sa ubytuje v hotelovej izbe, pustí si v televízii film a o nič sa nestará. Hudbu niekto zložil a film niekto nakrútil, ale hosť platí len za ubytovanie a konzumáciu jedál, prípadne za iné služby, za „konzumáciu“ umenia v ubytovacích či stravovacích zariadeniach, presnejšie jeho tvorcom či interpretom, nič neplatí.

14.05.2018 12:00
debata (10)

Audiovizuálne diela, ktoré v ubytovacích či v stravovacích zariadeniach hosť „konzumuje“, sú však duševným vlastníctvom autorov, za ktoré sa v celom civilizovanom svete platí ako za komoditu rovnocennú jedlám, nápojom či nocľahu.

Ako? Na to vznikol nasledujúci mechanizmus: autori si vytvárajú združenia tzv. organizácie kolektívnej správy (OKS), ktoré ich zo zákona zastupujú. Tie dostávajú z rádií a televízií informácie o minutáži hranosti filmov či skladieb a na ich základe vyplácajú autorom, interpretom či producentom sumy, určené volenými orgánmi týchto autorských združení. Tie inkasujú peniaze od majiteľov hotelov a reštaurácií, s ktorými uzatvárajú každý rok licenčné zmluvy. Každé autorské združenie má svoj sadzobník. A práve vo výške či v spôsobe tvorby sadzobníkov vidí Zväz hotelov a reštaurácií SR jeden z problémov. Zdajú sa mu v porovnaní so zahraničím vysoké a ich tvorba nikým neregulovaná. Nepáči sa mu tiež komplikovaný spôsob vymáhania.

SOZA má uzatvorených 106 zmlúv so zahraničnými partnermi, čiže ide o celosvetový repertoár. Známu pesničku, na ktorú si spomeniete, resp. na jej autora, určite zastupujeme.
člen predstavenstva SOZA Tomáš Mikš

Do platnosti starého autorského zákona, teda do roku 2016, mali hotelieri povinnosť uzavrieť zmluvy so všetkými piatimi organizáciami verejnej správy (OKS). Zväz to považuje za zbytočnú byrokraciu, najmä ak mu nový autorský zákon z roku 2016 umožňuje uzavrieť za všetky organizácie len jednu zmluvu a vyrovnať si ňou všetky autorské práva. Znie to logicky a problém v tom nevidia ani umelci.

No kým generálny manažér zväzu hotelierov tvrdí, že jednu spoločnú zmluvu zatiaľ nedostali, hoci to organizáciám kolektívnej správy ukladá zákon ako povinnosť, tie tvrdia, že zväzu predsa ponúkli možnosť vyrovnať si všetky záväzky zmluvou len s jednou z nich, no hotelieri vraj túto možnosť nevyužili. Zväz hotelov sa nahneval až tak, že podal na autorské združenia určovaciu žalobu a súd má určiť, čo bude obsahom zmluvy. Autorské združenia nechápu prečo – tvrdia, že donedávna spolu ešte sedeli za jedným rokovacím stolom.

Ako je to so sadzbami?

Autorských združení je u nás päť, čo sa na prvé počutie zdá byť laikovi priveľa: veľa byrokracie, veľa poplatkov. Treba však vysvetliť, že každé združenie stráži duševné vlastníctvo tvorcov a interpretov z inej oblasti: SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam) zastupuje skladateľov a vydavateľov hudobných diel, LITA, autorská spoločnosť, reprezentuje novinárov, spisovateľov, ale aj tých, čo majú vzťah k audiovizuálnym dielam – teda scenáristov či režisérov. Nad právami výkonných umelcov bdejú až dve spoločnosti: SLOVGRAM (nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov) a OZIS (Ochranné združenie interpretov Slovenska), pričom každá zastupuje iných umelcov.

Hotelieri tvrdia, že autorským združeniam... Foto: SHUTTERSTOCK
tv, televízia, sledovanie, šport, prenos, pivo, plátno Hotelieri tvrdia, že autorským združeniam platia za jeden televízor ročne až 85 eur.

SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii) združuje producentské spoločnosti, ktoré vyrábajú televízne programy. Podľa predstavy hotelierov by tieto organizácie mali svoje cenníky zjednotiť, od čoho si sľubovali aj zníženie sadzieb. Sadzby sa odvíjajú okrem iného od počtu televízorov v hoteloch. Hotelieri tvrdia, že podľa ich analýzy u nás platia autorským združeniam dokopy za jeden televízor v izbe ročne až 85 eur, kým v Rakúsku je to len 7 eur. Autorské organizácie však toto tvrdenie odmietajú – podľa LITA aj SOZA sa sumou 7 eur vyrovnávajú v Rakúsku len autorské práva s hudobným zväzom. Navyše, nemožno podľa nich zahraničné sadzobníky s našimi takto mechanicky porovnávať.

„Je to ako porovnávať jablká s hruškami,“ vraví člen predstavenstva SOZA Tomáš Mikš. Napríklad za televízor v izbe 3-hviezdičkového hotela, ktorý je členom ZHR, je sadzba SOZA iba 5,70 eura bez DPH ročne. „Medzinárodné porovnania majú viacero premenných a nie je možné ich vytrhávať z kontextu,“ vraví Mikš. Naráža napríklad na to, že v Rakúsku sa síce možno platí menej za jeden televízor v izbe, ale oveľa viac si autorské spoločnosti inkasujú za televízory umiestnené v halách, loby baroch a iných spoločných priestoroch hotelov. Kým SOZA za tieto priestory mesačne účtuje okolo dvoch eur, v Rakúsku je to až vyše 70 eur.

Ani spoločnou zmluvou by sa totiž výška sadzieb jednotlivých organizácií nezmenila. Sadzby si tvorí každá organizácia sama. Kým hotelieri namietajú, že tvorba sadzieb je svojvoľná a netransparentná, umelci vravia, že sadzby tvoria na základe autorského zákona, zohľadňujúc sadzby v zahraničí a nad všetkým vykonáva dohľad ministerstvo kultúry. Mikš dodáva, že sadzby a spôsob platieb si tvoria sami autori prostredníctvom volených orgánov na základe medzinárodných porovnaní a zohľadňujúc možnosti trhu.

Hotelieri vravia, že združenia by si pokojne mohli navrhnúť aj dvojnásobné sadzby a žiaden orgán by im v tom nezabránil, zatiaľ čo v Česku, ak by ich chceli zvýšiť o viac, než o sumu pokrývajúcu infláciu, muselo by do celej záležitosti vstúpiť ministerstvo. „Ak by sme mali pokryť aspoň infláciu, museli by sme sadzby už dávno zvýšiť, čo sme od roku 1998 neurobili,“ vraví Mikš. „Inflácia u nás za ten čas dosiahla výšku 110 percent. A hoci ceny za ubytovanie v hoteloch za posledných 20 rokov určite vzrástli, naše sadzby sa 20 rokov nemenili.“

Ministerstvo kultúry bude konať

Ohradzuje sa aj ministerstvo, obvinené hoteliermi z nečinnosti. „Vedenie ministerstva kultúry pripravuje riešenie tohto problému aj v rámci novely autorského zákona. V nej sa nad rámec pôvodného návrhu operatívne rieši tiež problematika tzv. spoločného výberu,“ uviedla hovorkyňa rezortu Jana Burdová. Novela pritom podľa nej legitimizuje podanie žaloby zväzom používateľov.

„Preverili sme tiež postup, akým sa doteraz riešil podnet Zväzu hotelov a reštaurácií. Môžeme potvrdiť, že komunikácia medzi expertmi ministerstva a zväzom pri tvorbe legislatívy, ako aj pri riešení praktických problémov, preukázateľne prebiehala,“ uviedla Burdová, pričom ministerstvo podľa nej využilo svoje právo dohľadu. „Správne konanie voči všetkým organizáciám kolektívnej správy je zdržané len kvôli podanému opravnému prostriedku, teda preto, že sa organizácie odvolali,“ povedala hovorkyňa.

Za duševné vlastníctvo sa platí

Spor oživila novela autorského zákona, ktorá je práve v parlamente. Navyše, ochrana autorských práv nie je len domácou záležitosťou. SOZA nezastupuje iba našich autorov hudby, ale aj zahraničných. „SOZA má uzatvorených 106 zmlúv so zahraničnými partnermi, čiže ide o celosvetový repertoár. Známu pesničku, na ktorú si spomeniete, resp. na jej autora, určite zastupujeme,“ vraví Mikš. SOZA dostane hlásenia od televíznych a rozhlasových vysielateľov a na ich základe peniaze vyúčtuje.

Tak je to bežné všade vo svete. Niektoré základné pravidlá, ako sa majú peniaze rozdeľovať, sú určené priamo medzinárodnou organizáciou CISAC (Confédération Internationale des Sociétés d'Auteurs et Compositeurs), ktorej členom je od roku 1970 aj SOZA. Ide o Medzinárodnú konfederáciu spoločností autorov a skladateľov. „Tá má vytvorené pravidlá na to, aby vybrané honoráre išli správne tým autorom, ktorým patria, aj do zahraničia. Ten systém nebol vymyslený na Slovensku. CISAC disponuje celosvetovou databázou nositeľov práv, ktorú my na území Slovenska len spravujeme,“ vraví Mikš.

CISAC každý rok uverejňuje tabuľku s 35 štátmi, v ktorých sa platí za autorské práva najviac na jedného obyvateľa. V tabuľke sú tiež USA a Kanada, teda najvyspelejšie trhy. Priemerná suma autorských odmien vybraných autorskými zväzmi je 5,79 eura na obyvateľa. Poliaci pre autorov vyberú 2,7 eura, Česi 3,5 eura, Maďari 6,3 eura, spomínaní Rakúšania vyberú na autorských odmenách na obyvateľa celkovo 12,6 eura.

„Slováci v tej tabuľke nie sú, keďže u nás je výber na jedného obyvateľa iba 1,87 eura. Je tu aj prepočet na HDP, kde sú paradoxne Maďari najvyššie z celého sveta, pretože ich ekonomika nepatrí k najvýkonnejším, ale majú vysoké výbery v oblasti duševného vlastníctva. Je to 0,055 percenta z HDP. Pričom Slovensko je na čísle 0,012 percenta, čiže niekde na úrovni Latinskej Ameriky,“ vraví Mikš. Na ohrozenie autorských práv upozorňujú aj kritici pripravovanej dohody medzi EÚ a spoločenstvom krajín Latinskej Ameriky Mercosur.

Zväz hotelierov podal ešte v roku 2016 podnet na Protimonopolný úrad pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia LITA. Aj preto, že sa vraj úrad doteraz podnetom nezaoberal, sa hotelieri rozhodli podať svoju žalobu na päť organizácií verejnej správy.

„LITA nepovažuje svoje postavenie za dominantné, keďže spolu s ňou pôsobí na Slovensku viacero OKS,“ uviedla riaditeľka LITA Magdaléna Debnárová. Úradu poskytli ním vyžiadané údaje, ale do dnešných dní podľa nej konanie nezačal. Hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská zas tvrdí niečo iné: „V roku 2017 Protimonopolný úrad otvoril prešetrovanie v danej veci. Toto prešetrovanie v súčasnosti prebieha.“

Práca pre 7 miliónov ľudí

Hoci kreatívny priemysel na niekoho nepôsobí ako seriózne podnikanie, v EÚ generuje okolo 7 miliónov pracovných miest. „Málokto si uvedomuje, že hudbu, ktorú autor zloží, hrajú interpreti na pódiu. Spolu s nimi sú tam zvukári, osvetľovači, pódioví technici, dopravcovia. Vďaka hudbe vznikne festival, na ktorý prídu desaťtisíce ľudí, ktorí zaplatia za občerstvenie, za MHD, ktorou sa tam dopravili. Toto všetko by nebolo, keby tú hudbu niekto nezložil. Ak idete na koncert do Prahy, ubytujete sa tam v hoteli, stravujete sa v miestnych reštauráciách, kúpite si tam lístok na hromadnú dopravu, a teda aj vďaka hudbe generujete pre českú ekonomiku dodatočné príjmy. Je to celé významná oblasť priemyslu, ktorý málokto vníma takto komplexne, aj preto sme v SOZA iniciovali vznik prvej Správy o hudobnom priemysle na Slovensku, vraví Mikš.

„Prečo máme platiť až piatim organizáciám a prečo má každá iné sadzby?“ trvá na svojom zväz hotelierov. Stretli sa dva svety a každý vidí veci svojou optikou – spor medzi nimi sa zjavne ocitol v slepej uličke. Vyriešiť by ho mal Okresný súd Bratislava I. Ten by mal určiť, ako má vyzerať zmluva, ktorú hotelieri s organizáciami kolektívnej správy napokon uzavrú. Teda komu, koľko a za čo budú platiť.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #umelci #SOZA #hotelierstvo #audiovizuálny zákon #duševné vlastníctvo