Grafy a videá na USB kľúči od prezidenta vykresľujú „novú ekonomickú mapu Kórejského polostrova“, na ktorej podľa predstaviteľov Južnej Kórey nechýbajú nové železničné trate ani elektrárne pre chudobný sever. Ich vybudovanie je však podmienené tým, že sa Kim vzdá jadrových zbraní.
Mun svoju obchodnú stratégiu založil na predpoklade, že 34-ročný severokórejský vodca by sa rád stal obdobou čínskeho vodcu Teng Siao-pchinga, ktorý od konca 70. do začiatku 90. rokov dohliadal na hospodársku liberalizáciu Číny. V tejto perspektíve si Kim Čong-un želá svoj párijský štát transformovať: je ochotný vymeniť jadrový arzenál za ekonomické stimuly, bez ktorých prosperitu nedosiahne.
Dal popraviť aj strýka
Kim od nástupu k moci v roku 2011 nechal popraviť veľký počet vysoko postavených funkcionárov, vrátane svojho vlastného strýka. Pchjongjang za jeho vlády testoval vodíkovú bombu a rakety s dlhým doletom. Po poslednom teste severokórejský vodca vyhlásil, že KĽDR dokáže zasiahnuť americkú pevninu raketou s jadrovou hlavicou.
Hoci bol Kim doteraz vo svetových médiách spomínaný skôr v týchto súvislostiach, prejavil sa aj ako reformátor – továrňam a poľnohospodárskym družstvám poskytol viac autonómie, umožnil otvoriť viac trhov a v hlavnom meste Pchjongjangu, svojej výkladnej skrini, začal stavebný boom.
Vyzval svoju krajinu, aby „nasledovala medzinárodné rozvojové trendy“ a „celosvetové štandardy“, priznal dokonca, že sa mu nepodarilo naplniť sľub, že dlho strádajúcí Severokórejčania „už si nebudú musieť uťahovať opasky“.
Juhokórejský prezident severokórejského vodcu po stretnutí označil za „praktického a otvoreného novým názorom“.
Foto: SITA/AP
„Kim Čong-un došiel na rázcestie,“ poznamenal juhokórejský analytik Čchong Song-čchang. "Môže buď ďalej pokračovať v programe vývoja jadrových zbraní, čo by prehĺbilo izoláciu KĽDR a následne zrejme viedlo k jej hospodárskemu kolapsu, alebo sa jadrového a raketového programu vzdá, na oplátku sa normalizujú vzťahy s USA, s ktorými uzavrie mierovú dohodu, a krajina sa hospodársky vzchopí, "dodáva.
Ak sa Kim vydá cestou hospodárskych reforiem, najviac zahraničnej pomoci potrebuje v oblastiach energetiky a dopravy. Počas schôdzky s Munom sám priznal „hanebný“ stav severokórejských ciest a železníc.
Elektrické vlaky sú v Severnej Kórei hlavným dopravným prostriedkom – podľa juhokórejských analytikov zaisťujú 90 percent nákladu a prepravujú 60 percent pasažierov. Železničná sieť je však natoľko schátraná, že najrýchlejší severokórejský vlak, linka medzi Pchjongjangom a hranicou s Čínou, jazdí rýchlosťou 45 kilometrov za hodinu. Ostatné vlaky nedosahujú ani polovicu tejto rýchlosti.
Severnej Kórei sa nedostáva hotovosť na dovoz ropy a všetku elektrinu získava z vodných a uhoľných elektrární. Podľa odborníkov sa však sektor energetiky v KĽDR ocitlo v bludnom kruhu. Chronický nedostatok elektriny sťažuje dobývanie uhlia a jeho dopravu do elektrární.
Severokórejčania v snahe získať drevo na kúrenie a na varenie odlesnili kopce, čo spôsobuje záplavy a suchá, nehľadiac na to, že priehrady sa zanášajú bahnom. Znížila sa tým aj produkcie vodných elektrární.
Podľa juhokórejských zdrojov dosahuje výroba elektriny v KĽDR len 4,4 percenta jej produkcie v Južnej Kórei. Prebehlíci pôvodom zo Severu uvádzajú, že KĽDR uprednostňuje osvetlenie sôch Kimovho otca a starého otca, zatiaľ čo cestujúcich vo vlakoch kvôli výpadkom elektriny čakajú celé hodiny.
Munov návrh modernizácie ciest a železníc na severe polostrova a ich prepojenie s južnej časti nemá pomôcť len Severnej Kórei. Ak nemá prípadné zjednotenie oboch krajín spôsobiť chaos, Sever a Juh musia najprv prepojiť svoje ekonomiky, tvrdia juhokórejskí politici.
V pláne je aj vybudovanie železníc, ktoré povedú cez celý polostrov a po ktorých by sa mohlo juhokórejskej tovar rýchlejšie a lacnejšie dopravovať do Číny, Ruska a do Európy. Podobne sa počíta s ropovodmi a plynovodmi z Ruska, ktoré povedú cez Sever a napoja energeticky náročné hospodárstvo na Juhu.
K tomu všetkému ale zrejme nedôjde, ak sa Severná Kórea jadrových zbraní nevzdá.
KĽDR na konci mája zničí jadrový polygón, pozve aj novinárov
Severná Kórea v rozmedzí 23. až 25. mája zničí svoje jadrové testovacie stredisko. Na udalosť pozve aj zahraničných novinárov vrátane tých zo Spojených štátov a Južnej Kórey. Severokórejská tlačová agentúra likvidáciu skúšobného polygónu označila za potvrdenie záväzku skončiť so skúškami jadrových zbraní.
Konkrétny deň oficiálnej ceremónie určia podľa počasia. Odstrelia podzemné tunely, do ktorých následne zablokujú vstup, zničia tiež všetky pozorovacie stanovištia, výskumné budovy a kontrolné posty.
Uzavretie strediska už v apríli na stretnutí s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom ohlásil vodca KĽDR Kim Čong-un. Munov úrad k tomu vtedy uviedol, že KĽDR na likvidáciu areálu prizve aj amerických expertov. Pchjongjang tak polygón uzavrie ešte pred Kimovým stretnutím s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré je naplánované na 12. júna v Singapure.
Čínski vedci nedávno uviedli, že testovacie stredisko na severe KĽDR sa po poslednej jadrovej skúške stalo zrejme nepoužiteľným, keďže časť podzemného areálu sa po výbuchu zrútila.