Irán má mohutné zásoby ropy a plynu, a tie môžu chýbať. Očakáva sa, že sa ešte viac vyostrí konflikt medzi Iránom a Izraelom. Tieto dva štáty len niekoľko hodín po Trumpovom verdikte, ktorým sa výrazne zvýšilo napätie v regióne, opäť zaútočili na svoje vojenské ciele.
Konflikt spolu s možnými americkými sankciami proti Iránu zdražuje energie po celom svete. Hore vystrelila ropa, ale aj elektrina. Na pražskej burze sa jedna megawatthodina elektriny pre Slovensko obchoduje už za 42 eur, kým pred rokom bola cena 29 eur. Tento vývoj sa premietne aj do cien pre slovenské domácnosti, platných od 1. januára 2019.
"Už pár týždňov je pozornosť namierená na vývoj situácie medzi Iránom a USA,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Stredoslovenská energetika Michaela Krivá.
Rozhodujúce pre ceny elektriny v budúcom roku bude to, za koľko sa predáva elektrina na trhoch od januára do júna tohto roka. "Veľkoobchodné ceny elektrickej energie sú zatiaľ o 30 percent vyššie ako v tom istom období minulého roka, úprava regulovaných cien elektriny od 1. 1. 2019 je tak veľmi pravdepodobná,“ upozorňuje hovorca spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel Ondrej Šebesta. Štátne plynárne predávajú aj elektrinu.
Posledné slovo o cenách pre domácnosti bude mať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý tvrdí, že ceny budú „optimálne“. "ÚRSO bude aj naďalej maximálne využívať regulačné nástroje, aby dokázal zabezpečiť aj napriek nárastu cien elektriny na burze optimálne koncové ceny pre slovenské domácnosti, samozrejme, v mantineloch, ktoré umožňuje platná legislatíva, a pri zohľadnení oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu s elektrinou,“ povedal hovorca úradu Radovan Igaz.
V prvom polroku 2017 sa ceny elektriny s výraznejšími jarnými výkyvmi držali okolo 30-eurovej hranice. Oproti rovnakému obdobiu v roku 2016 však išli hore o pätinu. Do vzorca na výpočet cien elektriny pre domácnosti tak v tomto roku išla cena 32 eur za megawatthodinu, kým rok predtým to bolo 28 eur za megawatthodinu elektriny. Od začiatku januára 2018 aj preto podľa rozhodnutia regulátora zdražela elektrina o tri percentá.
Cena komodity tvorí 30 percent koncovej ceny pre odberateľov. Výraznú úlohu zohráva aj tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), v nej sa započítavajú aj náklady na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a domáceho uhlia. TPS tvorí približne 15 percent koncovej ceny. V posledných rokoch tarifa rástla aj preto, že ceny na burzách sa držali dole. V dôsledku toho sa zväčšoval rozdiel medzi stratovou výrobou elektriny z uhlia či zo slnka, a dotácie museli rásť. Za posledné roky išla aj preto TPS z úrovne 15,70 eura za megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty (DPH) na tohtoročných 26,20 eura za megawatthodinu bez DPH.
V tomto roku sa TPS udržala na rovnakej úrovni ako vlani, a to aj napriek rastu veľkoobchodných cien. Práve drahšia komodita dávala priestor na pokles TPS, no šéf regulačného úradu Ľubomír Jahnátek sa rozhodol ponechať tarifu na minuloročnej úrovni. Chce takto znížiť historický dlh vo výške 610 miliónov eur voči distribučným spoločnostiam o 117 miliónov eur. Vývoj konečnej ceny elektriny od roku 2019 tak bude závisieť aj od toho, aký prístup zvolí regulátor k danému historickému dlhu.
Burza rastie aj o pätinu
Rozhodujúce obdobie pre stanovenie cien na budúci rok však ešte nie je uzatvorené. Podľa vývoja ceny základného produktu na burze vychádza nárast ceny silovej elektriny zhruba na 15 percent, upozorňuje riaditeľ predaja Slovakia Energy Jiří Koudela. "Pokiaľ však bude aktuálny trend rastu pokračovať aj naďalej, môžu ceny elektriny pre budúci rok narásť až o 20 percent,“ hovorí. Elektrina podľa Koudelu dražie aj pre rastúce ceny emisných povoleniek CO2 a rast ceny energetického uhlia. Tento trend pretrvá až do roku 2020. Ceny však nezamieria dole ani potom. Hore ich totiž bude tlačiť snaha o uzatváranie klasických zdrojov, vysvetľuje Koudela – ako sú napríklad jadrové elektrárne v Nemecku a Belgicku. Komoditu predraží navyše vraj aj zavedenie nových emisných štandardov pre tepelné elektrárne.
Otázne zostáva tiež to, ako sa Slovensko vyrovná s takzvanou ekologickou daňou. Tú stanovil už pred desiatimi rokmi Brusel na elektrinu, plyn a uhlie, pričom sme si na ňu roky uplatňovali výnimku, ktorá sa skončí už v júli.
"Na rast ceny tlačí aj dlhé obdobie globálneho ekonomického rastu, čo zvyšuje dopyt po elektrine,“ hovorí portfólio manažér spoločnosti Magna energia Martin Semrič. Ak bude tento vývoj pokračovať, budú podľa neho musieť s rastom cien elektriny počítať aj podniky. Niektoré podniky, ktoré si zazmluvnili elektrinu ešte pri nižších cenách, tak aktuálne zdraženie nemusia vôbec pocítiť. No firmám, ktorým exspirovali staršie viacročné zmluvy môže elektrina zdražieť aj v desiatkach percent, dodáva Semrič.
Dražie ropa, benzín aj plyn
Počítať sa dá aj s rastom cien plynu na budúci rok. "Momentálne je cena plynu na úrovni maxím z minulého roka. Spôsobil to predovšetkým vývoj počasia,“ hovorí riaditeľ nákupu energií a obchodovania s plynom spoločnosti ZSE Michal Dubeň. S jeho zlacnením sa pre vysoké ceny ropy nedá v blízkom čase počítať, dodáva. Extrémne chladné počasie na prelome februára – marca spôsobilo vyčerpanie zásobníkov plynu. Plyn totiž zareagoval na studené počasie omnoho výraznejšie ako elektrina, vysvetľuje, a to pre vyššiu závislosť odberu od vonkajšej teploty.
V marci bol stav plynových zásobníkov v našom regióne najnižší za posledných osem rokov, vysvetľuje Krivá zo Stredoslovenskej energetiky. "Ceny plynu sú v tomto roku poznačené predĺženým zimným obdobím, s ktorým súvisí čerpanie podzemných zásobníkov v regióne,“ hovorí. Vplyv na pohyby v cenách plynu mala aj správa o znižovaní produkcie jedného z najväčších ťažobných polí v Európe v Holandsku. To vytvorí podľa Krivej spolu s rastúcimi cenami ropy ďalší priestor na rast cien plynu v Európe.
Pod rast cien plynu sa podľa konateľa spoločnosti Innogy Slovensko Miroslava Kullu podpísal hlavne nárast cien ropy na svetových trhoch. Ropa vystrelila za posledné dni až k hranici 77 dolárov za barel – naposledy sa za takúto cenu predávala pred štyrmi rokmi, pričom ešte pred mesiacom stála o desať dolárov na barel menej.
Čierne zlato dražie už od jesene minulého roka a s výrazným zlacnením sa v najbližších mesiacoch nepočíta. Rátať sa tak nedá ani so znížením cien benzínu či nafty. Liter najpredávanejšieho, 95-oktánového benzínu stojí podľa Štatistického úradu 1,354 eura. Nafta sa predáva priemerne za 1,223 eura za liter.