Bohatý Slovák má toľko, čo chudobný Nemec

Platy na Slovensku sa v posledných rokoch dvíhajú a popritom bohatne aj vrstva najlepšie zarábajúcich ľudí. Oproti tomu v Nemecku prílev migrantov spôsobil, že sa tam rozšírila na nemecké pomery chudobná vrstva ľudí.

10.05.2018 10:00
manažér Foto:
Slovenskí manažéri chodia do práce po rovnaký plat ako nemeckí slabšie platení robotníci. Ilustračná snímka.
debata (187)

Ide o 18 percent zo všetkých povinne sociálne poistených zamestnancov s plným úväzkom v Nemecku, teda 3,7 milióna ľudí, ktorí zarábajú menej ako dvetisíc eur mesačne v hrubom. Kým v Nemecku sa daná vrstva považuje za chudobnú, na Slovensku sa ľudia z uvedenými mzdami považujú za bohatých.

Brať do úvahy totiž podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej treba nielen výšku platov, ale aj cenovú úroveň v tej-ktorej krajine. "Takže v západných krajinách ľudia nielen viac zarábajú, ale aj cenová hladina je tam vyššia,“ hovorí Glasová. Napríklad potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku patria k najlacnejším v rámci krajín únie.

Lepšie platy, drahý život

"V Európskej únii sú potraviny približne o 13 percent drahšie ako na Slovensku a v eurozóne o 21 percent,“ hovorí Glasová. Nižšie ceny potravín ako u nás totiž nájdeme už len v šiestich krajinách EÚ, dodáva. Napríklad v Dánsku sú potraviny o 68 percent drahšie ako u nás, v Rakúsku o dve pätiny.

"Nominálny rast miezd by sa v roku 2018 mohol približovať k úrovni päť percent, teda by mal byť ešte rýchlejší ako vlani,“ hovorí Glasová. V posledných rokoch pomáha k zvyšovaniu platovej úrovne na Slovensku priaznivý ekonomický vývoj, klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest. Analytička však očakáva, že reálne mzdy budú v tomto roku rásť pomalšie ako vlani. Bude za tým práve zrýchlenie rastu cien, ktorý Slovákom ukrojí viac z ich zárobkov.

Výrazný rast miezd v posledných dvoch rokoch sa podľa hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej týka všetkých krajín v strednej Európe. Je za tým rastúca investičná aktivita firiem, rozširovanie výrobných kapacít, ale nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v stredoeurópskom regióne. "Rast platov v strednej Európe je rýchlejší ako rast platov v západnej Európe, takže môžeme hovoriť o postupnom približovaní sa platovej úrovni Západu, avšak rozdiely ešte zostávajú výrazné,“ hovorí Valachyová. Pre udržateľné zvýšenie miezd bez straty konkurencieschop­nosti našej ekonomiky však musíme podľa nej pridať vo výskume a vývoji, aby sme mohli prinášať viac služieb s vyššou pridanou hodnotou.

Bratislava a okolie vedú

„Zahraniční investori už dlhšie hovoria o tom, že cena slovenskej pracovnej sily stúpa,“ hovorí Nikola Richterová z portálu Profesia.sk. Rovnako je to aj v susednom Česku či Poľsku. Stále však podľa nej platí, že východnejšie krajiny Európskej únie môžu investorov lákať na lacnejšiu pracovnú silu, aká je na Západe. Pri rozhodovaní o investícii však nerozhoduje len cena práce, zaváži aj štruktúra krajiny, existujúci dodávatelia či vzdelanie obyvateľstva.

Platy sa však líšia aj v rámci samotného Slovenska. „Je totiž veľký rozdiel mať zamestnanca v Bratislavskom kraji alebo napríklad v Prešove,“ uvádza Richterová. Najviac zarobia ľudia v Bratislavskom kraji, kam smeruje aj väčšina domácej migrácie. Podľa portálu Platy.sk sa priemerný plat v Bratislavskom regióne pohybuje na úrovni 1491,28 eura v hrubom. Nad tisíc eur sa dostali aj mzdy v Trnavskom, Nitrianskom, Košickom a Žilinskom kraji. Tesne pod tisíc eur sa hrubá mzda pohybuje v Prešovskom a Banskobystric­kom kraji.

„Bratislava je vďaka koncentrácii podnikov a priemyslu, a zároveň nedostatku pracovníkov, bohatým regiónom s vysokými priemernými mzdami," potvrdzuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová. Podpísali sa pod to nadnárodné korporácie s vysokými platmi manažérov a automobilový priemysel. Chýbajúci ľudia na trhu práce vedú podľa Nemethovej k vysokej migrácii ľudí z ostatných regiónov Slovenska, ale zo aj zahraničia. Vysoká zamestnanosť tlačí aj na mzdovú súťaž, dodáva. Aj preto bratislavské platy v slovenskom rebríčku vedú. Tlačia ich však ceny – napríklad nehnuteľnosti sú v hlavnom meste a okolí výrazne drahšie ako v iných častiach Slovenska. Napríklad menší dvojizbový byt v okrajovej časti Bratislavy vyjde minimálne na 70– až 80-tisíc eur. Ide pritom o byt v pôvodnom stave. Podobný byt v Prešove vyjde na okolo 50-tisíc aj s rekonštrukciou a navyše v centre mesta. Podobne stoja aj novostavby v okrajových častiach Prešova.

Slovensko láka odídencov

Zlepšujúce sa podmienky na pracovnom trhu lákajú na Slovensko aj ľudí, čo odišli za prácou do cudziny. Za posledné tri mesiace minulého roka klesol počet ľudí pracujúcich krátkodobo v zahraničí podľa údajov Štatistického úradu medziročne o 3¤700 ľudí, na necelých 150-tisíc pracujúcich. Práca v cudzine už nie je natoľko lákavá.

„Ešte pred 10–15 rokmi sa oplatilo vysokoškolákovi robiť pozíciu skladníka, teraz sa mu to už neoplatí, aj keď stredoškolákovi ešte áno,“ hovorí riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Za poklesom odchodu mladých ľudí však okrem priaznivejších podmienok vidí aj pokles ich populácie. Tí, čo odišli skôr, si už stihli založiť rodiny aj usporiť, vysvetľuje Páleník.

Potvrdzujú to aj skúsenosti z portálu Profesia.sk. „Zlepšujúce sa podmienky a stále väčšia snaha zamestnávateľov motivovať ľudí pracovať v ich spoločnosti spôsobili, že stále menej ľudí je odkázaných dochádzať za prácou za hranice,“ hovorí Richterová. Počet krajín, kam sa slovenskí pracovníci hrnuli za zamestnaním, sa znižuje. Situácia sa zmenila napríklad po brexite vo Veľkej Británii.

© Autorské práva vyhradené

187 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #chudoba #rast miezd