Slovensko: Rakúsko dávkami búra ideu jednotnej Európy

Populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ) chce znížiť dávky pre deti cudzincov, ktorí v krajine síce pracujú, no nežijú tam. Po novom by sa tak peniaze na deti mali vyplácať podľa toho, aké sú ceny v krajine, kde dieťa žije.

Do úvahy by sa podľa rakúskeho modelu mohla brať cenová úroveň v tej-ktorej krajine oproti priemeru EÚ. Slovensko dosahuje podľa údajov Eurostatu z roku 2014 len 63 percent cenovej úrovne EÚ. Slovák, čo pracuje v Rakúsku, by tak na dieťa do troch rokov dostal namiesto 172 eur len 108 eur mesačne.

V Maďarsku, kde sú ceny ešte nižšie, by to bolo len 94 eur mesačne. Návrh musí ešte schváliť rakúsky parlament. Zastaviť by ho potom však mohol ešte nesúhlas Bruselu. Európska komisia už vlani stopla prvý pokus Rakúska o zníženie dávok pre deti cudzincov. Návrh ide totiž rovnako ako prvý pokus proti aktuálne platnému princípu rozdeľovania sociálnych dávok v únii.

Richter: Ide o zlý signál pre celú EÚ

„Slovák, ktorý v Rakúsku pracuje a platí tam tie isté dane a odvody, by nemal mať na druhej strane menšie nároky na benefity zo sociálneho systému ako domáci zamestnanec. Individuálne snahy o diferenciáciu prístupov nie sú dobrým signálom pre súčasnú diskusiu,“ hovorí slovenský minister práce Ján Richter. Tá totiž podľa neho, naopak, smeruje k posilňovaniu sociálnej dimenzie EÚ a zbližovaniu sociálneho a ekonomického postavenia občanov únie.

Vyplácanie rodinných dávok v krajinách únie koordinujú dve nariadenia, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty – ide o nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie o jeho vykonávaní. Tie riešia situáciu, na základe ktorej sa určí štát, ktorý bude zodpovedať za výplatu príslušných dávok. Po určení krajiny sa dávky poskytujú podľa rovnakých podmienok, ako majú príslušníci tohto štátu, bez ohľadu na to, či ide o domáceho, či zahraničného pracovníka. Konkrétne podmienky systému rodinných dávok si však stanovuje tá-ktorá členská krajina sama.

Dôležité podľa Richtera je, že výhrady nemá len Slovensko. Výhrady má visegrádska štvorka, pobaltské krajiny, Portugalsko, Belgicko či Španielsko. „Treba oceniť, že aj Európska komisia je na našej strane, a preto sa domnievam, že si dokážeme obhájiť tieto pozície,” hovorí.

Maďarsko: Kroky Rakúska sú neakceptovateľné

Proti rakúskemu kroku sa postavilo aj Maďarsko. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí a obchodu Pétera Szijjártóa ide o neférový krok voči maďarským občanom. „Nemôžeme akceptovať skutočnosť, že napriek tomu, že Maďari konajú v súlade so všetkými požiadavkami na platbu daní a príspevkov v Rakúsku, by mali dostávať nižšie rodinné dávky ako rakúski občania, ktorí platia presne tie isté dane a príspevky,“ povedal Szijjártó.

Okresať detské prídavky chcela pre cudzincov aj Veľká Británia. V roku 2016 prišlo k dohode s Európskou komisiou, podľa ktorej mohol Londýn vyplácať nižšie dávky. Platilo to však len pre nových pracovníkov. Dohoda však už neplatí, keďže Briti sú na odchode z únie. Práve takouto dohodou však obhajuje svoje kroky rakúska vláda.

Diskriminácia občanov EÚ

Ministerstvo práce zastáva názor, že rakúske snahy sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a so zásadou nekrátenia dávok pri ich výplate do cudziny, tak ako ich v súčasnosti upravuje legislatíva EÚ. „Migrujúci pracovník sa v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti v členskom štáte podieľa na tvorbe štátneho rozpočtu a prispieva rovnako k ekonomickému rastu krajiny, v ktorej danú prácu vykonáva,“ vysvetľuje hovorca rezortu práce Michal Stuška.

Pracovník zo zahraničia tak prispieva do rozpočtu, z ktorého sa rodinné dávky v danom členskom štáte financujú, rovnako prostredníctvom daní a sociálnych odvodov ako pracovník, ktorý je príslušníkom členského štátu. Ministerstvo práce preto považuje podľa Stušku za diskriminačné, ak by pracovníci v porovnateľných podmienkach nemali nárok na rovnaké rodinné dávky a v rovnakej výške.

Návrh na indexáciu rodinných prídavkov pre migrujúcich pracovníkov je podľa ministerstva práce v rozpore s ideou jednotnej Európy, ako aj s princípom rovnakého zaobchádzania. „Občania EÚ majú právo na sociálne dávky v identickej výške, a nie podľa jednotlivých národných ekonomických parametrov,“ hovorí Stuška.

Atmosféra v Rakúsku hustne

Vnímanie cudzincov Rakúšanmi závisí veľmi od oblasti, v ktorej pracujú, a ich ochoty zapojiť sa do života. „Nikdy som nemala pocit nevraživosti voči mne v práci kvôli tomu, že som cudzinka,“ hovorí Slovenka Anna, ktorá pracuje v zdravotníctve a žije vo Grazi už 20 rokov. Rakúšania nie sú podľa nej nevraživí voči cudzincom, ktorí sú pripravení integrovať sa so všetkým, čo k tomu patrí – teda prispôsobiť sa tamojším zvykom, jazyku a mentalite. Všeobecne podľa Anny panuje názor, že integrácia je základ. „Ak sa človek rozhodne žiť v inej krajine, musí sa prispôsobiť a byť jej súčasťou. Okrem práce ide aj o to podieľať sa na živote vonku a nie sa uzatvárať do svojej komunity,“ hovorí Anna. To sa podľa nej týka hlavne Turkov či ľudí z krajín bývalej Juhoslávie.

Osobne s krátením dávok súhlasí. „Moje prídavky na dieťa zďaleka nepokryjú moje výdavky na dieťa,“ hovorí Anna. Výdavky sú podľa nej v porovnaní so Slovenskom omnoho vyššie. Napríklad izba na vysokoškolskom internáte vyjde vo Viedni 700 eur na mesiac, pričom prídavky na dieťa – vysokoškoláka – sú 230,60 eura. V Bratislave si možno za podobnú sumu prenajať celý byt v lepšej lokalite. Internátna dvojposteľová izba sa dá v Bratislave nájsť za 70 eur na mesiac, prídavky na dieťa sú pritom bez ohľadu na vek stále necelých 24 eur na mesiac.

Niektorí Slováci v Rakúsku to vidia inak

Anna sa neobáva ani odchodu opatrovateliek starých ľudí po zavedení nového delenia dávok. Doteraz ich dôchodcovia využívali hlavne kvôli tomu, že v prípade odchodu do domova dôchodcov prepadol ich majetok štátu, vysvetľuje. „To bol veľakrát dôvod, prečo si radšej platili opatrovateľky zvonka,“ hovorí Anna. Toto sa má podľa nej čoskoro zmeniť. V budúcnosti tak môže viacero starých ľudí zvažovať opateru v profesionálnych zariadeniach, dodáva.

Napriek ostrej rétorike rakúskych politikov si rozdiel vo vnímaní cudzincov domácimi architekt Roman nevšimol. Jedine, že sa ho viac pýtajú, čo si o pripravovaných zmenách myslí. Aj jeho rodiny by sa tak dotklo krátenie dávok z Rakúska. Za prácou do Viedne denne dochádza a s manželkou a dvomi deťmi býva v Bratislave. „Väčšina ľudí sem išla za lepšie platenou prácou, prídavky sú len príjemný bonus,“ hovorí Roman. Na deti teraz dostáva z Rakúska prídavky 359 eur mesačne. Na Slovensku by to tento rok bolo len niečo vyše 47 eur mesačne. Pre skresanie dávok by však aj tak prácu nemenil. „Ak to zrušia, bude to pravdaže škoda. Možno tých, čo zarábajú menej, to nakoniec odradí,“ myslí si Roman.

Dotknúť by sa to podľa neho mohlo napríklad opatrovateliek, čo sú zamestnané v Rakúsku a zarobia napríklad okolo 800 eur. Ak totiž majú viac detí, tak už môže ísť o výraznejší rozdiel. Osobne by Slovák Roman oveľa horšie vnímal, ak by sa hýbalo s materským príspevkom. Ten totiž poberá jeho manželka z Rakúska. Na ten slovenský nemala pri druhom dieťati nárok. Nateraz však rakúska vláda vyplácanie materského nerieši.

Rakúska vláda naháňa politické body

Rakúska vláda chce na novom opatrení ušetriť asi 100 miliónov eur ročne. FPÖ sa však netají ani tým, že chce získať politické body. U mnohých Rakúšanov rezonujú otázky migrácie. V roku 2016 vyplatila krajina do ostatných členských krajín 273 miliónov eur pre 132-tisíc detí, čo je sedem percent z celkového objemu sociálnych dávok pre všetky deti. Na Slovensko z toho išlo 63 miliónov eur pre zhruba 35-tisíc detí.

Dosahy novej právnej úpravy na výšku vyplácaných dávok budú podľa slovenského rezortu práce výrazné. „Z celkovej sumy 63,3 milióna eur, ktorá bola vyplatená na Slovensko, by bolo vyplatených podľa novej rakúskej právnej úpravy iba 40,07 milióna eur,“ hovorí Stuška. Rakúsko by tak na dávkach pre deti slovenských pracovníkov s trvalým pobytom na Slovensku ušetrilo viac ako tretinu.

Predseda vlády Peter Pellegrini sa dnes počas návštevy Rakúska stretne so spolkovým kancelárom Sebastianom Kurzom a s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom. Témou rokovania má byť európska agenda a bilaterálne vzťahy.