Nová výstavba diaľnic pri Kysuckom Novom Meste, pri Prešove či na juhu Slovensku totiž stojí alebo ide pomaly práve pre chýbajúce financie. Na roky 2014 až 2020 má Slovensko z eurofondov pridelených 15,5 miliardy eur. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest je financovaná z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, objem ktorého dosahuje 4,6 miliardy eur, a všetky tieto peniaze sú už zazmluvnené na rôzne rozostavané projekty diaľnic. Ostatné diaľničné projekty sa odložili.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR má pripravených viacero projektov, ktoré by bolo možné postaviť z eurofondov v prípade získania dodatočných zdrojov z iných operačných programov.hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká
Oproti tomu eurofondy na vedu či životné prostredie čerpáme pomaly a pri IT projektoch sú zase pochybnosti o účelnosti. Presunúť peniaze na výstavbu diaľnic, od ktorých často závisí osud regiónu, však teraz nemôžeme, lebo konečné slovo má Brusel. To sa môže zmeniť. Aj preto menšie štáty očakávané 7-percentné krátenie peňazí na kohéznu politiku na roky 2021 až 2027 nevnímajú ako veľký neúspech a vítajú možné posilnenie autonómnosti. „Pozitívne je to, že v rámci kohéznej politiky budeme mať podstatne väčší vplyv ako doteraz,“ povedal český premiér Andrej Babiš.
Členské štáty únie stoja pred rokovaniami o novom spôsobe míňania eurofondov. Peňazí na kohéznu politiku ubudne po tom, čo európska dvadsaťosmička príde o Veľkú Britániu. "Zverejnenie balíka legislatívnych predpisov EÚ pre eurofondy po roku 2020 sa očakáva až na prelome mája a júna 2018. Tieto nové legislatívne predpisy EÚ pre politiku súdržnosti zadefinujú jednotlivé tematické oblasti podpory pre využívanie budúcich eurofondov,“ tvrdí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, predsedom ktorého je Richard Raši (Smer).
Podľa informácií úradu samotné legislatívne návrhy budú predmetom rokovaní v Rade EÚ. Rovnako sa o nich bude diskutovať medzi Európskou komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom. "Individuálne potreby jednotlivých členských štátov EÚ budú nakoniec výsledkom dohody medzi členským štátom a Európskou komisiou. Slovensko bude silne presadzovať, aby eurofondy boli v čo najväčšej miere nasmerované do našich národných priorít. Tie však nemusia byť zhodné s prioritami EÚ,“ informuje Rašiho úrad.
Doprava žiada ďalšie európske zdroje
Slovensko má jasno v tom, do ktorých oblastí chce v budúcnosti investovať eurofondy. "V súlade so zverejnenými prioritami EÚ v rámci nového rozpočtu EÚ po roku 2020, SR plánuje investovať pridelené finančné prostriedky z eurofondov na obdobie 2021 – 2027 najmä do oblastí, ako sú: podpora výskumu a inovácií, nízkouhlíkové hospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekonomika zeleného rastu, ochrana životného prostredia, informatizácia spoločnosti, rozvoj dopravnej infraštruktúry, vzdelávanie a odborná príprava, sociálna inklúzia, či podpora rastu a udržania zamestnanosti,“ uviedol odbor komunikácie a protokolu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Konkrétne oblasti podpory majú byť predmetom rokovaní medzi Slovenskom a Európskou komisiou.
Rezort dopravy už nemá dostupné voľné prostriedky z európskych peňazí. "Ministerstvo dopravy a výstavby SR má pripravených viacero projektov, ktoré by bolo možné postaviť z eurofondov v prípade získania dodatočných zdrojov z iných operačných programov. O prípadnej realokácii bude rozhodovať Vláda SR na základe návrhu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Rozhodujúce slovo bude mať Európska komisia,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká. Úrad podpredsedu vlády SR uviedol, že presun financií nateraz nie je vylúčený, no ani istý.
Kandidátov na nové eurofondy je niekoľko
Štát čaká niekoľko veľkých projektov, ktoré môže financovať práve z nového programového obdobia eurofondov. Práve medzi rokmi 2021 až 2027 môže byť pripravená na výstavbu jedna z najkritickejších častí diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami v úseku D1 Turany – Hubová. Na výstavbu štvorprúdovky s tunelom Korbeľka bude štát potrebovať približne 800 miliónov eur.
Na dostavbu čakajú aj dva úseky diaľnice D3 pri Kysuckom Novom Meste, na ktoré štát zatiaľ nenašiel peniaze. Viac ako jednu miliardu eur si vyžiada výstavba prepojenia Banskej Bystrice s Ružomberkom popod Donovaly prostredníctvom rýchlostnej cesty R1. Peniaze si v budúcnosti vyžiada aj výstavba obchvatu Zvolena na rýchlostnej ceste R2 alebo severojužného prepojenia východného Slovenska rýchlostnou cestou R4 severne od Prešova. Štát modernizuje aj severnú železničnú trať medzi Bratislavou a Košicami na rýchlosť 160 km/h. Dostupné finančné prostriedky vystačia na dokončenie rekonštrukcie celého úseku medzi Bratislavou a Žilinou.