Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií vlani dosiahol úroveň 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a mierne prekročil hranicu nízkeho rizika pre dlhodobú udržateľnosť. Medziročne prišlo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti o 0,3 % HDP.
Priaznivý ekonomický vývoj v roku 2017 vláda plne nevyužila na zlepšenie fiškálnej pozície. Informovali o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko (predseda RRZ), Juraj Kotian a Anetta Čaplánová.
Rozpočet potrebuje prebytky
Verejné financie Slovenskej republiky v roku 2017 nedosiahli podľa Šramka stav dlhodobej udržateľnosti aj v dôsledku revízie hodnotenia za rok 2016.
„Vychádzajúc zo základného scenára do roku 2021 sa má deficit zlepšiť o 0,5 % HDP (priaznivý makroekonomický vývoj, úspory na výdavkoch dôchodkového systému a úrokových nákladoch). Plné využitie týchto pozitív je rozhodujúce pre nezhoršenie dlhodobej udržateľnosti oproti stavu v roku 2017,“ priblížila Čaplánová.
Na dosiahnutie udržateľných verejných financií je podľa jej slov potrebné do roku 2021 dosiahnuť štrukturálny prebytok rozpočtu v rozpätí 0,3 % až 0,4 % HDP, v závislosti od zvoleného tempa konsolidácie. „Splnenie vládou stanoveného strednodobého rozpočtového cieľa je nepostačujúce,“ zdôraznila. V porovnaní s rokom 2016 neprišlo podľa nej k významnejším zmenám v hodnotení fiškálneho zaťaženia budúcich generácií.
Po roku 2040 sa prejaví starnutie
Informovala, že revízia salda a makroekonomického vývoja zhoršila ukazovateľ v roku 2016 o 0,27 percentuálneho bodu (p.b.). Ďalšie zmeny veľkosti ukazovateľa boli dôsledkom úpravy dlhodobých projekcií Európskej komisie (EK) a aktualizácie modelov RRZ a nesúviseli s opatreniami vlády.
„Na udržanie dlhu verejnej správy pod hornou hranicou dlhového limitu (50 % HDP) v období nasledujúcich 50 rokov je potrebné nad rámec predpokladov základného scenára prijať v strednodobom horizonte dodatočné opatrenia vo výške približne 1,1 % HDP,“ upozornila.
Pri nezmenených politikách by sa podľa nej zákonom stanovený limit dlhu prekročil v roku 2044. „Bez reakcie finančných trhov a zásahov vlády by dlh v roku 2067 dosiahol úroveň 131,6 % HDP. Vplyv starnutia populácie sa prejaví najmä po roku 2040,“ poznamenala Čaplánová.
„V prípade okamžitého prijatia potrebných opatrení sa bude štrukturálne saldo rýchlejšie zlepšovať a hrubý dlh bude výraznejšie klesať,“ doplnila. Upozornila zároveň, že zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov by zhoršilo udržateľnosť o 0,4 p.b.
Ministerstvu sa nevidí metodika
Závery rozpočtovej rady sú tak oproti oficiálnym vládnym plánom rozdielne. Kým rada hovorí o potrebe štrukturálneho prebytku, vládne plány prezentované v programe stability sú menej ambiciózne. „My vyzývame, aby boli prijaté ďalšie opatrenia. Z hľadiska toho, ako je u nás nastavený strednodobý rámec, je stále možné, aby na to vláda reagovala. Ťažko pre mňa povedať, nakoľko je to realistické,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko.
Celkovo je ale postoj ministerstva financií voči výstupom rozpočtovej rady, a najmä poslednej správe o dlhodobej udržateľnosti, kritický. Minister financií hovorí, že je nelogické, ak vlani rada skonštatovala, že verejné financie boli dlhodobo udržateľné, aby po ďalšom znížení schodku na 1 % HDP hovorila, že dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila. Minister financií takisto kritizuje, že RRZ pracuje so scenárom, ktorý nezodpovedá skutočným plánom vlády.
Ministerstvo zároveň argumentuje, že podstatná časť indikátora dlhodobej udržateľnosti je tvorená vplyvmi dlhodobých predpokladov, ktoré nesúvisia s opatreniami vlády, ale vychádzajú z použitých výpočtových modelov. „Hlavným dôvodom, prečo RRZ naše verejné financie nepovažuje za dlhodobo udržateľné, je teda podľa nášho názoru práve zmena metodiky,“ uvádza sa v stanovisku rezortu s tým, že by pre porovnanie uvítal aj prepočet podľa pôvodnej metodiky.
Práve preto by sa podľa ministerstva malo o použitej metodike diskutovať na odbornej úrovni. Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko tvrdí, že o použitých postupoch sú pripravení sa baviť s hocikým. Upozorňuje však, že RRZ je z ústavného zákona nezávislou inštitúciou. „Určite sme pripravení s hocikým diskutovať o tej odbornej časti. Môžme aj s ministrom financií prebrať tie veci, ktoré tam sú a ak tam s niečim nesúhlasí, tak sa snažiť mu vysvetliť, prečo to tak berieme,“ povedal vo štvrtok Šramko.