Eurofondy majú tiecť viac na juh Európy

Slovensko sa pri eurofondoch zrejme bude musieť uskromniť.

23.04.2018 09:30 , aktualizované: 19:19
debata (1)

Eurofondy, ktoré budú k dispozícii po roku 2020, sa pravdepodobne budú prerozdeľovať medzi členské štáty podľa nových kritérií. Časť z eurofondov, ktoré teraz putujú do krajín strednej a východnej Európy, by v budúcnosti mohla ísť do krajín postihnutých hospodárskou krízou na juhu kontinentu. Čerpanie eurofondov by tiež mohlo byť podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu. Naznačil to denník Financial Times s odkazom na zdroje z Európskej komisie a pripravovaný návrh viacročného rozpočtu EÚ, ktorý má byť zverejnený na budúci týždeň.

Návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 podľa britského denníka prináša viacero podstatných zmien. V prvom rade sa má zmeniť výpočet nároku na čerpanie eurofondov. Kým doteraz sa v podstate za hlavné kritérium považovala výška HDP na obyvateľa, teraz chce komisia brať do úvahy aj ďalšie faktory, napríklad nezamestnanosť mladých, vzdelávanie, životné prostredie, mieru inovácií či migráciu. „Mnohí ekonómovia už dlho upozorňujú na to, že HDP na obyvateľa je veľmi hrubým meradlom na to, či sú v regióne ekonomické problémy. Komisia to chce zrejme urobiť tak, že identifikuje základné výzvy, ktorým EÚ čelí a treba ich riešiť z európskych peňazí. K nim patrí napríklad aj migrácia či nezamestnanosť mladých,“ predpokladá analytik Radovan Geist z portálu Euractiv.sk.

Boj bude podľa neho o to, aké budú podmienky čerpania eurofondov a ako bude prerozdelená pomoc medzi regióny a na základe akých kritérií bude vypočítaná pomoc. Ak sa vezme napríklad problém migrácie, sú podľa Geista dva spôsoby riešení. Jednou možnosťou je vytvorenie samostatného programu, ktorý bude riadený podobne ako teraz napríklad Erasmus na podporu vzdelávania. Bude mať samostatnú kapitolu v rozpočte, ale bude to znamenať aj dodatočné administratívne kapacity. „Druhá možnosť je to, čo zrejme teraz navrhne komisia. Diapazón cieľov sa rozšíri napríklad aj o migráciu alebo mieru nezamestnaných mladých. Ak sa to stane, krajiny ktoré majú regióny s nižším HDP na obyvateľa, dostanú menej, ak nemajú vysokú nezamestnanosť mladých, nie sú cieľovými krajinami migrácie, čo väčšinou nie sú. V konečnom dôsledku sa bude hľadať formulácia, ktorá umožní každej krajine vyzerať ako víťaz. Ale krajiny strednej a východnej Európy nemôžu počítať s takými vysokými sumami peňazí. Ale to nie je nejaký trest. Keď sa dohadoval terajší rozpočet, krajiny južnej Európy stratili 30 percent kohéznych fondov,“ pripomenul Geist.

Návrh sa ešte dolaďuje. V konečnom dôsledku by to podľa nemenovaných diplomatov znamenalo presmerovanie časti financií z krajín strednej a východnej Európy do niektorých južných krajín ako Taliansko, Španielsko, Grécko či do niektorých regiónov Francúzska. Ďalšou dôležitou zmenou je návrh, aby čerpanie eurofondov bolo podmienené aj plnením kritérií v oblasti právneho štátu a prísnejšími pravidlami, ako môžu byť eurofondy použité. Návrh dokumentu, ktorý má Financial Times k dispozícii, má pre túto rozpočtovú kapitolu názov „kohézia (súdržnosť) a hodnoty“, čo je jasný signál, aké očakávania sú s týmito eurofondmi spojené.

Plánované zmeny podľa denníka najviac znepokoja Poľsko a Maďarsko. Obe krajiny patria k najväčším prijímateľom eurofondov a zároveň majú s Bruselom spory o dodržiavanie princípov právneho štátu a demokratických štandardov.

Slovensko zverejnené informácie považuje za „nepotvrdené úvahy“. „Slovenská republika sa už od svojho predsedníctva v Rade EÚ výrazne podieľa na presadzovaní zachovania silnej pozície politiky súdržnosti v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ po roku 2020, vrátane udržania jej percentuálneho pomeru na čo najvyššej úrovni na celkovom rozpočte EÚ, ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu a zamestnanosti,“ uvádza sa v stanovisku Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho. „Kritériá pre účely oprávnenosti využívania eurofondov na obdobie po roku 2020 Európska komisia nateraz nezverejnila, avšak v rámci neformálnych diskusií na rôznych úrovniach sa zo strany starých členských krajín EÚ objavili aj také návrhy, ktoré by zohľadňovali napríklad prístup k migrácii či dodržiavaniu demokratických princípov,“ pripustil úrad.

České ministerstvo financií prípadné zmeny nepodporuje, chce, aby hlavným kritériom nároku na eurofondy zostala výška HDP na obyvateľa, čo najlepšie vyjadruje hospodársku vyspelosť štátov a regiónov.

Financial Times uvádza, že v tomto rozpočtovom období EÚ (2014 – 2020) získalo Poľsko približne 77 miliárd eur, Maďarsko 22 miliárd a Slovensko 14 miliárd eur. Bitka o ďalší rozpočtový rámec však bude komplikovaná aj pre odchod Británie z EÚ a výpadok jej finančných príspevkov. Európsky komisár pre rozpočet Günther Oettinger už varoval, že škrty od „päť do 10 percent sú nevyhnutné“. Podľa Johna Bachtlera, experta zo Strathclyde univerzity, vyjednávania tohto rozpočtu budú možno „najťažšie za 30 rokov“. „Všetky krajiny pravdepodobne stratia, hlavnou otázkou je, aké veľké budú straty pre jednotlivé krajiny a regióny,“ citoval ho Financial Times.

Na prijatie viacročného rozpočtu EÚ treba jednomyseľný súhlas členských štátov EÚ. Odmietnutie by znamenalo, že eurofondy nebudú vôbec. Geist však nepredpokladá, že návrh komisie prejde tak, ako ho predloží. Už aj preto, že Brusel je optimistický v celkovom nastavení výšky financií, viacerí čistí platcovia ako Holandsko a Rakúsko však už dali najavo, že svoje príspevky nie sú ochotné zvyšovať. „Krajiny, ktoré boli príjemcami, síce môžu žiadať, aby sa nerobili škrty, ale budú musieť prijať, že tie škrty budú,“ povedal Geist. Čistí prispievatelia zároveň podľa neho budú trvať na nejakej forme podmienenosti čerpania eurofondov. „A to aj preto, že prípady zneužívania eurofondov sú príliš známe. Netýka sa to len Slovenska, ale aj iných krajín, kde sa eurofondy čerpajú. Aj preto rastie tlak na to, aby sa eurofondmi nemrhalo a peniaze boli využívané efektívne,“ dodal Geist.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #Európska únia