Grécko si od roku 2010 požičalo od vlád členských štátov eurozóny viac ako 200 miliárd eur v rámci troch po sebe idúcich záchranných programov. Niektorí veritelia sa obávajú, ako budú Atény splácať pôžičky v priebehu nasledujúcich desaťročí, alebo že zvrátia už uskutočnené reformy a opäť sa dostanú do ekonomických problémov.
„Budeme musieť schváliť postprogramovú dohodu, ktorá podporí pokračujúce zavádzanie schválených reforiem v nasledujúcich rokoch, ako aj snahu o zdravú fiškálnu politiku, ale nebude to nový, zamaskovaný program“, povedal Moscovici v prejave na Peterson Institute of International Economics vo Washingtone.
Grécko po vystúpení zo záchranného programu v auguste získa späť úplnú zvrchovanosť pri tvorbe fiškálnej politiky, pričom sa podrobí len menej detailnej ročnej kontrole veriteľov v rámci tzv. postprogramového dohľadu.
Mnohé štáty eurozóny sa však obávajú, že to nebude stačiť, zvlášť preto, že ukončenie formálnej kontroly eurozóny by bolo kľúčovým politickým úspechom pre ľavicovú vládu premiéra Alexisa Tsiprasa. Preto v snahe zabezpečiť, že Grécko v nasledujúcich rokoch nezíde z reformnej cesty, zvažujú veritelia dodatočné zmiernenie jeho dlhovej záťaže v rozsahu, ktorý bude pravdepodobne súvisieť s tempom jeho hospodárskeho rastu. A to môže byť spojené s ďalšími podmienkam, v dôsledku čoho sa podarí udržať krajinu pod určitou formou ekonomickej kontroly zo strany eurozóny aj v nadchádzajúcich rokoch.