Slovensko zvládlo veľkú plynovú hru

, 20.04.2018 07:00

Slovensko odvrátilo obrovskú plynovú hrozbu. Krajina si po rokoch veľkých sporov zachová pozíciu najväčšieho prepravcu ruského plynu do EÚ.

Tranzit plynu je pre nás mimoriadne dôležitý, keďže z poplatkov za prepravu tečú stámilióny do štátnej kasy a aj vďaka tomu má štát peniaze na zdravotníctvo či školstvo. Vo veľkej geopolitickej hre boli snahy, aby Slovensko o tranzit prišlo.

Nemecko napriek protiruským sankciám a snahám Bruselu o diverzifikáciu trás začalo spolu s Ruskom pracovať na projekte plynovodu Nord Stream 2 na dne Baltického mora. Slovensko spolu s Ukrajinou a ďalšími európskymi krajinami zámer napadlo a napokon spolu s Európskou komisiou zmluvne zaistilo, že tranzit plynu cez Slovensko neklesne. „Dosiahli sme všetko, čo sme chceli, a aj viac ako sme očakávali. Máme dohody, ktoré riešia akúkoľvek situáciu,“ povedal v rozhovore pre Pravdu veľvyslanec pre energetickú bezpečnosť na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Pavol Hamžík.

Existujúce a plánované plynovody z Ruska do Európy
Existujúce a plánované plynovody z Ruska do Európy Autor: Pravda, Graphic News

Napriek tomu Bratislavu aj Kyjev naposledy znepokojilo vyjadrenie ruského Gazpromu zo začiatku tohto mesiaca, že cez ukrajinské rúry by malo ísť len 10 až 15 miliárd kubických metrov ročne. Nemecká kancelárka Angela Merkelová však následne povedala, že Nord Stream 2 bude postavený len pri zachovaní prepravy cez Ukrajinu. Podľa Hamžíka počíta Nemecko s tým, že cez Ukrajinu sa bude prepravovať ročne aspoň 40 miliárd kubíkov. Tie pôjdu aj cez Slovensko. Okrem toho potečie ruský plyn aj trasou cez plynovody na dne Baltiku a ďalej z Nemecka, cez Česko a Slovensko na juh Európy. „Takto si Slovensko zachová pozíciu najväčšieho prepravcu ruského plynu do EÚ,“ dodal Hamžík.

V posledných rokoch neustále hrozilo, že po dobudovaní Nord Streamu 2 zostane mimo hry nielen ukrajinská, ale aj slovenská trasa. Pre Slovensko by to znamenalo veľký výpadok v štátnej kase. Veď len predvlani bol čistý zisk Eustreamu, pološtátneho prepravcu, na úrovni 418 miliónov eur. V medziročnom porovnaní tak vzrástol o 84 miliónov eur. Tržby firmy boli vyše 778 miliónov eur. Minulý rok zaplatila na daniach spoločnosť takmer 155 miliónov eur. Okrem toho štát ako 51-percentný vlastník Eustreamu dostáva každoročne vyplatené dividendy zo zisku firmy. Pred privatizáciou Eustreamu to bolo raz toľko.

Plynárenstvo, označované za zlatú sliepku, Slovensko sprivatizovalo v roku 2002 za Dzurindovej vlády. V tom čase štátny SPP čelil mnohým kauzám z predražených tendrov a prepojenia na ľudí blízkych politickým stranám. Do odvetvia po privatizácii vstúpili Nemci a Francúzi, ktorých mal pôvodne doplniť aj ruský Gazprom, ale ten si napokon predkupné právo neuplatnil. Eustream patrí teraz pod český EPH. Štát má od privatizácie väčšinu akcií, ale nad podnikom v zmysle privatizačných zmlúv stratil manažérsku kontrolu.

Posledné dohody o preprave znamenajú, že aj v prípade realizácie Nord Streamu 2 pôjde cez slovenské rúry z Ukrajiny okolo 40 až 50 miliárd kubických metrov ruského plynu ročne. Kapacita plynovodu na Slovensku je pritom až 100 miliárd kubických metrov plynu ročne. V súčasnosti je využitý na 60 percent. Ďalší plyn by mal po dokončení plynovodu na dne Baltiku prúdiť z Nemecka do Česka cez Slovensko ďalej do Rakúska a odtiaľ ďalej na juh. „Teraz je konečne na stole riešenie, ktoré by mohlo vyhovovať všetkým a zabránilo tomu, že by ukrajinská a slovenská prepravná sieť postupne zanikla,“ povedal Hamžík.

Úspech naznačilo už minuloročné memorandum o preprave suroviny cez slovenskú plynovodnú sieť do roku 2050 medzi ruským Gazpromom a slovenským Eustreamom. Pôvodná zmluva na prepravu platila do roku 2030. Podrobnosti kontraktu sa von nedostali. Je však zrejmé, že išlo o uistenie z ruskej strany o budúcnosti prepravy plynu práve cez Slovensko.

V rozhovore pre denník Pravda to potvrdil aj Hamžík. Ide podľa neho o záväznú dohodu o tom, že „pokiaľ bude Nord Stream 2 postavený, tak plyn pôjde z Nemecka cez Česko k nám a od nás do Rakúska a Talianska“. Práve Taliani by mali byť v prípade Nord Streamu 2 hlavným odberateľom s odberom 40 miliárd kubických metrov ročne. V hre bolo aj rozšírenie prepojenia medzi Českom a Rakúskom, nový plynovod by tak obišiel Slovensko. Minulý týždeň sa o tom rokovalo v Bruseli a dosiahol sa vyhovujúci kompromis, snahy o obídenie Slovenska by tak už mali byť minulosťou.

Súčasťou tejto dohody je aj určitý objem plynu cez Ukrajinu, dodal pre Pravdu Hamžík. Ide však len o desať miliárd kubíkov ročne. „No je to prvý raz, čo dal Gazprom na papier, že preprava cez Ukrajinu bude pokračovať,“ povedal.

Poplatky za tranzit by tak Slovensko malo poberať naďalej, a to bez ohľadu na to, či bude nový plynovod postavený, alebo nie. Nateraz je však jeho dokončenie viac než pravdepodobné. Nemci vydali stavebné povolenie už koncom marca. V severonemeckom námornom prístave Mukron sa už hromadia rúry na nový plynovod.

Pre plynovod popod Baltické more chystá Brusel aj novelu smernice o plyne. Tá sa má rozšíriť aj na plyn dovezený z tretích krajín. Aktuálne sa totiž týka hlavne prepravy medzi členskými štátmi únie. „Ak niekto získa európsky trh, musí aj niečo dať – musí sa prispôsobiť pravidlám, ktoré v európskom priestore existujú,“ povedal Hamžík.

Zmluva o preprave ruského plynu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom má vypršať koncom budúceho roka. Rusi tvrdia, že bude potrebovať revíziu, no trasa bude zachovaná aj po roku 2019. V minulosti však šéf Gazpromu Alexej Miller hovoril, že po roku 2019 už s prepravou plynu cez Ukrajinu nepočítajú. Rusko čelí kritike, že po obsadení Krymu a bojoch na východnej Ukrajine využíva ešte viac plyn na svoje politické záujmy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #Slovensko #Rusko #plyn #plynovod #plynová kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku