„V súčasnosti robí na všetkých úsekoch dokopy zhruba 350 ľudí. Tieto počty sa dennodenne navyšujú. Optimálny stav bude, keď budú pokryté všetky úseky. Počíta sa s tým, že by tu malo pracoval dva a pol tisíca ľudí a viac,“ povedal Michal Lešňovský, zástupca koncesionára Obchvat Nula.
Podľa jeho slov by sa v blízkom čase malo pracovať aj počas víkendov. V minulosti sa objavili informácie o tom, že konzorcium vedené španielskou spoločnosťou Cintra má problémy so zazmluvnením subdodávateľských firiem. Lešňovský tvrdí, že aktuálne majú zazmluvnených zhruba 50 percent potrebných subdodávok. „Momentálne sa na rýchlostnej ceste R7 budujú už telesá násypu, a to nie sú prípravné práce. Práce sa rozbiehajú naplno práve teraz,“ dodáva Lešňovský.
Projekt D4/R7 vzniká zo súkromného kapitálu formou PPP projektu. Štát má za výstavbu 59,1 kilometra ciest a ich 30-ročnú prevádzku zaplatiť 1,9 miliardy eur. Minister Érsek nateraz odmietol, že koncesionár rokuje s rezortom dopravy o navýšení ceny. V koncesnej zmluve sa nenachádzajú žiadne míľniky výstavby, ktoré by mal koncesionár splniť, okrem samotného dokončenia stavby. Podľa pôvodných plánov mala byť rýchlostná cesta R7 hotová v roku 2019 a v roku 2020 mali prvé autá jazdiť aj po diaľnici D4. Koncesná zmluva bola podpísaná v máji 2016.
Na niektorých úsekoch rýchlostnej cesty došlo k ukončeniu prípravných prác a začali sa budovať potrebné násypy a preložky ciest. Napriek tomu sa zdá, že štvorprúdovka na budúci rok hotová nebude. „Videli sme, že stavba sa začala, a predovšetkým na úsekoch R7 sa pracuje. Očakával som však, že už budú ďalej a to najmä na úsekoch, kde boli vydané stavebné povolenia už v roku 2015 a 2016,“ povedal počas kontrolného dňa minister dopravy Árpád Érsek. Podľa jeho slov bude stavba dokončená s malým meškaním.
Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, pre denník Pravda minulý týždeň uviedol, že dokončenie projektu je podľa neho možné najskôr v roku 2021, prípadne až v roku 2022.
„Dá sa povedať, že rýchlostná cesta R7 je z technického hľadiska nenáročná stavba. Jej progres bude veľmi rýchly a dá sa očakávať, že bude postavená veľmi rýchlo v zmysle predloženého harmonogramu,“ uviedol Lešňovský, ktorý tvrdí, že sa aktuálne pracuje na všetkých úsekoch.
Bratislavský nultý obchvat na diaľnici D4 má odľahčiť najmä vnútornú mestskú diaľnicu D1 od tranzitnej dopravy, smerujúcej z východu na západ. Diaľnica sa začína na hraniciach s Rakúskom napojením na rakúsku diaľnicu A6. Aktuálne má dôjsť k jej výstavbe od križovatky Jarovce až po bratislavskú mestskú časť Rača. Štvorprúdovka prejde ponad Dunaj novým mostom, obíde mestské časti Petržalka, Vrakuňa a Podunajské Biskupice. Diaľnica D4 má v budúcnosti slúžiť aj ako alternatívna trasa v prípade nehody na diaľnici D1. Aktuálne pri nehode na vnútornej diaľnici prechádza tranzitná doprava po vnútorných mestských radiálach.
V budúcnosti má diaľnica D4 pokračovať z bratislavskej Rače tunelom Karpaty na severozápadnú časť hlavného mesta a následne až na rakúske hranice, kde sa na ňu napojí zamýšľaná rýchlostná cesta S8. Tunel Karpaty s pokračovaním však v aktuálnom projekte nefiguruje. Až po úplnej dostavbe sa naplno prejaví efekt obchvatu. Tranzitné vozidlá budú tak môcť obísť Bratislavu aj v smere sever-východ, pričom dôjde k odľahčeniu diaľnice D2 a tunela Sitina.
Na diaľnicu D4 sa v jej juhovýchodnej časti napojí rýchlostná cesta R7. V súčasnom projekte sa počíta s jej vznikom od Holíc až po Bratislavu. Rýchlostná cesta R7 uľahčí vstup vozidiel z juhovýchodnej strany do Bratislavy, ktoré prichádzajú v smere od Dunajskej Stredy. V kombinácii s diaľnicou D4 sa má uľahčiť distribúcia dopravy v rámci Bratislavy.