V stredu v raňajších hodinách sa obchodoval dolár približne za 63 rubľov.
„USA hrozia ďalšími sankciami voči ľubovoľným organizáciám, ktoré budú vykonávať transakcie s účasťou spoločností uvedených na sankčnom zozname, pokiaľ nejde o predaj aktív. Vzhľadom na to, že nové sankcie sa týkajú ako dlhopisov, tak aj akcií, a stanovujú dosť krátke lehoty na dodržanie, nevyhnutne to menový trh ovplyvnilo,“ povedal analytik Heinz Rüttimann, podľa ktorého si trh najskôr rozsah nových sankcií neuvedomil. Teraz sa medzinárodní investori obávajú, že sankciami môže byť zasiahnutá ľubovoľná ruská firma, nielen tá s účasťou štátu.
Znepokojenie investorov vzbudzuje okrem sankcií tiež eskalácia konfliktu v Sýrii po údajnom chemickom útoku, za ktorý má Rusko podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa zaplatiť veľkú cenu.
„Situácia je veľmi nervózna, vidíme masový útek zahraničných investorov. Odchádza veľmi veľa dlhých peňazí, ktoré celý minulý rok boli v rubľoch, bez ohľadu na zhoršenie vzťahov s USA,“ povedal denníku predstaviteľ nemenovanej západnej banky. Ako dlhé sa označujú peniaze, ktoré sú investované v dlhodobých projektoch, na rozdiel od krátkodobých špekulácií.
Investori navyše očakávajú odvetné kroky Ruska. „Je nevyhnutné počkať si na reakciu ruskej vlády. Rusko je v pozícii, keď ťažko môže pristúpiť k vyhroteniu situácie, pretože nemá páky na to, aby na USA vyvíjalo tlak. Dôležitým faktorom bude aj reakcia Európy – tak politikov, ako aj biznisu – na nové sankcie,“ poznamenal Rüttimann.
Trh čaká na reakciu ministerstva financií a centrálnej banky. „Ministerstvo pokračuje v nakupovaní devíz na trhu, ale keď to prestane robiť, tak to podporí ruskú menu, aj keď nie hneď. Ústredná banka má aj mechanizmy na spomalenie prepadu, vypracované ešte za predchádzajúcej krízy,“ uviedol obchodník jednej ruskej banky.
Šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullinová v utorok vyhlásila, že v poklese kurzu rubľa nevidí ohrozenie finančnej stability a hodnotí ho ako korekciu. Súčasne poznamenala, že banka má nástroje umožňujúce obmedziť vplyv nových sankcií na infláciu.
Ruský premiér Dmitrij Medvedev sľúbil podporu firmám, na ktoré USA minulý týždeň v piatok uvalili sankcie. Avšak investori sa podľa denníka náhlivo zbavujú akcií ruských hút, pretože sankcie postihli najväčšie aktíva miliardára Olega Deripasku. Týka sa to napríklad aj najväčšieho výrobcu hliníka Rusal.
„Rubeľ znova padol. Podrazili ho sankcie,“ napísal server Newsru.com o oslabení ruskej meny, ktorá voči euru klesla na najnižšiu kurz za rok a pol. Ako dolár, tak euro sa počas utorka obchodovali v širokom rozpätí, čo je podľa serveru logické po silných ranách, ktoré trh postihli už v pondelok. Klesli aj ruské akcie, a to najhlbšie od marca 2014.
Analytička Natália Milčakovová varovala, že nestabilný kurz rubľa sa môže stať veľmi nepriaznivým faktorom pre ruskú ekonomiku. Hrozí recesiou a zvýšením inflácie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pád na burzách a prepad rubľa vysvetlil ako „emocionálnu reakciu“ a uistil, že ruská odveta na americké sankcie nebude uponáhľaná a vezme do úvahy predovšetkým záujmy Ruska.
Peskov podľa serveru RBK tiež uviedol, že prezident Vladimir Putin sa v dohľadnej dobe nechystá stretnúť sa s podnikateľmi, ktorým sankcie podľa serveru priniesli miliardové straty. Majetok päťdesiatky najbohatších Rusov sa podľa RBK pre pád akcií za jediný deň stenčil o viac ako 11,7 miliardy dolárov. Najväčšie straty utrpeli Oleg Deripaska a Vladimir Potanin.
„Posledný sankčný úder USA zasiahol Rusko najciteľnejšie,“ napísal ekonomický denník Vedomosti.