Niektorí ľudia si mažú svoje profily. Konzultant a analytik pre kybernetickú bezpečnosť Ľubomír Kopáček zo spoločnosti Amtel Slovensko však masový odchod užívateľov Facebooku a útlm siete nepredpokladá. „Giganti typu Facebook sú už tak veľkí, že by sa nedokázali zničiť ani sami,“ vraví v rozhovore pre Pravdu.
Čo všetko o nás Facebook vie?
Keďže Facebook nie je iba prevádzkovateľom najväčšej sociálnej siete, ale vlastní aj Instagram a WhatsApp, vie toho tak veľa ako máloktorý iný prevádzkovateľ podobných služieb. Dalo by sa povedať, že vďaka pokročilej analytike a množstvu dát vie o užívateľoch viac ako oni sami o sebe.
Máme trpieť paranojou?
Zdravá paranoja nikdy nie je na škodu.
Má vôbec zmysel nastavovať si súkromie, keď spoločnosti ako Cambridge Analytica sa môžu dostať k dátam až 87 miliónov ľudí?
Určite má zmysel nastavovať si úroveň súkromia, otázka však znie, či to má zmysel počas používania nejakej služby. Ak používame napríklad Facebook od roku 2009, keď platili úplne iné pravidlá na ochranu súkromia a užívatelia sa zobudili až teraz, tak je skutočne na mieste otázka, či to ešte má nejaký zmysel… Rozhodne nechcem znieť ako advokát Facebooku, ale kauza okolo Cambridge Analytica je podľa môjho názoru poriadne nafúknutá a jej jediným cieľom bolo poškodiť Facebook, čo sa v konečnom dôsledku aj podarilo – pokles hodnoty akcií pocítil Facebook okamžite.
Treba si uvedomiť, že s Facebookom nebude užívateľ nikdy viesť férový a rovný „boj“ a aj napriek reguláciám bude Facebook 100 krokov pred nami.
V tomto prípade nešlo o poškodenie práv žiadnej konkrétnej osoby, ale o údajné porušenie zmluvných podmienok. Cambridge Analytica na základe platnej licencie od Facebooku mala právo použiť na analytické účely dáta „iba“ o 30 miliónoch užívateľov. Kauza je postavená na tom, že tých užívateľov bolo 87 miliónov – čo je v konečnom dôsledku úplne nepodstatné.
Reálne ide o problém medzi Facebookom a Cambridge Analytica, ktorý sa podľa môjho názoru skončí pred súdom. Samozrejme, že sa to „marketingovo“ veľmi šikovne odkomunikovalo, aby to brutálne poškodilo Facebook. Namiešanie smrteľného P. R. kokteilu malo tie správne ingrediencie – Facebook + „big data“ + Cambridge Analytica + spin doctoring + Donald Trump. S týmto „zabijete“ kohokoľvek.
Foto: Reuters, Stephen Lam
Užívatelia sa však zjavne právom cítia byť poškodení Facebookom. Očakávate masový odchod ľudí zo siete?
Určite nie, užívatelia majú krátku pamäť a v prípade sociálnych sietí aj naplno rozvinutý Štokholmský syndróm ako bonus. Očakávateľné sú iba teatrálne gestá, aké predviedol Elon Musk, ktorý okamžite zrušil na Facebooku profily pre Tesla Motors a SpaceX. Podobné gestá sú skôr komické, ale Musk je už raz taký.
Keď si chce človek deaktivovať účet na Facebooku, musí si vybrať jednu z možností, prečo tak chce urobiť. Je to povinný krok. Človek si môže dôvod odchodu aj vymyslieť, ale nemôže ho obísť. Nie je to porušenie spotrebiteľského alebo ľudského práva?
Nedokážem legálnosť takejto podmienky vyhodnotiť, toto je skôr právna otázka. Faktom však je, že keď konkrétne odo mňa Facebook vyžadoval dodatočnú identifikáciu zaslaním naskenovaného občianskeho preukazu, tak moja odpoveď bola, že podľa mňa neexistuje žiadny právne obhájiteľný dôvod na to, aby odo mňa takúto vec žiadali a keď na tom trvajú, tak budem o tejto veci informovať príslušný kontrolný orgán, to znamená Úrad na ochranu osobných údajov. Viete, čo sa stalo? Prestali na tom trvať a účet mi odblokovali.
Ak si napríklad zvolíte dôvod odchodu z Facebooku ako dočasný, musíte si vybrať, o aký časový interval ide. Po jeho uplynutí, napríklad po týždni, vám Facebook účet automaticky aktivuje. Je to v poriadku? Vlastne vám nedáva možnosť odísť len tak, pretože chcete.
Nie je to v poriadku, ale treba dodať, že je to súčasť všeobecných podmienok pre používanie služby, s ktorými sme ako užívatelia pri registrácií súhlasili. Verím, že keď bude nariadenie GDPR v EÚ účinné, tak aj Facebook bude prehodnocovať niektoré svoje podmienky. Ak nie, tak existuje vysoká šanca, že opäť skončí pred niektorým európskym súdom.
Ak nejaký užívateľ Facebooku zneužije vašu profilovú fotku, nemôžete sa domôcť nápravy. Máte možnosť profil dotyčného nahlásiť, Facebook vám pošle hlášku, že to preverí, ale svoj problém možno vôbec nevyriešite, môžete dotyčného nahlásiť aj stokrát. Prídu vám akurát rady, ako si nastaviť súkromie. Komu napísať, keď Facebook váš problém neodstránil?
V každej demokratickej krajine je tou poslednou inštanciou súd, ak všetko ostatné zlyhá alebo ak je to neúčinné.
Je podľa vás európska legislatíva, tzv. GDPR (General Data Protection Regulation), ktorá začne platiť v krajinách EÚ od 25. mája, dobré opatrenie? Odborníci ho kritizujú, pretože nie je vymáhateľné mimo krajín EÚ, internet pritom nepozná hranice.
GDPR je veľmi dobré opatrenie, akurát prichádza neskoro a množstvo subjektov ho nesprávne chápe, ale to vyrieši čas. Takáto všeobecná európska regulácia tu mala byť už pred desiatimi rokmi – minimálne. Problém s jeho uplatňovaním mimo EÚ je zložitejší, ako len skonštatovať, že sa to nedá – toto tvrdia tí, ktorí netušia, ako to riešiť. Samozrejme, že to riešiteľné je.
Ako by ste odporučili ľuďom využívať Facebook? Na aký účel?
Nedá sa poskytnúť všeobecný návod, ale ako dobré východisko by som videl používať viac rozum. Treba si uvedomiť, že s Facebookom nebude užívateľ nikdy viesť férový a rovný „boj“ a aj napriek reguláciám bude Facebook 100 krokov pred nami.
Ako vidíte budúcnosť Facebooku?
Pozitívne. (smiech) Neviem si predstaviť škandál, ktorý by Facebookom otriasol až po jeho samotný základ a zničil ho. Možno pri epizódach typu Cambridge Analytica utrpí drobné straty, ale otrasie sa a pôjde úspešne ďalej. Giganti typu Facebook sú už takí veľkí, že by sa nedokázali zničiť ani sami.
Je budúcnosťou šifrovaná komunikácia?
Nie. Šifrovaná komunikácia rieši iba jeden konkrétny technický problém, je to iba jediný dielik skladačky a zďaleka nie ten najvýznamnejší.