Pohľad na dáta Facebooku môže ľuďmi otriasť
Facebook ľuďom umožnil, aby si stiahli všetko, čo na stránke zverejnili a aké informácie o nich tento internetový gigant zbiera. Stačí kliknúť na šípku na modrej lište vpravo hore, vybrať položku nastavenia a potom už len kliknúť na „Stiahnuť kópiu svojich údajov z Facebooku“.
Ak je človek na Facebooku napríklad desať rokov, nemalo by ho prekvapiť, že súbor, ktorý dostane na stiahnutie, môže mať veľkosť nad 2 GB. Podstatne viac však môže šokovať obsah. Okrem všetkých zdieľaných fotiek, videí a statusov mu prídu aj všetky kontaktné informácie na ľudí či firmy, ktoré kedy mal v mobile a dokonca aj výpis uskutočnených hovorov.
Je až zarážajúce, čo všetko Facebook o svojich užívateľoch sleduje a čo všetko o nich vie. Práve preto vznikla kampaň #deleteFacebook (vymazať Facebook), ktorá nabáda ľudí, aby sociálnu sieť opustili a svoje dáta vymazali.
Možnosť stiahnuť a prezrieť si všetky svoje facebookové dáta bola dostupná dlho, no dopracovať sa k týmto údajom bolo značne komplikované. Všetko sa zmenilo až po prepuknutí škandálu so spoločnosťou Cambridge Analytica, ktorá údajne zneužila dáta 50 miliónov užívateľov Facebooku na ovplyvnenie prezidentskej kampane v prospech Donalda Trumpa. Facebook takisto podstatne zjednodušil nastavenie súkromia. Kým predtým sa aj odhodlaný jedinec poriadne natrápil, kým sa preklikal cez zhruba 20 stránok, podstránok a nastavení, odrazu je všetko podstatné na jedinej obrazovke.
Ďalšie opatrenia na zlepšenie ochrany súkromia na Facebooku by mali prísť v priebehu nasledujúceho polroka, tvrdí Graham Mudd, riaditeľ produktového marketingu Facebooku. Prvým takýmto krokom je rozviazanie spolupráce s podnikmi, ktoré sa zaoberajú zhromažďovaním údajov o spotrebiteľoch a pomáhajú inzerentom pri zameriavaní reklamy na užívateľov sociálnych sietí. Dáta takto zhromažďujú prakticky neznáme firmy, ako je Acxiom alebo Experian. O tom, že ide o veľký biznis so súkromnými dátami, však svedčí fakt, že Acxiom tento rok očakáva tržby 910 miliónov dolárov. Výsledky tohto podnikania pozná každý. Stačí raz kliknúť povedzme na ponuku náramkových hodiniek a reklama na ne a podobné produkty potom už človeka prenasleduje všade, kam sa na internete pohne.
„Sme zodpovední za to, aby sme chránili vaše informácie. Ak to nezvládneme, nezaslúžime si ich,“ deklaroval nedávno šéf Facebooku Mark Zuckerberg. Bývalý šéf americkej Federálnej komisie pre spoje (FCC) Thomas Wheeler v denníku New York Times reagoval, že je síce pekné, že Facebook je ochotný prebrať časť zodpovednosti za zneužitie osobných informácií, no podľa neho Zuckerberg nič nepochopil. „Nejde o to, či si internetové spoločnosti naše súkromné informácie zaslúžia, ale o to, prečo ako spotrebitelia nemáme spôsob, ako tieto dáta ochrániť pred odsávaním s cieľom ich predaja,“ uviedol Wheeler.
Občanov Európskej únie by pred zneužitím osobných údajov na internete mal od 25. mája chrániť Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov známe pod skratkou GDPR. Týka sa všetkých firiem, štátnych inštitúcií, neziskových organizácií aj samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré evidujú svojich zamestnancov, členov, zákazníkov alebo priaznivcov. Súhlas so spracovaním osobných údajov podľa nových pravidiel musia dať milióny Európanov. Obnovou tak bude musieť prejsť drvivá väčšina databáz, ktorými disponujú sociálne siete, internetové obchody, ale aj lekári či školy.
„Toto nové nariadenie je podľa nás principiálne správne a prináša prispôsobenie súčasnej dobe a lepšiu ochranu osobných údajov ľudí,“ uvádza portál súkromie.digital, ktorý je projektom občianskeho združenia Digital Nomads. V rámci GDPR vznikne aj právo na „zabudnutie“. Človek bude môcť napríklad požiadať o vymazanie nepravdivých alebo neaktuálnych odkazov vo vyhľadávačoch, alebo aj požiadať Facebook, aby jeho účet kompletne vymazal. Ľudia takisto získajú právo na prístup. „Právo na prístup spočíva v tom, že každý občan bude mať možnosť sledovať, akým spôsobom a prečo sa jeho údaje spracovávajú a posúvajú ďalej,“ uviedla Jana Cappello zo slovenského Zastúpenia Európskej komisie.
O niečo podobné sa usilovali aj v USA, no neúspešne. V roku 2016 zaviedla FCC podobné požiadavky ako európske GDPR a prinútila spoločnosti ponúkať explicitný súhlas so zberom osobných údajov a chrániť nazhromaždené informácie. Dlho to však nevydržalo. Spoločnosti ako Facebook a Google zatlačili na členov Kongresu, ktorí tento rok schválili zákon, ktorý nielenže zavedenú ochranu zrušil, ale zakázal FCC jej obnovenie. Aj preto Facebook mohol robiť s dátami prakticky čokoľvek, až kým explózia kauzy s Cambridge Analytica výrazne nenarušila dôveru 2,1 miliardy užívateľov tejto sociálnej siete.