Okamžitá čínska odpoveď počíta s uvalením rovnakých ciel na 106 amerických výrobkov vrátane automobilov, sójových bôbov a lietadiel značky Boeing. V strehu je aj EÚ, ktorá má do 1. mája dočasnú výnimku z amerických ciel. Akciové trhy vo svete sa v dôsledku sporu opäť prudko oslabili, neskôr časť strát zmazali.
Ide už o druhú prestrelku medzi USA a Čínou v krátkom slede. V prvej USA uvalili clá na čínsku oceľ a hliník a Čína zase na mäso z USA. Colná vojna zrejme povedie k zdraženiu tovarov, a to zrejme po celom svete. „Svet sa nachádza v poslednej fáze deväťročného ekonomického rastu, ktorý je už teraz druhý najdlhší v histórií. Obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou môže ukončiť súčasné obdobie prosperity už koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka. Teda oveľa skôr ako očakáva väčšina ekonómov,“ povedal analytik spoločnosti TRIM Broker Ronald Ižip.
Finančné trhy aktuálne počítajú minimálne ešte s troma rokmi hospodárskeho rastu a väčšina analytikov stále neverí v dlhotrvajúcu obchodnú vojnu. „Trump je veľký pragmatik a Číňania tým dupľom. Obchodná vojna nikomu nepomôže, a preto obe strany pravdepodobne nakoniec nájdu nejaký prijateľný kompromis,“ dodal Ižip. Americký prezident je navyše známy tým, že sa snaží svojich obchodných partnerov zastrašiť, a v minulosti práve touto taktikou ešte ako realitný magnát zožal mnohé úspechy. Na druhej strane Čína zatiaľ nechce ustúpiť a nemá problém s prijímaním odvetných ciel.
Ostanú len porazení?
Podľa analytikov na zavedenie ciel doplatia obe veľmoci. „Čína nakupuje približne tretinu amerických sójových bôbov a používa ich na vykrmovanie 400 miliónov ošípaných. Clami spôsobený výpadok pritom nedokáže pokryť náhradný dovoz z Argentíny a Brazílie,“ uviedla pre agentúru Bloomberg komoditná analytička Agnieszka de Sousa. Čínski farmári preto za výkrm ošípaných zaplatia nakoniec viac, čo sa premietne do vyšších cien bravčového mäsa, ktoré je tiež postihnuté clami.
Na druhej strane aj americkí farmári prídu o dôležitého čínskeho zákazníka, ktorý od nich vo veľkom nakupoval inak nepredajné prasacie uši, rypáky a hlavy. V Číne sú totiž práve tieto časti prasiat považované za veľkú delikatesu. Amerických strojárov zas silne zasiahnu odvetné clá na lietadlá značky Boeing.
Prvý výstrel padol po tom čo Spojené štáty americké zaviedli 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a desaťpercentné clo na hliník. Európska únia spolu s ďalšími veľkými ekonomikami získala v poslednej chvíli výnimku, ktorá bude platiť do 1. mája. Spojené štáty chcú dovtedy dohodnúť lepšie podmienky vzájomného obchodu, keďže napríklad na automobily vyvážané z Európy do Spojených štátov amerických sa platí dvojpercentné clo a opačným smerom je až vo výške desať percent.
Spolu s Európskou úniou dostali výnimku aj Kanada, Mexiko, Austrália, Japonsko, Južná Kórea, ktorá si ako jediná z krajín dokázala dohodnúť trvalú výnimku. Z veľkých svetových ekonomík výnimku nedostala Čína, ktorá ešte v pondelok zaviedla na 128 amerických výrobkov clá v rozmedzí 15 až 25 percent. Následne prišlo zo strany Washingtonu k ohláseniu ďalších ciel a rýchla čínska odpoveď v podobe rovnakých protiopatrení rozpútala obchodnú vojnu.
Trumpova logika
Americký prezident sa podľa svojich tweetov na sociálnej sieti teší na vypuknutie obchodnej vojny, lebo ju vraj nemôže prehrať. Podľa Spojených štátov amerických sa totiž obchodovanie s Čínou skončilo minulý rok v deficite 375,2 miliardy dolárov. Práve o tieto peniaze môže ázijská ekonomika prísť v prípade, ak nové clá výrazne zredukujú nákupy amerických zákazníkov.
Najsilnejší muž sveta tiež dlhodobo poukazuje na to, že americké firmy môžu v Číne pôsobiť len s lokálnymi partnermi, ktorí po získaní technológií nemajú problém otvoriť si rovnakú fabriku už bez amerických vlastníkov. Údajné krádeže duševného vlastníctva sú najviac viditeľné na kopírovaní automobilov, a napríklad čínsky K-One! akoby z oka vypadol nemeckému Mercedesu-Benz GLA. Zároveň čoraz väčšia časť republikánskych voličov začína byť proti voľnému obchodu a s nástupom robotizácie sa začína stierať rozdiel medzi logistickými a mzdovými nákladmi.
O možnom presune výroby otvorene hovoril napríklad šéf spoločnosti Apple Tim Cook. V prípade nasadenia robotov sa totiž mobily aj počítače dajú vyrobiť rovnako lacno aj v samotných Spojených štátoch amerických, a spoločnosť navyše ušetrí na preprave. Čína na hrozbu presunu elektrotechnickej výroby pred pár dňami reagovala výrazným znížením daní na výrobu elektrovodičov. Spojené štáty americké zas začiatkom roka znížili firemnú daň z predchádzajúcich 35 na 19 percent. Zároveň v prípade skombinovania daňových výnimiek umožňujú nadnárodným koncernom zaplatiť nulovú daň z príjmu.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda)