Od januára potraviny na Slovensku dražejú, nárast cien v porovnaní s vlaňajškom prekročil hneď v prvom mesiaci roka medziročne 6 percent, ale ani to nebráni ľuďom, aby plnili nákupné vozíky vo veľkom potravinami.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
V dvoch krajoch už dosiahli priemerné mesačné zárobky hranicu 1 000 eur a v celej krajine, ktorej sa ekonomicky darí, by takýto zárobok mal byť v priemere realitou na konci roka. To vysvetľuje, prečo ľudia zatiaľ na potravinách nešetria, naopak, čoraz viac spotrebiteľov si dopraje kvalitnejšie, a teda drahšie potraviny.
V kurze sú slovenské potraviny. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o pôvod a kvalitu. Tieto dva atribúty podľa prieskumov, ktoré si dalo urobiť ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj obchodné reťazce, predbehli dokonca cenu potravín. Niet reťazca, ktorý by nemal pult s regionálnymi slovenskými produktmi.
Pravda, cena nič nestratila na význame, najmä ak obchody presviedčajú o výhodnosti nákupov prostredníctvom zliav. Aj teraz sú v plnom prúde, a to predovšetkým na typické veľkonočné potraviny. Údeniny, ktoré sú ozdobou veľkonočného stola, ponúkajú reťazce so zľavou od jednej štvrtiny po jednu tretinu z pôvodnej ceny, a tak sa dá kúpiť kilogram údeného bravčového boku za 6 eur alebo údené stehno už za 4 eurá.
Zlacneli aj od jesene drahé vajíčka a maslo. Nešlo síce o citeľný pokles, ale tridsať vajec dostať po 5-percentnej zľave už za necelé tri eurá. Poctivé slovenské maslo stojí v 250-gramovom balení od 2,39 do 2,59 eura. Ešte v januári sa pritom maslo predávalo o 30 centov drahšie.
Stále ide hore cena jabĺk. Spotrebitelia museli akceptovať ceny, ktoré štartujú pri kvalitných plodoch od 1,50 eura za kilogram, a to aj v predajniach pestovateľov. Drahé jablká sú nedostatkovým tovarom v celej Európe, pretože vlani zmrzla úroda nielen slovenským, ale aj najväčším európskym ovocinárom – Poliakom a Talianom.
Najpredávanejším mäsom je bravčové a hydina. Akcií naň je menej, ako povedzme pred mesiacom, zato kilogram falošnej hovädzej sviečkovice dovezenej z Írska sa dá kúpiť namiesto desiatich za osem eur. Iba o dve až tri eurá je drahšie jahňacie mäso. To sa po dlhých rokoch začína objavovať v ponuke viacerých mäsiarstiev, ale aj reštaurácií a hotelov, čo signalizuje, že na Slovensku sa postupne menia stravovacie zvyklosti.
| Zmena spotreby potravín od vzniku SR (osoba/rok) | ||||
|---|---|---|---|---|
| 1993 | 2016 | 2016–1993 | ||
| Zverina | kg | 0,30 | 0,90 | 200,0% |
| Syry spolu | kg | 4,90 | 11,40 | 132,7% |
| Včelí med | kg | 0,50 | 1,10 | 120,0% |
| Čaj | kg | 0,10 | 0,20 | 100,0% |
| Nealko nápoje | l | 105,70 | 211,20 | 99,8% |
| Zrnková káva | kg | 1,60 | 2,90 | 81,3% |
| Cestoviny | kg | 4,60 | 7,60 | 65,2% |
| Orechy | kg | 1,10 | 1,70 | 54,5% |
| Trvanlivé pečivo | kg | 6,20 | 9,00 | 45,2% |
| Hydina | kg | 11,80 1 | 6,90 | 43,2% |
| Ovsené vločky | kg | 0,50 | 0,70 | 40,0% |
| Ryby | kg | 3,80 | 5,10 | 34,2% |
| Víno | l | 14,30 | 16,90 | 18,2% |
| Rastlinné oleje | kg | 13,50 | 14,50 | 7,4% |
| Mlieko a výrobky | l | 165,60 | 171,10 | 3,3% |
| Ryža lúpaná | kg | 5,60 | 5,70 | 1,8% |
| Zelenina čerstvá | kg | 77,80 | 78,90 | 1,4% |
| Zelenina a výrobky | kg | 108,30 | 108,20 | –0,1% |
| Mäso bravčové | kg | 36,20 | 35,40 | –2,2% |
| Maslo | kg | 4,10 | 3,90 | –4,9% |
| Čokoláda | kg | 3,90 | 3,70 | –5,1% |
| Cukor | kg | 34,50 | 31,40 | –9,0% |
| Ovocie čerstvé | kg | 45,40 | 40,90 | –9,9% |
| Mäso spolu | kg | 64,90 | 58,40 | –10,0% |
| Strukoviny | kg | 1,90 | 1,70 | –10,5% |
| Soľ | kg | 6,60 | 5,70 | –13,6% |
| Liehoviny (40%) | l | 12,20 | 9,30 | –23,8% |
| Pivo | l | 90,00 | 68,30 | –24,1% |
| Vajcia | kusy | 293,00 | 219,00 | –25,3% |
| Tvarohy | kg | 3,70 | 2,60 | –29,7% |
| Chlieb | kg | 50,40 | 34,90 | –30,8% |
| Bravčová masť | kg | 6,60 | 3,60 | –45,5% |
| Zemiaky | kg | 89,00 | 47,70 | –46,4% |
| Mlieko | l | 84,60 | 45,10 | –46,7% |
| Mäso hovädzie | kg | 14,90 | 4,70 | –68,5% |
| Mäso teľacie | kg | 0,70 | 0,10 | –85,7% |
| ZDROJ: ANALYTICKÝ TÍM POŠTOVEJ BANKY PODĽA ŠU SR | ||||
Jahňa rovno z farmy
Na zmenu v správaní spotrebiteľov zareagovali chovatelia oviec. „Kedysi celá produkcia veľkonočných jahniat smerovala do Talianska, teraz čoraz viac chovateľov rezervuje časť zvierat pre domáci trh,“ potvrdil rodiaci sa príklon k delikátnemu, ale predsa len drahšiemu jahňaciemu mäsu Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.
Na nový trend zareagovali liptovské poľnohospodárske družstvá. V PD Liptovská Teplička napríklad včera pripravovali zásielku veľkonočných jahniat pre záujemcov z okresu Poprad. „Obmedzili sme dodávku pre odberateľov z Talianska a posilnili domáci trh,“ povedala predsedníčka družstva Anna Glejdúrová.
Vypitvané veľkonočné jahňa vcelku s hmotnosťou 5,5 až 6 kilogramov vyjde na 35 eur. „Samozrejme v porovnaní s kuracím či bravčovým mäsom je to veľa, ale ide o lahôdkové mäso,“ pripomenie predsedníčka družstva Anna Glejdúrová. V tamojšej podnikovej predajni majú aj čerstvú prvú tohtoročnú bryndzu. Stopercentná ovčia pochúťka vyjde na 9,60 eura. Pre zaujímavosť, v Bratislave sa takáto bryndza predáva za zhruba dvojnásobnú cenu.
„Už roky sa spotrebiteľom usilujeme vštepiť zásadu, aby mali nielen svojho vinára, včelára, ale aj chovateľa oviec, ktorý im vie na farme ponúknuť špičkový slovenský produkt podstatne lacnejšie, ako keď ho kupuje v obchodnej sieti. Myslíme si, že je to cesta, ako nielen zlacniť cenu produktov, ale najmä spôsob, ako deťom priblížiť slovenské farmy a ich zdravú a chutnú produkciu,“ povedal Slavomír Reľovský.
Veľkonočné sviatky sa nezaobídu bez toho, aby sa ľudia navzájom nepočastovali alkoholickými nápojmi. „Pulty obchodných reťazcov sa prehýbajú pod ponukou domácich aj zahraničných výrobcov,“ charakterizoval aktuálny stav Július Forsthoffer, jeden z najuznávanejších slovenských odborníkov na liehoviny a ovocné destiláty.
Rum v tieni borovičky
Metanolová kauza spred piatich rokov priviedla na Slovensku ľudí k tomu, aby obrátili pozornosť napríklad k whisky. Pravda aj pri nej hľadia kupujúci na cenu, ale mali by vedieť, že lacnejšie druhy sú rezané obilným liehom, podotýka Forsthoffer. Menej ako v minulosti sa kupuje rum, za čo môže kauza s rumovou esenciou, čo zvýšilo predaj slovenskej klasiky borovičky.
Čoraz vzácnejšie sú ovocné destiláty. Pravej slivovici či hruškovici sa stenčuje surovinová základňa a tak musia destilátové liehovary siahať po dovoze základných produktov povedzme z Balkánu. Ešte aj alkohol ukazuje, ako Slovensko prichádza o sebestačnosť v produktoch, ktoré boli preň po celé 20. storočie samozrejmé. Vidno to napokon na cene pravých ovocných destilátov, tie v špecializovaných predajniach štartujú od 15 eur pri pollitrovej fľaške. Počas veľkonočných sviatkov však zrejme ešte v mnohých rodinách nebude núdza o domácu slivovicu, ktorú si nechali drobní pestovatelia ovocia vypáliť v pestovateľských páleniciach.
Víno sa na Slovensku už pije nielen v južných vinohradníckych oblastiach, ale prakticky na celom území. Úspechy slovenských vinárov v zahraničí pomohli predaju slovenských vín. „Ľudia sa začínajú vo vínach čoraz lepšie orientovať a kupujú nielen slovenské novošľachtence ako Devín či Dunaj, ale renesanciu prežíva trio pôvodných stredoeurópskych odrôd – Veltlínske zelené, Müller Thurgau a Rizling vlašský,“ povedala riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Z módy nevychádza ružové víno.
Pri pití najmä počas veľkonočných sviatkov by ľudia mali mať na pamäti zásadu, ktorú prízvukuje Július Forsthoffer: „Pi málo a dobré.“ To platí samozrejme tak pre tvrdé trúnky, ako aj pre víno či pivo.