Kto a za čo má na východe agrodotácie

Sto nových poľnohospodárskych podnikov - malých, stredných aj veľkých pribudlo v okresoch Michalovce a Sobrance za uplynulých desať rokov, výmera pôdy sa však nezmenila. Farmári môžu obrábať naďalej polia, lúky, pasienky, ovocné sady či vinohrady na výmere necelých 100-tisíc hektárov. A keďže na pôdu sa viažu dotácie, až extrémne to medzi starými aj novými farmármi zvyšuje záujem o ňu.

, 26.03.2018 20:00
traktor Foto: ,
Ťahanice okolo vlastníctva a užívania poľnohospodárskych pozemkov sú časté po celom Slovensku.
61

Na sklonku minulého týždňa prešiel Michalovcami sprievod nespokojných farmárov, ktorí sa sťažovali na to, že sa nevedia dostať k pôde, a to aj k tej, ktorá im patrí, pretože ju užívajú iní. Miestni im hovoria šikovníci. Sú to farmári na papieri, ktorí deklarujú užívanie pôdy a berú na ňu dotácie.

Medzi takéto podniky by vraj mala patriť aj spoločnosť s ručením obmedzeným Agro Porúbka, predtým Gard. Stojí za ňou bývalá poslankyňa Smeru v NR SR Ľubica Rošková. Firma obhospodaruje 471 hektárov pôdy a dostala sa na pranier za to, že mala údajne poberať dotácie aj v iných katastroch.

Pravda požiadala o stanovisko Pôdohospodársku platobnú agentúru aj samotnú konateľku spoločnosti. „Ľubica Rošková je práceneschopná,“ oznámila jej spolupracovníčka. Platobná agentúra aj s ministerstvom pôdohospodárstva sa majú ku kauze, ktorú otvorili farmári z Michalovského okresu, vyjadriť v utorok.

Medzi poľnohospodármi v Zemplíne stále dominujú veľké poľnohospodárske podniky, prežilo tu 18 poľnohospo­dárskych družstiev, niektoré sa zmenili na akciovky či eseročky. Stojí za nimi jednak zahraničný, jednak domáci kapitál. Taliani, o ktorých písal aj zastrelený novinár Ján Kuciak, prišli ako prví a po nich Nemci. Súčasne sa kapitálovo začali zmocňovať miestnych družstiev alebo bývalých štátnych majetkov aj domáce investičné skupiny. Veľkovýroba má podľa odhadu Júliusa Fazekaša, predsedu Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Michalovciach, pod kontrolou zhruba 70 percent pôdy, samostatne hospodáriaci roľníci okolo 30 percent.

Všetci užívatelia pôdy majú nárok na dotácie. Základná sadzba na hektár poľnohospodárskej pôdy je 135,45 eura a k tomu ide ešte tzv. greening – zelená platba v sume 71,70 eura. Dovedna je to viac ako 207 eur a ak ide o mladého farmára, dostane ešte prémiu 60,41 eura. Ani jednému z farmárov nie je jedno, či dotácie dostane, alebo nie, práve ony totiž rozhodujú o miere úspešnosti podnikania na pôde.

Na Slovensku nie sú dotácie viazané na produkciu, sú od nej doslova odviazané. A to v princípe znamená, že na poli sa nemusí obrazne povedané nič dorobiť, stačí ho udržiavať v nezaburinenom stave. Práve to môže vysvetľovať, prečo sa dnes do poľnohospodárstva hrnie toľko ziskuchtivcov, ktorí polia či lúky len mulčujú. Tzv. dekapling, systém schválený Bruselom, priniesol jav, aký si nikto pred vstupom do únie, nevedel predstaviť. Eurodotácie idú na tzv. udržiavanie krajiny, v skutočnosti krajina najmä v podhorí už roky nie je poriadne obrábaná.

V posledných rokoch sa na Slovensku a východnom obzvlášť rozmohli aj tzv. dvojité nájmy a dvojité deklarácie. V podstate ide o to, že na tú istú plochu si uplatňujú nárok dvaja farmári, platbu však môže dostať len jeden. To vysvetľuje, prečo dochádza na poliach k fyzickým potýčkam, ku ktorým sa priznali aj účastníci protestného pochodu.

„Žiadame, aby súčasťou podkladov o dotácie boli povinne tzv. informačné listy, kde by farmári uvádzali základnú charakteristiku ich hospodárstiev, čím by sa dalo ľahko zistiť ako a kde, kto hospodári,“ hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
61 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenský pozemkový fond