Clá zjavne neprinesú bežným spotrebiteľom nič dobré, a keď sa situácia vyhrotí, môže prerásť do celosvetovej krízy. Čína totiž chce zaviesť odvetné clá na poľnohospodárske produkty z USA. To, že americký prezident Donald Trump do hroziacej obchodnej vojny zatiaľ nevtiahol EÚ, je len zdanlivý úspech.
„Namiesto obchodnej vojny s USA dnes Európa čelí hrozbe obchodnej vojny s Čínou. Lenže v roku 2017 bol vzájomný obchod Nemecka s Čínou o 20 miliárd eur vyšší ako so Spojenými štátmi americkými,“ upozornil profesor ekonómie a riaditeľ nemeckého inštitútu IFO Gabriel Felbemayr. Ten na jednej strane víta, že Európskej únii sa podarilo nateraz odvrátiť hrozbu obchodnej vojny s USA, ale zároveň varuje pred podporou amerických protekcionistických opatrení.
„Viac ako 85 percent medzinárodného obchodu Európskej únie nie je s USA, ale inými krajinami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Dlhodobé náklady na oslabenie WTO prevážia nad krátkodobými výhodami dočasného zabránenia obchodnej vojne medzi EÚ a USA. Európska únia by sa preto nemala dať vtiahnuť do tejto hry,“ varoval Felbemayr.
Lídri EÚ v piatok na summite v Bruseli odkázali Trumpovi, že žiadajú trvalú výnimku pre EÚ. Predseda belgickej vlády Charles Michel varoval pred Trumpovým prístupom. „Mám dojem, že chce rokovať s Európskou úniou tak, že jej priloží k hlave revolver,“ povedal.
Trump sa zatiaľ zameral na Čínu a chce ju žalovať aj na pôde WTO. „Americký prezident je bývalý realitný magnát a jeho správanie mi príde ako klasická obchodná taktika. Trump svojich súperov najskôr vystraší, potom zmierni tlak a následne pre seba získa čo najlepšie podmienky,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Pre Čínu bude totiž veľmi nepríjemné, ak sa do nej spolu so Spojenými štátmi americkými pustí aj Európska únia. „Výsledkom pravdepodobne bude, že nakoniec sa aj Čína naučí rešpektovať dohodnuté pravidlá a nebude kradnúť duševné vlastníctvo zahraničných firiem,“ dodal Baláž.
Nebezpečná hra USA
Na druhej strane americký prezident Donald Trump si zakladá na svojej nevyspytateľnosti, a preto môže súčasný konflikt nakoniec prerásť do otvorenej obchodnej vojny. Spojené štáty americké totiž od svojich európskych spojencov zároveň s colnými varovaniami žiadajú zvýšenie obranných výdavkov na dve percentá HDP a zníženie obchodných ciel na americký tovar. Európska únia má na automobily dovážané zo Spojených štátov amerických 10-percentné clá. Naopak, Američania majú na európske automobily zavedené clá vo výške dvoch percent.
Pôvodne USA plánovali uvaliť 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a 10-percentné clá na hliník. Hneď po tom, čo Donald Trump oficiálne predstavil sankcie, udelil z nich výnimku Mexiku a Kanade. Následne sa o podobnú výhodu začali zaujímať aj ďalšie štáty a do piatka ich nakoniec aj dostali Európska únia, Argentína, Austrália, Brazília a Južná Kórea. Všetky ostatné štáty vrátane Číny od piatka musia počítať s vysokými clami. Z veľkých ekonomík sú to napríklad Rusko a prekvapujúco aj dlhoročný vojenský spojenec Washingtonu Turecko. V konečnom dôsledku na nebezpečnú obchodnú hru USA nakoniec najviac doplatia malé štáty, ktoré si nedokážu dohodnúť rovnako výhodné podmienky ako veľké ekonomiky.
Trump v prípade Číny podpísal dekrét, ktorý na krajinu môže uvaliť clá o 30 dní. Je tu tak ešte teoreticky priestor na určité rokovania. Čína v reakcii Spojené štáty americké vyzvala, aby sa stiahli z okraja priepasti, pretože plánované zavedenie ciel obidve krajiny nebezpečne priblížilo k vypuknutiu obchodnej vojny.
Peking zároveň v reakcii na už platné clá uvažuje o odvetných clách na 128 amerických výrobkov. Medzi nimi sú oceľové rúry, bravčové mäso, ovocie a víno. Napriek tomu analytici považujú čínsku reakciu za miernu, keďže celková hodnota zvažovaných ciel je „len“ vo výške troch miliárd eur. V rámci odvetných opatrení sa zatiaľ nespomína obmedzenie dovozu americkej sóje a automobilov.
Odvetné opatrenia plánuje Čína zavádzať vo dvoch fázach. Najprv sa zavedie 15-percentné clo na 120 amerických produktov a následne až 25-percentné clo na americké bravčové mäso a hliník.
Otvorená obchodná vojna by priniesla krízu
Ekonómovia sa zhodujú v tom, že vypuknutie obchodnej vojny nebude mať víťazov, a na jej konci ostanú len porazení. „Clá sú v podstate masívnou daňou vymeranou v neprospech amerických spotrebiteľov. Pravdepodobnosť recesie v USA v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov sa podľa nás zvýšila až na 70 percent,“ povedal hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen. Podľa tohto finančného domu sa najväčšia ekonomika sveta ocitne v recesii už začiatkom roka 2019. Spojené štáty americké naposledy v roku 2008 stáli za vypuknutím doteraz najväčšej svetovej hospodárskej krízy.
Vtedy to bolo rozhodnutie americkej centrálnej banky Fed, ktorá príliš rýchlym zvyšovaním úrokových sadzieb spôsobila obrovskú vlnu nesplácania amerických hypoték. Príliš veľký objem nesplácaných úverov nakoniec v roku 2008 vyústil v krach americkej súkromnej banky Lehman Brothers. Keďže cenné papiere vytvorené z amerických hypoték mali nakúpené banky po celom svete, hrozba ďalších krachov úplne paralyzovala poskytovanie úverov. Aj súčasný ekonomický rast pritom stojí na poskytovaní bankových úverov.
Akciové trhy po clách zamierili dole
Finančné trhy v prvej reakcii na zavádzanie amerických ciel reagovali pádom. Napríklad americký index Dow Jones vo štvrtok stratil 2,9 percenta. Ďalší americký index S&P 500 klesol o 2,5 percenta.
„Index S&P 500 klesá a smeruje k nebezpečným úrovniam. V prípade, ak klesne pod úroveň 2¤600, otvoria sa nám úplne nové scenáre,“ upozorňuje Peter Garnry, akciový stratég Saxo Bank. Práve tento index má totiž indikovať na základe údajov 500 vybraných spoločností budúci vývoj americkej ekonomiky. V piatok sa k prepadom pridali aj európske akciové trhy a nedarilo sa ani obchodníkom v Ázii.
Prekvapujúco v piatok opäť rástla cena ropy. Colné hrozby boli v jej prípade prebité informáciami o zavedení sankcií proti Iránu, ktoré môžu výrazne znížiť objem vyťaženej ropy na svetovom trhu. V prípade ropy sa čaká na obnovenie amerických sankcií proti Iránu. Zlato ako bezpečný prístav reagovalo na súčasnú neistú situáciu rastom. Jeho hodnota v piatok v priebehu dňa stúpla o 1,48 percenta, na 1 353 dolárov za jednu troyskú uncu.