Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Automobilový priemysel už roky zápasí s nedostatočným záujmom mladých o učebné odbory automechanik, ale najmä autokarosár a autolakovač, ktorých je na trhu akútny nedostatok. Nateraz firmy problém čoraz viac riešia náborom ľudí z krajín mimo EÚ, ako je Ukrajina či Srbsko. Na Slovensku totiž mladých do týchto povolaní neláka ani zaujímavé platové ohodnotenie či uplatnenie na trhu práce. Zmeniť by to mohol duálny systém výučby, ktorý už prináša prvé ovocie.
Problém nedostatočného záujmu o povolania v automobilovom priemysle bol aj jednou z tém už devätnásteho ročníka súťaže Autoopravár Junior, ktorý pod záštitou ministerstva školstva organizuje Cech predajcov a autoservisov SR. Hovorilo sa o ňom v pondelok aj v Košiciach, kde si budúci autoopravári z Košického a Prešovského kraja merali svoje schopnosti.
Kým ešte jednu generáciu dozadu chcel byť takmer každý mladý chlapec opravárom áut, dnes to už neplatí. Mladí uprednostňujú pri výbere humanitné vedy. Podľa predsedu Cechu predajcov a autoservisov SR Júliusa Hrona sú za tým aj slabšie technické zručnosti detí pri manuálnych prácach ako v minulosti či slabá informovanosť o výkone tohto povolania, ktoré už na rozdiel od minulosti je oveľa sofistikovanejšie a čistejšie.
Žiadanú profesiu lakovač študuje len 41 žiakov
„Na Slovensku študuje v súčasnosti v trojročných odboroch za automechanikov 1 200 žiakov, čo nie je síce málo, ale podľa doterajších skúseností viac ako polovica z nich svoju budúcnosť s touto profesiou nespája. Doslova katastrofálna situácia je najmä v odboroch lakovač a karosár. Zo spomínaných 1 200 žiakov sa učí profesii karosár len 41 a profesii lakovač 47 učňov, pričom na trhu je po týchto profesiách obrovský dopyt,“ konštatuje Hron.
Mladých by pritom okrem záruky istej práce podľa Hrona mohlo motivovať aj finančné ohodnotenie v práci pri spomínaných profesiách. „Plat je samozrejme rôzny od zamestnávateľa k zamestnávateľovi, no už pri nástupe do práce po vyučení dostane mladý človek mzdu 600 až 700 eur v hrubom. Tá stúpa podľa odborností a skúseností až do asi 1 700 eur,“ zdôraznil predseda cechu.
Problém s naplnenosťou odborov v trojročných učňovských školách aj v oblasti automobilového priemyslu potvrdzuje aj vedúca referátu správy škôl a školských zariadení na Úrade Košického samosprávneho kraja Viera Juríková. „Veľa žiakov a ich rodičov preferuje školy, ktorých výstupom je maturitný list a nie výučný list. Pritom mnohé odbory s výučným listom sú oveľa uplatniteľnejšie na trhu práce ako odbory končiace maturitnou skúškou,“ poznamenáva Juríková. Odbory ako automechanik sú pritom podľa nej veľmi žiadané nielen v Košickom kraji, ale na celom Slovensku.
Riešením je duálne vzdelávanie
O nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily hovoria aj majitelia autoservisov. Konateľ spoločnosti Tempus Car Košice, ktorá zamestnáva vyše sto ľudí, Martin Sojka potvrdzuje, že problém chýbajúcich kvalifikovaných ľudí v autopriemysle je čoraz badateľnejší. Chýbajú nielen autoopravári, autolakovači či autokarosári, ale aj šoféri. „Naša firma, ktorá sa venuje tak automobilove, ako aj dopravnej oblasti, by bola schopná zo dňa na deň zamestnať okolo sedemdesiat ľudí. No niet ich. Dnes chcú všetci mladí študovať humanitné vedy, hoci ich uplatnenie v praxi už bude náročnejšie ako pri technických povolaniach,“ zdôraznil. Hron vidí riešenie v duálnom vzdelávaní. Teda, že budúci autoopravári sa budú v škole vzdelávať pre konkrétneho zamestnávateľa, ktorý ich bude počas štúdia finančne podporovať a po jeho skončení u neho nájdu aj pracovné uplatnenie. Odborná prax žiakov pri tomto systéme už prebieha, a to nie v školských dielňach, ale priamo v prevádzkach, kde mladí nájdu po získaní učňovského listu pracovné uplatnenie.
„Duálny systém je už v prevádzke a viaceré firmy si týmto spôsobom začali vychovávať svojich budúcich pracovníkov. Jeho súčasťou môžu byť certifikované firmy. Na Slovensku sa doň zapojilo 520 firiem, z toho tristo pôsobí v automobilovom, strojárskom alebo elektrotechnickom priemysle. Z nich je autoopravárenských 64, dvanásť z nich je v košickom regióne,“ objasnil situáciu Hron.
Peter Jesenský z Automobilových opravovní Ministerstva vnútra SR, a. s., Bratislava, pobočka Košice, hovorí, že u nich vykonáva v rámci duálneho systému prax sedem učňov zo Strednej školy automobilovej v Košiciach. Okrem toho, že po škole nájdu v tomto závode prácu, firma ich počas štúdií podporuje aj finančne. „Ak spĺňajú podmienky, teda nemajú v škole absencie a majú v škole dobrý priemer, v prvom ročníku dostávajú od nás mesačne 40 eur, v druhom 50 a v treťom 60 eur,“ informoval Jesenský.
Svetlých výnimiek je ako šafranu
Na Slovensku je 85 odborných škôl, ktoré majú medzi odbormi aj ponuku autoopravár a túto profesiu v nich študuje asi 1 200 učňov. Patrí k nim aj Kristián Hudák z Levoče, ktorý tento školský rok končí na Strednej odbornej škole Majstra Pavla v Levoči. Podľa vlastných slov má k autám blízko od malička a tejto profesii by sa chcel venovať aj po skončení školy. Mnoho mladých učňov na automobilových školách takto neuvažuje.
Cech predajcov a autoservisov upozorňuje, že na Slovensku je stále informačná bariéra o reálnej podobe práce autoopravárov, ktorá je už diametrálne iná ako v minulosti, či o duálnej možnosti výučby, ktorá žiakom zabezpečuje budúce zamestnanie. Neinformovanosť žiakov, ich rodičov ale aj verejnosti bráni v tom, aby o profesiu autoopravár javilo seriózny záujem viac žiakov. Napríklad v Banskobystrickom kraji je šesť stredných škôl s odborom automobilový priemysel, v ktorom študuje 463 učňov, no do duálneho systému sa zapojilo len minimum z nich. Podľa informácií hovorcu Banskobystrického samosprávneho kraja Mateja Bučka využilo túto možnosť len desať učňov.
Riešením je podľa cechu predajcov a autoservisov väčšia osveta v tejto oblasti. Predseda Cechu predajcov a autoservisov SR Július Hron podotýka, že propagáciu a výhody tohto remesla a tiež možnosti duálneho systému výučby s istotou zamestnania riešia okrem iného aj cez spomínanú súťaž o najlepšieho autoopravára, no do budúcnosti sa ešte viac budú musieť zamerať aj na žiakov, ktorí končia na základných školách a rozhodujú sa, kam pôjdu študovať.