Informovalo o tom v utorok ministerstvo pôdohospodárstva v tlačovej správe. „Ministri poľnohospodárstva EÚ napokon spoločnú jednomyseľnú pozíciu pri rokovaní nenašli, dôvodom mali byť práve rozdielne názory na konvergenciu platieb,“ dodáva slovenský agrorezort.
„Téma, o ktorej sme diskutovali, je pre budúcnosť slovenského poľnohospodárstva mimoriadne dôležitá. Spravodlivé financovanie je základným predpokladom pre posilnenie konkurencieschopnosti fariem, podporu lokálnej produkcie a celkové posilnenie vnútorného trhu. Pre Slovensko je úplnou prioritou dorovnanie rozdielov priamych platieb, a to prostredníctvom mechanizmu urýchlenej konvergencie. Súčasná úroveň priamych platieb sa pre jednotlivé členské štáty líši, čím sú krajiny s podpriemernou výškou priamych platieb na hektár značne znevýhodnené. Slovensko je na úrovni 78 % pod priemerom EÚ,“ uviedla Gabriela Matečná.
Podľa slovenskej vicepremiérky občania Slovenska po štrnástich rokoch v Európskej únii očakávajú rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny.
„Keďže do Záverov Rady EÚ nebola premietnutá naša zásadná požiadavka, a tou bolo vyrovnanie priamych platieb, tento dokument sme nemohli podporiť,“ vysvetlila šéfka slovenského agrorezortu. Slovensko podľa nej hlasovalo proti spolu s Poľskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom.
Dokument o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 predstavila Európska komisia minulý rok. Hovorí o zachovaní prvého piliera, ale aj o podpore inovácií a digitalizácie, spravodlivej podpore príjmov, starostlivosti o životné prostredie, ako aj o posilnení sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí. Diskusie k SPP po roku 2020 sú podľa ministerstva pôdohospodárstva už v plnom prúde. Momentálne je najočakávanejším dokumentom návrh podoby viacročného finančného rámca, ktorý by mal byť predložený už začiatkom mája. Následne komisia v priebehu leta predstaví legislatívne návrhy pre poľnohospodársku politiku.