Matečná pripomenula, že s Hoganom prebrali viacero dôležitých tém, dôraz však bol na konvergencii platieb, štátnej pomoci de minimis a na zastropovaní priamych platieb pre farmárov.
Podľa ministerky je pre Slovákov dôležitá konvergencia platieb, lebo dnes dostávame 78 % priamych platieb na hektár v priemere k EÚ, keď za nami sú pobaltské krajiny, Rumunsko či Portugalsko a my sme na úrovni s Poľskom. Tieto krajiny, vrátane Španielska, ktoré tiež „nedobehlo“ priemer EÚ, môžu byť našimi spojencami na európskej scéne.
„Pre nás je to bytostná otázka, pretože priame platby z prvého piliera sú tie, ktoré zabezpečujú príjem farmárovi a to je niečo, čo spôsobuje nerovnosť na trhu a nízku konkurencieschopnosť našich farmárov,“ vysvetlila.
V tejto súvislosti SR požiadala exekutívu EÚ vyvinúť väčšie úsilie v rámci modelu budúceho financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky. Matečná upozornila, že Hogan chce urobiť maximum pre dosiahnutie rovnosti platieb v EÚ, avšak všetko záleží od konečnej podoby viacročného finančného rámca EÚ. Prvý návrh sedemročného rozpočtu (2021 – 2027) aj s jeho prioritami bude predstavený 2. mája.
Ministerka upozornila, že tu nastane veľká úloha pre slovenského premiéra a našich vyjednávačov o rozpočte, aby nezabudli na priority agrosektora, ktorý má existenčný význam, vytvára zamestnanosť, formuje podobu vidieka a sú tu aj nezanedbateľné verejnoprospešné funkcie poľnohospodárstva, ako je ochrana pred pôdnou eróziou či boj proti klimatickým zmenám.
Druhou veľkou témou rokovaní s eurokomisárom bola podľa Matečnej štátna pomoc „de minimis“. Zdôraznila, že ak máme byť na jednotnom trhu EÚ konkurencieschopní a mať rovnaké podmienky, eurokomisia sa musí zasadiť o to, aby štátna pomoc bola transparentná a kontrolovateľná.
„Tu sa predbiehajú štátne rozpočty, ako zadotujú poľnohospodárov a silnejšie ekonomiky vedia naliať viac pre agrosektor a naši poľnohospodári zostanú na chvoste,“ opísala situáciu v EÚ.
Šéfka slovenského agrorezortu využila stretnutie s Hoganom i na vyjadrenie našej pozície k zastropovaniu priamych platieb pre farmárov. Zdôraznila, že ide o argumenty, ktoré pripravil jej rezort spolu s Inštitútom pôdohospodárskej politiky, a ktoré upozorňujú na riziko delenia veľkých fariem.
Spresnila, že na farmy s veľkou výmerou by malo zastropovanie negatívny dopad a ak by naša krajina mala podporiť túto snahu eurokomisie, tak členské krajiny by mali mať možnosť určiť si podmienky a zohľadniť svoje národné špecifiká, prípadne by sa mali započítavať aj platobné náklady (mzdové, sociálne, nemocenské), aby neutrpeli tie farmy, ktoré zamestnávajú viac ľudí a proaktívne zameraní poľnohosoodári.