Aké budú dosahy politickej krízy na slovenskú ekonomiku?

Rozbehnutá slovenská ekonomika naráža na politické riziká. Ak budú v krajine predčasné voľby a ich výsledkom by bola strata politickej stability, trhy by to krajine dali pocítiť. Práve politická stabilita je popri ozdravovaní ekonomiky to, čo investori na Slovensku oceňujú aj keď zároveň neustále žiadajú zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť byrokraciu či zrýchliť súdy.

14.03.2018 12:00
bratislava Foto:
Ilustračná snímka.
debata (12)

Ratingová agentúra Moody’s potvrdila minulý týždeň v piatok Slovensku rating A2 s pozitívnym výhľadom. Agentúra síce kladne hodnotí dlhodobý hospodársky rast Slovenska, ktorý by mal do roku 2021 priemerne dosiahnuť 3,2 percenta ročne, no zároveň upozorňuje na možné dosahy aktuálnej politickej krízy v krajine. „Kríza zvyšuje riziko, že koalícia nedokončí svoje štvorročné funkčné obdobie, čo by mohlo spochybniť záväzky vlády k hospodárskej a fiškálnej reforme,“ tvrdí agentúra. Dosah politickej krízy na ďalšie smerovanie fiškálnej a hospodárskej politiky krajiny sa totiž podľa Moody’s ukáže až v nadchádzajúcich mesiacoch. Za dobrým hodnotením je stále ešte priaznivý vývoj v oblasti hospodárskeho rastu s naďalej sa zlepšujúcimi výsledkami verejných financií.

Obavy medzinárodnej agentúry Moody’s

Negatívny politický vývoj by totiž mohol mať podľa agentúry nepriaznivý vplyv. Hromadia sa podľa nej obavy týkajúce sa politickej stability po vražde novinára a jeho partnerky a následných udalostiach, ktoré otriasli politickou stabilitou krajiny. Moody’s upozornila tiež na hromadiace sa pochybnosti o dodržaní transparentnosti pri využívaní finančných prostriedkov EÚ.

Za možné riziká agentúra označila okrem politickej situácie aj vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky, z dlhodobého hľadiska krajine nepomáha ani nepriaznivý demografický vývoj z dôvodu postupného starnutia slovenskej populácie.

Čítajte aj rozhovor s analytikom: Výkyvy ekonomiky možno zvládnuť

Agentúra sa rozhodla potvrdiť rating Slovenska aj kvôli zlepšujúcej sa stabilite verejných financií. Podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka sa však pre politickú krízu dá počítať aj so vzdialením dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia. „Áno, vyrovnaný rozpočet sa v najbližšej dobe pravdepodobne nepodarí na Slovensku dosiahnuť,“ hovorí.

Na hospodárenie krajiny môže zatlačiť aj politický boj v prípade predčasných volieb. Nulový deficit sa tak môže posunúť aj o dva roky, čo môže ohroziť hodnotenie krajiny. To má priamo vplyv na výšku úrokov, za ktoré si Slovensko požičiava. Pri vyššom deficite bude tiež Slovensko horšie pripravené na prípadnú hospodársku krízu. V prípade krízy by potom hrozili vládne úsporné balíčky, aké si ľudia môžu pamätať z minulosti.

Prehĺbenie politickej krízy by podkopalo ekonomiku

Ekonomiku krajiny ťahá nielen spotreba domácností, ktoré pre rast príjmov jednoducho míňajú viac, ale aj investície. Práve potenciálnych investorov však môže odradiť neistota na politickej scéne. Vplyv politikov však podľa analytika netreba preceňovať.

„Naša otvorená ekonomika ťaží predovšetkým z cyklického externého oživenia, a súčasná vláda nemá veľkú zásluhu na tom, že sa jej darí a zrýchľuje tempo svojho rastu,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Vládna kríza by sa tak nemala podľa neho hneď dotknúť kondície hospodárstva krajiny. Ekonomika by v tomto roku mala rásť podľa pôvodných očakávaní – teda o štyri percentá. Zatlačilo by na ňu až prípadné prehĺbenie politickej krízy, dodáva Pánis. To by „podkopalo ekonomický sentiment a viedlo k spomaleniu investícií a spotreby a malo by negatívny dopad na náš rast,“ vysvetľuje. Ďalší vývoj bude podľa Pánisa závisieť hlavne od toho, ako sa vyvinie politická situácia – teda či súčasná vláda dovládne do prípadných predčasných volieb, ako sa bude správať, alebo bude vymenovaná úradnícka vláda. Zaváži aj to, aká vláda sa zrodí po nových voľbách. „Od toho bude závisieť ďalší vývoj verejných financií,“ hovorí Pánis.

Politická situácia však už znepokojuje aj domáce firmy. Najväčšia zamestnávateľská organizácia Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozornila, že súčasné spoločenské napätie ohrozuje aj ekonomické a hospodárske prostredie.

Kto dokončí rokovania so stovkou investorov?

Neistá politická situácia a zdĺhavé predvolebné či prípadné povolebné rozhovory môžu mať vplyv na ďalšie rokovania s potenciálnymi investormi. Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) koncom januára potvrdil rokovania rezortu hospodárstva a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu asi so stovkou nových investorov. Dve tretiny z nich mali záujem usadiť sa v najmenej rozvinutých okresoch.

Zatočiť môže zmena na politickej scéne aj s novými diaľnicami. Výstavba jednotlivých úsekov je závislá od dostatku financií. Rezort dopravy totiž už nemá voľné európske zdroje na výstavbu diaľnic. Zvažoval sa presun peňazí z iných oblastí, kde ich štát nevyčerpá. Súčasné vedenie ministerstva dopravy malo rozpracované viaceré projekty a tie by sa pri zmene vlády mohli opäť meniť.

Súčasná vládna koalícia len nedávno hovorila aj o druhom sociálnom balíčku. Nateraz sa odsúva až na doriešenie politickej krízy. Rozbehnúť sa mala tento rok masívna výstavba nájomných bytov, ktoré na Slovensku akútne chýbajú. Otázna zostane aj podpora pre farmárov vo forme zelenej nafty – podmienkou pre túto pomoc bol práve stav štátnej kasy. Po 13. a 14. platoch a hovorilo o 13. dôchodku či znížení DPH na plienky a detskú výživu. Dorovnávať sa mali aj tarifné platy v štátnej správe.

Čo by sa po páde vlády odložilo

  • V pláne doterajšej vlády bolo zníženie deficitu verejných financií v roku 2019 na nulu
  • Kabinet plánoval zaviesť strop pre vek odchodu do penzie a zvažoval aj zmeniť vianočné penzie na 13. dôchodky
  • Nedokončená je stále príprava úverovej amnestie pre desaťtisíce ľudí
  • Rezort financií navrhol od roku 2019 obmedziť vyplácanie štátnej stavebnej prémie a tiež viac zdaniť poistenie
  • Vyššia podpora duálneho vzdelávania s cieľom dostať na trh práce viac vhodných absolventov
  • Časť opozície kritizovala schválené vyššie príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky a tiež úľavy pri 13. a 14. platoch
  • Minimálna mzda mala v budúcom roku stúpnuť zo súčasných 480 na 520 eur
  • Tabuľkové platy vo verejnej správe sa mali pre tisíce ľudí zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy
  • Antibyrokratický zákon mal odbúrať zbytočnú záťaž občanov
  • Katastrálny zákon mal zaviesť evidenciu cien predávaných nehnuteľností, zvažovali sa cenové mapy ako podklad pre spravodlivejšie platenie dane z nehnuteľností
  • Väčšia podpora nájomných bytov, možnosť stavať nájomné byty aj pre fabriky
  • Zníženie DPH na plienky či detskú výživu
Zdroj: bt, irk

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomická situácia #vládna kríza 2018