Pri fabrikách majú vyrásť nájomné byty

Po rokoch prešľapovania sa štátna kasa viac otvorí výstavbe nájomných bytov. A ešte podstatnejšie môže byť, že fabriky budú môcť po zmene zákona čerpať ďalšie peniaze na výstavbu podnikových bytoviek.

Nájsť v súčasnosti voľný obecný či mestský nájomný byt je takmer nemožné. Podnikov, čo ponúkajú závodné bývanie, je tiež minimum. V minulom roku sa s podporou štátu postavilo vyše 1 500 nájomných bytov. V tomto roku sa počíta až so štyrmi tisícmi novopostavených nájomných bytov. Podpora zo štátnej kasy sa totiž zdvojnásobila.

„Ministerstvo rokuje so zástupcami zainteresovaných subjektov o možnostiach rozšírenia podpory súkromného nájomného bývania na Slovensku, ktoré budú smerovať aj k zvýšeniu mobility pracovnej sily,“ potvrdil komunikačný odbor ministerstva dopravy. Konkrétne závery však nie sú ešte naformulované, dodáva.

V rozpočte ministerstva dopravy je na tento rok vyčlenených 40 miliónov eur rovnako ako vlani. Peniaze sú určené nielen na nájomné bývanie, ale aj na zatepľovanie rodinných domov. Ďalšie zdroje sú vyčlenené v Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB). Na úvery na obstarávanie nájomných bytov je pre rok 2018 k dispozícii 127,6 milióna eur.

Podpora pre podnikové byty

Ďalšiu možnosť prináša návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z dielne ministerstva práce, ktorý na poslednej schôdzi parlamentu prešiel prvým čítaním. Po schválení by mal platiť od mája tohto roka.

Využiť podporu cez tento zákon by mohli aj väčší zamestnávatelia, ktorí pociťujú nedostatok pracovnej sily a chceli by podporiť mobilitu za prácou. „Na takto postavené ,služobné' byty by sa vzťahovali rovnaké podmienky, ako v prípade iných sociálnych podnikov bývania. Zároveň platí, že by sa na ich výstavbu vzťahovala aj rovnaká podpora,“ povedala hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.

Presné parametre podpory sú podľa nej zatiaľ ešte vo vývoji, keďže veľa závisí od budúcej spolupráce s finančnými inštitúciami. „Podpora by však mohla mať podobu lacného úveru na postavenie bytového domu, ktorý by bol obdobou individuálnej hypotéky, ale pre podnik, nie pre jednotlivca,“ hovorí Husárová. Okrem takéhoto úveru sa podľa nej uvažuje aj o dodatočnej podpore v podobe grantu či kapitálového vkladu pre nemajetných ľudí s nízkymi úsporami. Sociálnemu podniku by po splnení zákonom stanovených podmienok bolo možné poskytnúť investičnú pomoc a kompenzačnú pomoc. Schému tejto podpory pripravuje aktuálne ministerstvo práce s ministerstvom financií a Protimonopolným úradom.

Nemá ísť pritom o zásah do existujúceho modelu sociálneho bývania, ale o jeho doplnenie cez podniky. Pričom menšinová časť zdrojov má mať formu nenávratnej pomoci a väčšinu majú predstavovať prostriedky z komerčných zdrojov, vysvetľuje Husárová.

Takto postavený bytový podnik však bude musieť minimálne 70 percent bytov prenajímať ľuďom s mesačným príjmom do výšky štvornásobku životného minima. Teda v prípade manželov s jedným dieťaťom niečo vyše 1 700 eur mesačne. Nájomné pre týchto ľudí by mohlo byť maximálne vo výške nákladov za byt. Len zvyšné byty by bolo možné prenajať aj za vyšší nájom. Takto postavené byty by nebolo možné predať inej firme počas 30 rokov, jedinú výnimku by mal iný sociálny podnik.

Čaká sa na atraktívny návrh

Firmy by sa podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka do výstavby nájomných bytov zapojili, ak by podmienky boli dostatočne atraktívne. „Vzhľadom na nízku mobilitu pracovnej sily na Slovensku a vôbec nízku ochotu Slovákov dochádzať za prácou, je ktorýkoľvek nástroj aspoň čiastočne riešiaci súčasný stav vítaný,“ hovorí Hošták. V súčasnosti stavajú nájomné byty najmä veľké spoločnosti. Systém podpory nájomného bývania je totiž podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora zameraný skôr na samosprávy. Riešenie vidí v zrovnoprávnení podmienok na získanie dotácie či úveru pre firmy a samosprávy. Prekážajú mu aj obmedzenia, ktoré sa týkajú sociálneho nájomného bývania.

„Dôležité je nastaviť podmienky tak, aby nešlo len o sociálne byty, ale štandardné nájomné byty – pre zamestnancov podnikov a ich rodiny, počas trvania ich pracovno-právneho vzťahu,“ hovorí Gregor. Vhodná by podľa neho bola kombinácia dotácie, bezúročného úveru z ŠFRB a vlastných zdrojov v tretinových pomeroch. Firmám by pomohli aj príspevky od štátu na nájomné pre zamestnávateľov, ktoré by dostávali zamestnanci, dodáva.

Rokovania o podpore pre nájomné bývanie potvrdili aj niektorí zamestnávatelia. „Momentálne nemáme k dispozícii bližšie detaily návrhu, predpokladáme, že budú predmetom nadchádzajúcich spoločných rokovaní,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špániková. Firmy bude podľa nej zaujímať hlavne pomer príspevku a vlastných prostriedkov firmy, tiež doba, od ktorej môžu nájomné byty prejsť do vlastníctva konkrétnej spoločnosti. Dôležité tiež bude, či pôjde o úver, alebo o jednorazový príspevok, dodáva Špániková.

Potiahnu výstavbu aj zmeny podmienok?

Už v súčasnosti môžu aj firmy využívať výhodné úvery zo ŠFRB. Záujem medzi podnikmi však podľa rezortu dopravy dosiaľ nebol výrazný. Od začiatku roka ho má podporiť možnosť využiť úver z fondu na technickú vybavenosť aj na kúpu pozemku na výstavbu nájomného bývania. „Zamestnávatelia, teda právnické osoby, majú už teraz možnosť uchádzať sa o zvýhodnené úvery zo ŠFRB na výstavbu nájomných bytov pre svojich zamestnancov,“ vysvetľuje ministerstvo dopravy.

Štátny fond rozvoja bývania poskytuje na nájomné byty podporu formou úveru pre obce, samosprávne kraje, neziskové organizácie a iné právnické osoby. Takáto podpora môže v prípade spolufinancovania stavby spolu s dotáciou z ministerstva dopravy dosiahnuť maximálne 65-tisíc eur na byt. V prípade 100-percentného financovania obstarávacích nákladov stavby z podpory zo ŠFRB môže dosiahnuť maximálne 75-tisíc eur na byt.

Žiadať o peniaze z fondu môžu teda aj právnické osoby – teda firmy. „Pre právnickú osobu je možné poskytnúť podporu vo výške maximálne 80 percent obstarávacích nákladov stavby a zároveň maximálne 60-tisíc eur na obstarávaný nájomný byt,“ hovorí generálny riaditeľ ŠFRB Juraj Kurňavka. Podmienkou je sídlo na území Slovenska, pričom spoločnosť vznikla aspoň 5 rokov pred podaním žiadosti. Stavať by sa pritom malo v mestách, susediacich obciach, respektíve v katastri priemyselných parkov. Ročná úroková sadzba v najmenej rozvinutých okresoch je nulová, inde je to 1 percento.

Fond môže poskytnúť aj 100-percentný úver, žiadateľ však musí mať predchádzajúci rok pred podaním žiadosti uzatvorené zmluvy na 85 percent nájomných bytov, ktoré už má vo vlastníctve. „Je žiaduce, aby podpora vo výške 100 percent obstarávacej ceny smerovala len do miest alebo lokalít, kde je väčší predpoklad obsadenosti nájomných bytov,“ hovorí Kurňavka. Ide podľa neho hlavne o obce nachádzajúce sa v okrese s nízkou mierou nezamestnanosti, alebo tam, kde sa realizuje významná investícia. Pri takomto financovaní je však možné prenajať nájomný byt len domácnosti s mesačným príjmom najviac vo výške 4-násobku životného minima.